Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • es22 bf. 108-118
  • November

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • November
  • Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2022
  • Jufɔ, November 1
  • Shɔ, November 2
  • Soo, November 3
  • Sohaa, November 4
  • Hɔɔ, November 5
  • Hɔgbaa, November 6
  • Ju, November 7
  • Jufɔ, November 8
  • Shɔ, November 9
  • Soo, November 10
  • Sohaa, November 11
  • Hɔɔ, November 12
  • Hɔgbaa, November 13
  • Ju, November 14
  • Jufɔ, November 15
  • Shɔ, November 16
  • Soo, November 17
  • Sohaa, November 18
  • Hɔɔ, November 19
  • Hɔgbaa, November 20
  • Ju, November 21
  • Jufɔ, November 22
  • Shɔ, November 23
  • Soo, November 24
  • Sohaa, November 25
  • Hɔɔ, November 26
  • Hɔgbaa, November 27
  • Ju, November 28
  • Jufɔ, November 29
  • Shɔ, November 30
Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2022
es22 bf. 108-118

November

Jufɔ, November 1

Mɔ ni hãa sane hetoo dani eboɔ sane lɛ mli toi lɛ, eefee buulu ni eeshwie ehiɛ shi hu.​—Abɛi 18:13.

Jeee nɔ fɛɛ nɔ wɔle yɛ Yona he. No hewɔ lɛ, ekolɛ kɛ́ wɔkane esane lɛ, wɔbaana lɛ akɛ mɔ ko ni yeee anɔkwa ni anyɛɛɛ amu afɔ̃ enɔ. Yehowa fã lɛ akɛ, eyajaje fɔbuu kojomɔ eshi Ninivebii lɛ. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni ebaabo Yehowa famɔ lɛ toi lɛ, eyakwɔ meele ko ni miiya Tarshish “koni ejo foi kɛje Yehowa hiɛ.” (Yona 1:1-3) Eji bo ji Yehowa kulɛ, ani obaaya nɔ okɛ Yona atsu nii? Ekolɛ ofeŋ nakai. Shi Yehowa tee nɔ ekɛ Yona tsu nii. (Yona 3:1, 2) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yona sɔle shii abɔ. Sɔlemɔi nɛɛ ateŋ ekome, ni ji, nɔ ni esɔle be ni eyɔɔ ŋshɔŋ loo lɛ musuŋ lɛ, hãa wɔnaa mɔ ni eji diɛŋtsɛ. (Yona 2:1, 2, 9) Nɔ najiaŋ ni wɔbaana Yona akɛ mɔ ko ni kɛ́ atsu lɛ lɛ, eyaaa lɛ, sɔlemɔ nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, ebaa ehe shi, ehiɛ sɔɔ nii, ni etswa efai shi akɛ ebaabo Yehowa toi. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ Yehowa kɛ ejwɛŋmɔ emaaa nɔ ni Yona fee lɛ nɔ. Ehã esɔlemɔ lɛ hetoo, ni ehã etee nɔ esɔmɔ akɛ gbalɔ. Sane nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia waa ni asafoŋ onukpai ‘abo sane mli toi’ dani amɛwo ŋaa. w20.04 15 kk. 4-6

Shɔ, November 2

[Paulo jɛ] ŋmalɛi lɛ amli ekɛ amɛ susu nii ahe . . . , ni etsɔɔ nibii amli, ni etsɛ ŋmalɛi ayisɛɛ.—Bɔf. 17:2, 3.

Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ he nibii ni atsɔɔ amɛ lɛ amɛye, ni amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ akɛ ebaatsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eye ebua amɛ ni amɛnu Ŋmalɛ lɛ shishi. Amɛpɛi Ŋmalɛ lɛ mli jogbaŋŋ koni amɛkwɛ akɛ nibii ni atsɔɔ amɛ lɛ yɛ mli nakai lo. (Bɔf. 17:11, 12; Heb. 5:14) Jeee nɔ ni amɛjwɛŋmɔ kɛɔ amɛ, bɔ ni amɛnuɔ he amɛhãa yɛ nibii ni atsɔɔ amɛ lɛ ahe, loo miishɛɛ ni amɛnáa kɛ́ amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ kpe lɛ pɛ hewɔ amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaasɔmɔ Yehowa lɛ. Moŋ lɛ, amɛkase Nyɔŋmɔ he nii ni amɛná ‘ehe nilee krɔŋŋ,’ ni no hã amɛhe enɔ amɛye. (Kol. 1:9, 10) Nibii ni wɔkase kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ tsakeee. (Lala 119:160) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ nyɛmi ko fee wɔ nɔ ko ni yɔɔ dɔlɛ loo eyafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, no tsakeee nɔ ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔkɛ kaa kpe lɛ, etsakeee nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkase Biblia lɛ jogbaŋŋ koni hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ emli saji lɛ ji anɔkwale lɛ mli awa. Kɛ́ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa lɛ, wɔbaafi shi shiŋŋ ekɔɔɔ he eko naagbai ni wɔkɛbaakpe, tamɔ bɔ ni lɛlɛ ni aŋmɛ lɛ sɛkɛ lɛ butuuu ekɔɔɔ he eko bɔ ni ahum ni tswaa lɛ naa wa hã lɛ. w20.07 9 kk. 6-7

Soo, November 3

Efã wɔ akɛ wɔshiɛ wɔtsɔɔ maŋbii lɛ ni wɔye odase fitsofitso.​—Bɔf. 10:42.

Kɛ́ wɔfee nɔ ko wɔhã Yesu nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, Yesu naa lɛ tamɔ nɔ ni lɛ wɔfee wɔhã lɛ. (Mat. 25:34-40) Nɔ titri ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ji, ni wɔkɛ ekãa baashiɛ ni wɔtsɔɔ mɛi nii, tamɔ bɔ ni Yesu fã wɔ akɛ wɔfee lɛ. (Mat. 28:19, 20) Eji “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ yeee amɛbuaaa Kristo nyɛmimɛi lɛ kulɛ, Kristo nyɛmimɛi lɛ nyɛŋ amɛshiɛ kɛkpele jeŋ fɛɛ tamɔ bɔ ni afeɔ bianɛ lɛ. (Yoh. 10:16) Ani ofata gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe? Be fɛɛ be ni obaatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ohãa anaa akɛ osumɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ waa, ni osumɔɔ Yesu hu waa. Kɛ́ wɔkɛ wɔshika kɛ wɔheloonaa nibii fi nitsumɔ ni Yehowa kɛ Yesu nyiɛɔ hiɛ lɛ sɛɛ lɛ, no hu tsɔɔ akɛ, wɔkɛ amɛ miibɔ naanyo. (Luka 16:9) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsu onia kɛfi jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Akɛ oniai ni wɔtsuɔ nɛɛ eko yayeɔ abuaa mɛi ni oshãrai enina amɛ lɛ. Wɔbaanyɛ wɔtsu onia koni akɛwo nyɔji ni wɔsafo lɛ bɔɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, wɔye wɔbua mɛi ni wɔle akɛ amɛhe efi amɛ.​—Abɛi 19:17. w20.04 24 kk. 12-13

Sohaa, November 4

Ebuŋ etsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ ehãŋ nɔ ko nɔ ko. . . . Shi ekɛ anunyam baahã mɔji anyɔŋmɔ lɛ moŋ.—Dan. 11:37, 38.

Awie yɛ gbalɛ lɛ mli akɛ, kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ “ebuŋ etsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ ehãŋ nɔ ko nɔ ko.” Mɛɛ gbɛ nɔ enɛ ba mli? Soviet Union lɛ tswa efai shi akɛ ebaakpãtã jamɔi fɛɛ ahiɛ. No hewɔ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaafee nibii ni hãŋ jamɔi lɛ aná mɛi anɔ hewalɛ tamɔ tsutsu lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ 1918 tɔ̃ɔ lɛ, nɔyeli lɛ fã akɛ akatsɔɔ mɛi Nyɔŋmɔ he nii yɛ skul. Famɔ nɛɛ nɔ tsɔ ni sɛɛ mli lɛ, abɔi mɛi tsɔɔmɔ yɛ skul akɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ. Daniel wie akɛ, kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ ‘kɛ anunyam baahã mɔji anyɔŋmɔ lɛ.’ Mɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ nɛɛ hu ba mli? Soviet Union lɛ fite shika pii diɛŋtsɛ yɛ asraafoi ni amɛyɔɔ lɛ ahe, ni amɛfee tawuu nibii pii ni kpãtãa nii ahiɛ waa koni amɛnyɛ amɛkɛwu amɛshi amɛhenyɛlɔi. Anɔkwa, kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ fɛɛ bua tawuu nibii anaa bɔ ni baanyɛ agbe mɛi akpekpe toi akpei abɔ! Eyɛ mli akɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ yeee moŋ, shi eye ebua lɛ kɛtsu nɔ ko ni sa kadimɔ waa. No ji, eye ebua lɛ ni ‘amɛkɛ nyaŋemɔ nii ni kɛ amaŋfɔfeemɔ baa lɛ ma shi.’ “Nyaŋemɔ nii” nɛɛ ji, Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ.​—Dan. 11:31. w20.05 6-7 kk. 16-17

Hɔɔ, November 5

Onyɛmi nuu nɛɛ . . . [laaje] ni ana lɛ.​—Luka 15:32.

Namɛi baanyɛ aye abua kɛ mɛi ni ekpalaŋ lɛ ataomɔ? Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔye wɔbua; kɛ́ asafoŋ onukpai ji wɔ jio, gbɛgbalɔi ji wɔ jio, mɛi lɛ awekumɛi ji wɔ jio, shiɛlɔi ji wɔ jio, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua. No hewɔ lɛ, ani oyɛ naanyo ko loo wekunyo ko ni ekpa asafoŋ kpeei yaa kɛ shiɛmɔ yaa? Ani okɛ mɔ ko ni ekpa asafoŋ kpeei yaa kɛ shiɛmɔ yaa ekpe yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli loo yɛ maŋ odaseyeli nitsumɔ lɛ mli? Obaanyɛ obi lɛ he ni eyɔɔ loo bɔ ni baafee ni nine ashɛ enɔ, ni ohã ele akɛ, kɛ́ ebaasumɔ ni abasara lɛ lɛ, okɛ saji nɛɛ baahã osafoŋ onukpai lɛ. Nyɛmi nuu asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Thomas lɛ wie akɛ: “Klɛŋklɛŋ lɛ, mibiɔ nyɛmimɛi lɛ kɛji amɛle he ni mɔ ni ekpalaŋ lɛ eyahi. Aloo mibiɔ amɛ kɛji amɛle nyɛmi ko ni ekpa asafoŋ kpeei baa. Sɛɛ mli kɛ́ miyasara nyɛmi lɛ ni ekpalaŋ lɛ, mibiɔ ebii kɛ ewekumɛi ashi. Mɛi lɛ ekomɛi yɛ ni be ni amɛbaa asafoŋ kpeei lɛ, amɛkɛ amɛbii lɛ ni baa, ni ekolɛ gbekɛbii nɛɛ batsɔmɔ shiɛlɔi po. Esa ni aye abua amɛ hu ni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ.” w20.06 24 kk. 1; 25 kk. 6-7

Hɔgbaa, November 6

Makai Yah nitsumɔi lɛ; makai naakpɛɛ nii ni ofee blema tɔ̃ɔ lɛ.—Lala 77:11.

Adesai nyɛɔ amɛkaiɔ nibii komɛi ni etee nɔ be ko ni eho lɛ, amɛjwɛŋɔ he, ni amɛkaseɔ nii kɛjɛɔ mli. Kooloo ko kooloo ko bɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni baanyɛ afee nakai. Akɛni wɔnyɛɔ wɔkaseɔ nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔtsakeɔ bɔ ni wɔhiɔ shi wɔhãa kɛ bɔ ni wɔsusuɔ nii ahe wɔhãa lɛ, ni enɛ hãa wɔjeŋba feɔ fɛo fe be ko ni eho. (1 Kor. 6:9-11; Kol. 3:9, 10) Anɔkwa, wɔbaanyɛ wɔtsɔ enɛ nɔ wɔtsɔse wɔhenilee koni enyɛ ekpa ekpakpa kɛ efɔŋ mli. (Heb. 5:14) Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkase bɔ ni ajieɔ suɔmɔ, musuŋtsɔlɛ, kɛ mɔbɔnalɛ kpo, ni wɔhã susumɔ ni wɔhiɛ yɛ jalɛsaneyeli he lɛ kɛ Yehowa nɔ lɛ akpã gbee. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Nyɔŋmɔ bɔ wɔ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkai nii. No hewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nikeenii nɛɛ? Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni wɔbaabɔ mɔdɛŋ wɔkai bɔ ni Yehowa eye ebua wɔ ni eshɛje wɔmii shii abɔ lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ ebaaye ebua wɔ wɔsɛɛ lɛ mli baawa. (Lala 77:12; 78:4, 7) Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni wɔbaakai nibii kpakpai ni mɛi efee amɛhã wɔ lɛ ni wɔda amɛ shi. Mɛi etao nii amli amɛna akɛ, bei pii lɛ, mɛi ni hiɛ sɔɔ nii lɛ yɛ miishɛɛ. w20.05 23-24 kk. 12-13

Ju, November 7

[She] gbɛ́i ni yɔɔ nyam kɛ naakpɛɛ nɛɛ, ni ji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, gbɛ́i lɛ gbeyei.​—5 Mo. 28:58.

Be ko lɛ, Mose yɛ Horeb Gɔŋ lɛ nɔ ni Yehowa hã enunyam lɛ baho ni ena eyisɛɛ. Te Mose nu he ehã tɛŋŋ be ni ena Yehowa anunyam lɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ, enaa kpɛ ehe waa. Etamɔ nɔ ni mɛi ni hi shi dani Yesu Kristo ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko enaaa nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ tamɔ nɔ ni Mose na lɛ. Mose nu wiemɔi nɛɛ ni eeenyɛ efee akɛ ŋwɛibɔfo ko wie lɛ, akɛ: “Yehowa, Yehowa, Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɔ kɛ musuŋtsɔlɔ, ní mli fuuu mra ni esuɔmɔ ni tsakeee kɛ enɔkwale fa babaoo, ejieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ mɛi akpei abɔ, ekɛ tɔmɔ kɛ toigbele kɛ esha keɔ.” (2 Mo. 33:17-23; 34:5-7) Eeenyɛ efee akɛ, be ni ewieɔ wiemɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ mli lɛ ni etsɛ Yehowa gbɛ́i lɛ, nɔ ni ena nakai gbi lɛ ba ejwɛŋmɔ mli. Be fɛɛ be ni wɔkɛ gbɛ́i Yehowa lɛ baatsu nii lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔbaasusu lɛ mɔ ni nakai gbɛ́i lɛ kã enɔ lɛ hu he. Yehowa yɛ hewalɛ, ehiɛ kã shi, eyeɔ jalɛ sane, ni eyɛ suɔmɔ. Esa akɛ wɔsusu sui nɛɛ kɛ sui krokomɛi ni eyɔɔ lɛ ahe. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaashe lɛ gbeyei waa.​—Lala 77:11-15. w20.06 8-9 kk. 3-4

Jufɔ, November 8

Yaa nɔ ohi shi yɛ nibii ni okase ni hã oyiŋ tsɔ ni ohe oye lɛ amli.—2 Tim. 3:14.

Yesu wie akɛ kɛ́ ekaselɔi lɛ sumɔɔ amɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛbaale akɛ ekaselɔi ji amɛ lɛɛlɛŋ. (Yoh. 13:34, 35) Shi ani suɔmɔ ni wɔnaa yɛ Yehowa webii lɛ ateŋ lɛ pɛ baanyɛ ahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa? Dabi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ nakai suɔmɔ lɛ pɛ nɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ damɔ lɛ, no lɛ, kɛ́ nyɛmi ko, tamɔ ekolɛ asafoŋ onukpa loo daa gbɛgbalɔ ko, yafee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ, aloo nyɛmi ko fee wɔ nɔ ko ni yɔɔ dɔlɛ, aloo mɔ ko ni ekwa anɔkwa jamɔ lɛ ma nɔ mi veveeve akɛ jeee anɔkwale lɛ mli wɔyɔɔ lɛ, ekolɛ wɔnane baatɔ̃tɔ ni wɔbaakpa Yehowa sɔɔmɔ. Kɛ́ wɔhemɔkɛyeli lɛ damɔɔɔ wekukpaa kpakpa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ, shi moŋ edamɔ bɔ ni mɛi feɔ amɛnii amɛhãa lɛ pɛ nɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfi shi yɛ anɔkwale lɛ mli. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ suɔmɔ ni Yehowa webii lɛ jieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ pɛ feɔ yiŋtoo hewɔ ni wɔheɔ wɔyeɔ akɛ anɔkwale lɛ mli wɔyɔɔ lɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔkase Biblia lɛ, wɔnu shishi, ni wɔpɛi nibii amli koni wɔná nɔmimaa akɛ nɔ ni wɔkaseɔ yɛ Yehowa he yɛ Biblia lɛ mli lɛ ji anɔkwale.​—Rom. 12:2. w20.07 8 kk. 2-3

Shɔ, November 9

Esa akɛ [nyɛye] nyɛbua mɛi ni egbede lɛ.​—Bɔf. 20:35.

Niiashikpamɔi pii yɛ ni yeɔ odase akɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ yeɔ amɛbuaa wɔ koni wɔnine ashɛ mɛi ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ shi amɛmiitao amɛku amɛsɛɛ kɛba eŋɔɔ lɛ anɔ. (Kpo. 14:6) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, nyɛmi nuu ko ni jɛ Ecuador, ni atsɛɔ lɛ Silvio lɛ, sɔle waa ni Yehowa aye abua lɛ ni ebɔi asafoŋ kpeei yaa kɛ shiɛmɔ yaa ekoŋŋ. Enaa enyɔɔɔ shi ni enu ni aatswa eshinaa lɛ. Be ni egbele lɛ, naa asafoŋ onukpai enyɔ damɔ shinaa lɛ naa. Nyɛmimɛi hii nɛɛ shashaooo shi kwraa akɛ amɛbaabɔi lɛ yelikɛbuamɔ. Kɛ́ wɔye wɔbua mɛi ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ ni amɛku amɛsɛɛ lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa. Nyɛmi nuu gbɛgbalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Salvador lɛ kɛma ehiɛ akɛ ebaaye ebua mɛi ni ekpalaŋ kɛje asafo lɛ he lɛ. Ewie akɛ: “Kɛ́ misusu mɛi abɔ ni ekpalaŋ kɛje Yehowa he ni amɛnyɛ amɛku amɛsɛɛ lɛ ahe lɛ, mimii shɛɔ mihe aahu akɛ, mihiŋmɛiiaŋ kpalaa nu. Mináa miishɛɛ waa akɛ Yehowa kɛ mi etsu nii kɛkpɔ̃ etsuji ni eshwɛɛɛ amɛhe lɛ ateŋ mɔ kome kɛje Satan je lɛ mli kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ.” Ani okpa asafoŋ kpeei yaa kɛ shiɛmɔ yaa? Ná ole akɛ, Yehowa sumɔɔ bo lolo. Yehowa miikpa bo gbɛ waa, ni ebaahere bo atuu! w20.06 29 kk. 16-18

Soo, November 10

[Nyɛbaana] nyɛ-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ.​—Yes. 30:20.

Yehowa, wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ, ehã aŋmala mɛi ahe sane yɛ e-Wiemɔ lɛ mli koni wɔkase nii kɛjɛ mli. (Yes. 30:21) Kɛ́ wɔkane mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli ni jie sui kpakpai kpo lɛ ahe sane ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ waa. Wɔkaseɔ nii kɛjɛɔ mɛi ni ejieee sui kpakpai akpo lɛ hu ahe sane lɛ mli. (Lala 37:37; 1 Kor. 10:11) Bo lɛ, susumɔ nɔ ni ba Maŋtsɛ Saul nɔ lɛ he okwɛ. Be ni eje nɔ lɛ, no mli lɛ, ebaa ehe shi, ni eyeee etsuinaa sane. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ataoɔ awó lɛ maŋtsɛ lɛ, eshashao shi akɛ ebaakpɛlɛ nɔ, ejaakɛ enu he akɛ esaaa. (1 Sam. 9:21; 10:20-22) Shi be ni awó lɛ maŋtsɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ebɔi etsuinaa sane yeli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, nɔ najiaŋ ni ebaato etsui shi emɛ gbalɔ Samuel ni ebashã afɔle lɛ, eye etsuinaa sane, ni lɛ diɛŋtsɛ eŋɔ efɔ̃ ehe nɔ akɛ ebaashã afɔle lɛ, tsɛ ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ nakai. Nɔ ni efee nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa náaa ehe miishɛɛ dɔŋŋ, ni sɛɛ mli lɛ, maŋtsɛyeli lɛ po je edɛŋ. (1 Sam. 13:8-14) Nɔ ni ba enɔ lɛ ji kɔkɔbɔɔ kɛhã wɔ. Esa akɛ wɔba wɔhe shi, ni wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkaye wɔtsuinaa sane. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi. w20.08 10 kk. 10-11

Sohaa, November 11

Nyɛjiea bulɛ kpo nyɛtsɔa mɛi ni . . . [kwɛɔ] nyɛnɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli.​—1 Tes. 5:12.

Yehowa etsɔ Kristo nɔ ‘ekɛ hii ehã esafo lɛ akɛ nikeenii.’ (Efe. 4:8) Hii nɛɛ ateŋ mɛi komɛi sɔmɔɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii, yelikɛbualɔi kɛhã Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii, kpokpaa nɔkwɛlɔi, asafo skul tsɔɔlɔi, asafoŋ onukpai, kɛ asafoŋ sɔɔlɔi. Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni hole nyɛmimɛi hii nɛɛ fɛɛ koni amɛkwɛ Yehowa toi ni jara wa lɛ anɔ, ni amɛtsu nibii krokomɛi ni baatswa asafo lɛ ema shi. (1 Pet. 5:2, 3) Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ holeɔ nyɛmimɛi hii koni amɛtsu nitsumɔi srɔtoi ahe nii yɛ asafo lɛ mli. Bɔ ni niji, naji, kɛ gbɔmɔtso lɛ henii krokomɛi lɛ ahe baa sɛɛnamɔ kɛhã gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ lɛ, nakai nɔŋŋ nyɛmimɛi hii ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ehole lɛ tsuɔ nii waa koni asafo muu lɛ fɛɛ aná he sɛɛ. Hii nɛɛ taooo hiɛnyam amɛhãaa amɛhe. Moŋ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛtswa amɛnyɛmimɛi lɛ amɛma shi, ni amɛwo amɛ hewalɛ. (1 Tes. 2:6-8) Nyɛmimɛi hii nɛɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa, amɛdara yɛ mumɔŋ, ni amɛfooo amɛ pɛ amɛnɔ mli. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa kɛ amɛ edro wɔ! w20.08 21 kk. 5-6

Hɔɔ, November 12

Nyɛyaa nyɛyafea mɛi . . . kaselɔi.​—Mat. 28:19.

Nɔ kome ni kanyaa wɔ koni wɔshiɛ ji akɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii tamɔ gwantɛŋi ni ‘akpoo amɛ ni afee amɛ niseniianii,’ ni ehe miihia waa ni wɔhã amɛle Maŋtsɛyeli lɛ he sane. (Mat. 9:36) Agbɛnɛ hu, Yehowa ‘miisumɔ ni gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ aná anɔkwale lɛ he nilee krɔŋŋ lɛ koni ahere amɛyiwala.’ (1 Tim. 2:4) Sane ni wɔshiɛɔ lɛ baanyɛ aye abua mɛi ni amɛná wala. Enɛ ji nɔ kroko ni kɛ́ wɔsusu he lɛ, ebaanyɛ etsirɛ wɔ ni wɔshiɛ. (Rom. 10:13-15; 1 Tim. 4:16) Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔná nibii ni akɛyaa shiɛmɔ ni wɔle bɔ ni akɛ nibii nɛɛ tsuɔ nii ahãa. Yesu hã ekaselɔi lɛ gbɛtsɔɔmɔi ni mli kã shi faŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. Etsɔɔ amɛ nibii ni amɛkɛya, he ni amɛyashiɛ yɛ, kɛ nɔ ni amɛwie. (Mat. 10:5-7; Luka 10:1-11) Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa asafo lɛ ehã wɔ Nitsɔɔmɔ Dɛŋdadei Titrii, ni dɛŋdadei nɛɛ kɛ nitsumɔ ŋɔɔ waa. Agbɛnɛ hu, asafo lɛ tsɔɔ wɔ bɔ ni akɛ dɛŋdadei nɛɛ tsuɔ nii ahãa. Enɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔkɛtsuɔ nii jogbaŋŋ ni wɔsheee gbeyei.​—2 Tim. 2:15. w20.09 4 kk. 6-7, 10

Hɔgbaa, November 13

Mibɛ miishɛɛ ni da fe enɛ: akɛ manu akɛ mibii lɛ miiya nɔ amɛmiinyiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli.​—3 Yoh. 4.

Be ni bɔfo Yohane nu akɛ mɛi ni eye ebua kɛba anɔkwale lɛ mli lɛ kã he amɛmiisɔmɔ Yehowa lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ená miishɛɛ waa. Mɛi nɛɛ ni Yohane tsɛ amɛ akɛ ebii lɛ kɛ naagbai pii kpe, ni Yohane fee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ kɛye ebua amɛ koni amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Kɛ́ wɔbii loo mɛi komɛi ni wɔkɛkaseɔ nii lɛ jɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ lɛ yɛ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔ hu wɔnáa miishɛɛ, aloo jeee nakai? (3 Yoh. 3) Yɛ aaafee afi 98 Ŋ.B. lɛ, Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Yohane ni eŋmala woji etɛ emaje enyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Yohane ŋmala woji nɛɛ koni ekɛwo Kristofoi anɔkwafoi hewalɛ ni amɛya nɔ amɛhe Yesu nɔ amɛye ni amɛnyiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli. Be ni Yohane ŋmala woji nɛɛ, no mli lɛ, mɛi komɛi ni ekwa anɔkwa jamɔ lɛ eju shi kɛbote asafoi lɛ amli ni amɛmiitsɔɔ amalei, ni Yohane she gbeyei akɛ amɛbaafite asafo lɛ. (1 Yoh. 2:18, 19, 26) Jamɔkwalɔi nɛɛ kɛɛ amɛle Nyɔŋmɔ, shi amɛyeee efãmɔi lɛ anɔ. w20.07 20 kk. 1-3

Ju, November 14

Nyɛhea Nyɔŋmɔ nɔ nyɛyea; nyɛhea mi hu minɔ nyɛyea.​—Yoh. 14:1.

Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ sane ni wɔshiɛɔ wɔhãa mɛi lɛ ji anɔkwale. Enɛ hewɔ lɛ, wɔshashaooo shi kwraa akɛ wɔbaahã mɛi pii ale. Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ shiwoi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ baaba mli. (Lala 119:42; Yes. 40:8) Biblia mli gbalɛi pii eba mli yɛ wɔbei nɛɛ amli, ni wɔmiiye enɛ he odase. Agbɛnɛ hu, wɔle mɛi komɛi ni wɔbaanyɛ wɔye odase akɛ, be ko ni eho lɛ, amɛshihilɛ ehiii kwraa, shi bianɛ lɛ amɛtsake ejaakɛ amɛkɛ Biblia lɛ ebɔi nitsumɔ. Nibii nɛɛ hãa wɔheɔ wɔyeɔ kɛ wɔtsui fɛɛ akɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ anu Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ. Wɔheɔ Yehowa, mɔ ni tsu wɔ akɛ wɔyashiɛ lɛ, kɛ Yesu, mɔ ni ewó akɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, hu nɔ wɔyeɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko shihilɛ ni wɔkɛbaakpe lɛ, wɔle akɛ, Yehowa baatsɔ wɔbobaahe kɛ wɔhewalɛ be fɛɛ be. (Lala 46:1-3) Agbɛnɛ hu, wɔheɔ wɔyeɔ akɛ, eyɛ mli akɛ Yesu yɛ ŋwɛi moŋ, shi lɛ enyiɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ, ejaakɛ Yehowa ehã lɛ hegbɛ lɛ kɛ hewalɛ lɛ. (Mat. 28:18-20) Kɛ́ wɔhemɔkɛyeli mli wa lɛ, wɔyiŋ efeŋ wɔ kɔshikɔshi kɔkɔɔkɔ akɛ Yehowa baajɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ. w20.09 12 kk. 15-17

Jufɔ, November 15

Etsu nitsumɔ kpakpa ehã mi. . . . Efee nɔ ni ebaanyɛ.​—Mar. 14:6, 8.

Bei komɛi lɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔnyɛmimɛi yei lɛ aná mɔ ko ni baafã amɛhe kɛ́ amɛkɛ naagba pɔtɛɛ ko kpe. (Yes. 1:17) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ehe baahia ni nyɛmi yoo okulafo ko loo nyɛmi yoo ko ni ewu etse lɛ gbãla lɛ aná mɔ ko ni baaye abua lɛ kɛtsu nibii komɛi ni be ko ni eho lɛ ewu lɛ tsuɔ lɛ. Bei komɛi hu lɛ, ekolɛ ehe baahia ni nyɛmi yoo ko ni egbɔ lɛ aná mɔ ko ni kɛ datrɛfoi lɛ baawie ahã lɛ kɛ́ etee helatsamɔhe. Kɛ́ mɛi wie amɛshi nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko akɛ, amɛfɔɔɔ lɛ namɔ yɛ shiɛmɔ mli tamɔ gbɛgbalɔi krokomɛi lɛ, shi wɔle akɛ, asafo nitsumɔ ko ni etsuɔ lɛ hewɔ ebaa lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔfã ehe. Nyɛhãa wɔsusua Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ he wɔkwɛa. Kɛ́ yei miifee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii shi mɛi miiwie amɛmiishi amɛ lɛ, Yesu shashaooo shi kwraa akɛ ebaafã amɛhe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Marta wie eshi Maria lɛ, Yesu fã ehe. (Luka 10:38-42) Be kroko hu be ni mɛi wie amɛshi Maria akɛ efee nɔ ko ni nilee bɛ mli lɛ, Yesu fã ehe ekoŋŋ. (Mar. 14:3-9) Yesu nyɛ ekɔ sane sɛɛ ni ena nɔ hewɔ ni Maria fee nɔ ni efee lɛ, ni no hewɔ lɛ, ejie eyi. Kɛkɛ ni egba po akɛ, ‘he fɛɛ he ni abaashiɛ sane kpakpa lɛ yɛ, yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, abaagba nɔ ni efee lɛ hu.’ w20.09 24 kk. 15-16

Shɔ, November 16

Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ tooku ni yɔɔ nyɛshishi lɛ nɔ tamɔ tookwɛlɔi feɔ lɛ, ni nyɛsɔmɔa akɛ nɔkwɛlɔi, jeee tamɔ nɔ ni aanyɛ nyɛnɔ, shi moŋ nyɛjɛa nyɛsuɔmɔ mli nyɛfea nakai yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.​—1 Pet. 5:2.

Tookwɛlɔ kpakpa le akɛ egwantɛŋi lɛ eko baanyɛ alaaje. No hewɔ lɛ, kɛ́ gwantɛŋ lɛ eko ná ekpalaŋ kɛje tooku lɛ he lɛ, eyiii lɛ. Susumɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ etsuji komɛi ni kpalaŋ kɛje ehe, shi sɛɛ mli lɛ, amɛku amɛsɛɛ lɛ ye ehã lɛ he okwɛ. Be ko be ni Yehowa tsu gbalɔ Yona lɛ, eyaaa. Shi ani Yehowa mli fu lɛ ni ekɛ lɛ kpa nitsumɔ? Dabi. Etsɔɔ akɛ eji tookwɛlɔ kpakpa. Ehere Yona yiwala ni ewaje lɛ koni enyɛ etsu nitsumɔ ni ekɛwo edɛŋ lɛ. (Yona 2:7; 3:1, 2) Sɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ tsene tso ko fee nɔkwɛmɔnɔ kɛye ebua Yona ni ena akɛ, adesa fɛɛ adesa wala jara wa hã lɛ. (Yona 4:10, 11) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Yona sane lɛ mli? Kɛ́ mɔ ko kpa asafoŋ kpeei baa loo shiɛmɔ yaa lɛ, esaaa akɛ asafoŋ onukpai lɛ shiɔ esane amɛhãa lɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ amɛkwɛ akɛ amɛbaana nɔ ni ehã mɔ lɛ ekpalaŋ lɛ lo. Ni kɛ́ mɔ lɛ ku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ lɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ lɛ ni esane kã amɛtsui nɔ. w20.06 20-21 kk. 10-12

Soo, November 17

Abaaye abua amɛ fioo.​—Dan. 11:34.

Be ni Soviet Union lɛ jwa yɛ 1991 lɛ, ‘aye abua Nyɔŋmɔ webii lɛ fioo.’ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ nakai nɔyeli lɛ shishi lɛ ná heyeli kɛsɔmɔ lɛ kɛyashi be ko. Amɛnyɛ amɛshiɛ ni mɔ ko mɔ ko gbaaa amɛnaa, ni eyeee be ko ni abaná shiɛlɔi akpei ohai abɔ yɛ maji ni tsutsu ko lɛ amɛfeɔ Soviet Union lɛ ekomɛi anɔ. Shi afii komɛi asɛɛ lɛ, ebafee faŋŋ akɛ, aná kooyigbɛ maŋtsɛ hee. Kooyigbɛ maŋtsɛ hee nɛɛ ji Russia kɛ maji ni fata ehe lɛ. Dani abaakɛɛ akɛ nɔyelɔ loo nɔyeli ko ji kooyigbɛ maŋtsɛ loo wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ, esa akɛ ana nibii etɛ komɛi yɛ ehe. Esa akɛ (1) efee nibii ni baasa Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe tɛ̃ɛ, (2) ana faŋŋ yɛ bɔ ni ekɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ yeɔ ehãa lɛ mli akɛ enyɛɔ Yehowa kɛ ewebii lɛ, ni agbɛnɛ hu, (3) kɛ́ kooyigbɛ maŋtsɛ ji lɛ lɛ, ekɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ atswa, loo kɛ́ wuoyigbɛ maŋtsɛ ji lɛ lɛ, ekɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ atswa. Russia kɛ maji ni fata ehe lɛ miifee nibii ni miisa Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe tɛ̃ɛ; amɛtsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa, ni amɛmiiwa nyɛmimɛi akpei ohai abɔ ni yɔɔ amɛmaji lɛ anɔ lɛ ayi. Nibii nɛɛ ni amɛfeɔ lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, amɛnyɛɔ Yehowa kɛ ewebii lɛ. Ni amɛkɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ, ni ji Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ miitswa. w20.05 12-13 kk. 3-4

Sohaa, November 18

Ohiɛ ahi . . . onitsɔɔmɔ lɛ nɔ be fɛɛ be.​—1 Tim. 4:16.

Esa akɛ wɔle nitsɔɔmɔ. Kɛ́ wɔleee nitsɔɔmɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔye wɔbua mɛi ni amɛbatsɔmɔ kaselɔi. Daa gbi lɛ, wɔtsɔɔ mɛi akpekpei abɔ nii kɛjɛɔ Biblia lɛ mli. Wɔsumɔɔ nibii ni wɔkase yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, kɛ́ wɔkɛ mɛi miigba he sane lɛ, wɔbaawie pii. Shi esa akɛ wɔye wɔhe nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ nɔ wɔkwɛɔ jio, Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ nɔ wɔkwɛɔ jio, wɔkɛ mɛi miifee Biblia mli nikasemɔ jio, esa akɛ wɔhã Biblia lɛ awie, moŋ fe ni wɔbaawie pii. No hewɔ lɛ, kɛ́ okane ŋmalɛ ko loo sane ko lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, jeee nɔ fɛɛ nɔ ni ole yɛ nakai ŋmalɛ lɛ loo sane lɛ he lɛ esa akɛ ogbala mli otsɔɔ nikaselɔ lɛ. (Yoh. 16:12) Be ni abaptisi bo lɛ, ekolɛ Biblia lɛ mli shishijee tsɔɔmɔi lɛ pɛ ole. (Heb. 6:1) Ehe bo afii pii dani obale nibii ni ole ŋmɛnɛ lɛ. No hewɔ lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, onyɛŋ otsɔɔ o-Biblia mli nikaselɔ lɛ nɔ fɛɛ nɔ shi kome. w20.10 14-15 kk. 2-4

Hɔɔ, November 19

Mɔ nɛɛ ji kapintafonyo lɛ, Maria bi lɛ.​—Mar. 6:3.

Yehowa dro Yesu fɔlɔi kpakpai. (Mat. 1:18-23; Luka 1:26-38) Nibii ni Maria wie ni abɔ he amaniɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, esumɔɔ Yehowa kɛ e-Wiemɔ lɛ waa. (Luka 1:46-55) Bɔ ni Yosef hu fee enii ehã be ni Yehowa kɛ gbɛtsɔɔmɔi hã lɛ lɛ hãa wɔnaa akɛ, esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni eesumɔ ni efee nɔ ni sa ehiɛ. (Mat. 1:24) Esa kadimɔ waa akɛ, Yehowa halaaa niiatsɛmɛi akɛ Yesu fɔlɔi. Be ni Maria fɔ Yesu lɛ, kooloo ni amɛkɛyashã afɔle lɛ hãa wɔnaa akɛ ohiafoi ji amɛ. (Luka 2:24) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yosef kɛ eweku lɛ bɛ heloonaa nibii pii, titri lɛ, akɛni no mli lɛ eyɛ kɛ́ hooo kwraa lɛ bii kpawo ni esa akɛ ekwɛ lɛ hewɔ. (Mat. 13:55, 56) Eyɛ mli akɛ Yehowa bu Yesu he kɛje oshãrai komɛi ahe moŋ, shi eŋmɛ gbɛ ni ekɛ naagbai kpe. (Mat. 2:13-15) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eweku lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi heee amɛyeee akɛ lɛ ji Mesia lɛ. (Mar. 3:21; Yoh. 7:5) Agbɛnɛ hu, etamɔ nɔ ni Yosef, mɔ ni ŋɔ Yesu efee ebi lɛ, gbo be ni Yesu ji oblanyo, ni ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ dɔ lɛ waa. w20.10 26-27 kk. 4-6

Hɔgbaa, November 20

Mishiŋ bo, ni mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.​—Heb. 13:5.

Ani onu he pɛŋ akɛ mɔ ko bɛ ni baanyɛ aye abua bo ni odamɔ naagba ko ni okɛkpeɔ lɛ naa? Mɛi pii enu he nakai pɛŋ, ni Yehowa tsuji anɔkwafoi komɛi po fata he. (1 Maŋ. 19:14) Shi be fɛɛ be ni obaanu he nakai lɛ, kaimɔ Yehowa shiwoo nɛɛ, akɛ: “Mishiŋ bo, ni mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.” Enɛ baahã oná ekãa babaoo ni okɛɛ akɛ, “Yehowa ji miyelikɛbualɔ; misheee gbeyei.” (Heb. 13:5, 6) Bɔfo Paulo ni ŋma wiemɔi nɛɛ yɛ wolo ko ni eŋma emaje Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ yɛ aaafee afi 61 Ŋ.B. lɛ mli. Ewiemɔi nɛɛ kaiɔ wɔ wiemɔi ni yɔɔ Lala 118:5-7 lɛ. Tamɔ bɔ ni eji yɛ mɔ ni ŋma Lala 118 lɛ gbɛfaŋ lɛ, Paulo hu na nibii pii yɛ eshihilɛ mli ni hã ena akɛ Yehowa ji e-Yelikɛbualɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nɔ ni fe afii enyɔ dani ebaaŋma Hebribii awolo lɛ, ekɛ meele miifã gbɛ ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa. Enɛ kɛ ewala wo oshãra mli, shi ehiɛ kpãtãaa. (Bɔf. 27:4, 15, 20) Dani Paulo baafã gbɛ nɛɛ kɛ yɛ gbɛfãa lɛ mli fɛɛ lɛ, Yehowa ye ebua lɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. w20.11 12 kk. 1-2

Ju, November 21

Kaabi akɛ, “Mɛni hewɔ tsutsu gbii lɛ hi fe gbii nɛɛ?”​—Jaj. 7:10.

Mɛni hewɔ nilee bɛ mli akɛ wɔbaawie akɛ tsutsu ko lɛ nibii hi fe bianɛ? Ejaakɛ kɛ́ wɔwie nakai lɛ, belɛ wɔmiitsɔɔ akɛ, nibii kpakpai sɔŋŋ ni tee nɔ yɛ nakai beiaŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Israelbii lɛ shi Ejipt lɛ, amɛshwe niyenii ni no mli lɛ amɛyeɔ yɛ jɛmɛ lɛ, ni amɛhiɛ kpa nɔ kwraa akɛ, no mli lɛ, amɛnáaa shihilɛ mlɛo. Amɛwie akɛ: “Kwɛ bɔ ni wɔkaiɔ loi ni wɔyeɔ yaka yɛ Ejipt lɛ, kɛ agbɛnɛ hu kɔkumbai kɛ waatɛrɛi kɛ sabolai srɔtoisrɔtoi kɛ galik!” (4 Mo. 11:5) Israelbii lɛ kɛɛ no mli lɛ amɛyeɔ nibii nɛɛ “yaka.” Shi ani eji anɔkwale? Dabi kwraa. Be ni amɛyɔɔ Ejipt lɛ, no mli lɛ nyɔji ji amɛ, ni amɛmiina nɔ diɛŋtsɛ. (2 Mo. 1:13, 14; 3:6-9) Shi amɛkaiii no. Nɔ najiaŋ ni amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ baama nibii kpakpai ni Yehowa efee ehã amɛ lɛ anɔ lɛ, amɛshwe amɛblema lɛ, ni amɛwie tamɔ nɔ ni be ni amɛyɔɔ Ejipt lɛ amɛnáaa naagba ko kwraa. Yehowa náaa nɔ ni amɛfee lɛ he miishɛɛ kwraa.​—4 Mo. 11:10. w20.11 25 kk. 5-6

Jufɔ, November 22

Yehowa yɛ mɛi ni tsui ekumɔ lɛ amasɛi; ehereɔ mɛi ni werɛ eho amɛhe lɛ.—Lala 34:18.

Biblia lɛ kɛɔ akɛ, ‘Gbɔmɔ yɔɔ nɛɛ, be kukuoo kɛkɛ ehiɔ shi, ni egbii lɛ amli eyi tɔ kɛ haomɔi sɔŋŋ.’ (Hiob 14:1) No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ bei komɛi lɛ, wɔhaoɔ ni wɔfeɔ shwɛm. Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ mɛi komɛi nu he nakai, ni amɛteŋ mɛi komɛi po shwe gbele. (1 Maŋ. 19:2-4; Hiob 3:1-3, 11; 7:15, 16) Shi amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni eshɛje amɛmii ni ewaje amɛ be fɛɛ be. Yehowa ehã aŋmala amɛsaji lɛ ashwie shi koni eshɛje wɔmii ni etsɔɔ wɔ nii. (Rom. 15:4) Susumɔ Yakob binuu Yosef he okwɛ. Yosef shihilɛ tsake kwraa yɛ be kukuoo pɛ mli. Lɛ mɔ ni kulɛ eji epapa bi ni eshwɛɛɛ ehe kwraa lɛ, ebatsɔ nyɔŋ yɛ Ejiptnyo ko ni jáaa Nyɔŋmɔ lɛ shĩa. (1 Mo. 37:3, 4, 21-28; 39:1) Potifar ŋa lɛ folɔ Yosef naa ehã ewu lɛ akɛ, eetao eto lɛ kabonaa. Ewu lɛ biii sane lɛ mli kwraa ni ehã awo Yosef tsuŋ, ni akɛ tsein fimɔ lɛ. (1 Mo. 39:14-20; Lala 105:17, 18) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yosef werɛ ho ehe waa! w20.12 16-17 kk. 1-4

Shɔ, November 23

Ogbɛ́i lɛ he atse.​—Mat. 6:9.

Yesu hã wɔle akɛ, nibii ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔsɔle yɛ he lɛ ateŋ ekome ji, ni wɔbaasɔle ni ‘Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he atse.’ Mɛni enɛ tsɔɔ? Kɛ́ akɛɛ wɔhã nɔ ko he atse lɛ, etsɔɔ akɛ esa akɛ wɔfee nii lɛ krɔŋkrɔŋ, wɔhiɛ lɛ falefale, ni wɔkahã muji ko kwraa tee he. Shi ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Yehowa yɛ krɔŋkrɔŋ ni muji ko kwraa bɛ ehe. No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔhã egbɛ́i lɛ he atse?’ Dani wɔbaanyɛ wɔhã sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, esa akɛ wɔle nɔ ni wiemɔ ni ji gbɛ́i lɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ. Bei pii lɛ, kɛ́ atsĩ wiemɔ ni ji gbɛ́i lɛ tã lɛ, nɔ ni baa wɔjwɛŋmɔ mli ji bɔ ni atsɛɔ mɔ ko ahãa loo egbɛ́i ni yɔɔ woji amli. Shi nɔ ko ni awie yɛ Biblia lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, gbɛ́i yaa shɔŋŋ fe nakai. Awie akɛ: “Gbɛ́i kpakpa hi fe ninámɔ babaoo.” (Abɛi 22:1; Jaj. 7:1) Mɛni hewɔ Biblia lɛ wie nakai? Ewie nakai ejaakɛ kɛ́ atsĩ mɔ ko gbɛ́i tã lɛ, bɔ ni ale lɛ ahã lɛ hu baa mɛi ajwɛŋmɔ mli. No hewɔ lɛ, jeee bɔ ni aŋmaa mɔ ko gbɛ́i ahãa loo bɔ ni atsɛɔ lɛ lɛ ji nɔ ni he hiaa. Nɔ moŋ ni he hiaa ji, bɔ ni mɛi le mɔ lɛ amɛhã kɛ nɔ ni baa amɛjwɛŋmɔ mli kɛ́ atsɛ egbɛ́i lɛ loo amɛna yɛ he ko. Kɛ́ mɛi wie Yehowa he amalei lɛ, amɛmiigbe ehe guɔ. Ni kɛ́ amɛmiigbe ehe guɔ lɛ, belɛ egbɛ́i lɛ amɛfiteɔ lɛ. w20.06 3 kk. 5-7

Soo, November 24

Mihao waa diɛŋtsɛ, ni miibi bo, Ao Yehowa, akɛ kɛyashi mɛɛ be?—Lala 6:3.

Bei komɛi lɛ, wɔsusuɔ naagbai ni wɔbaanyɛ wɔkɛkpe lɛ ahe, ni no hãa wɔyeɔ wɔtsui waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔsheɔ gbeyei akɛ be ko baashɛ ni wɔnáŋ shika ni fa bɔ ni sa wɔkɛkwɛ wɔhe, loo akɛ, hela baamɔ wɔ ni wɔnyɛŋ wɔya nitsumɔ loo wɔnitsumɔ baaje wɔdɛŋ po. Kɛfata he lɛ, bei komɛi lɛ, wɔyeɔ wɔtsui akɛ ekolɛ wɔyayeŋ anɔkwa kɛ́ wɔkɛ kaa kpe. Agbɛnɛ hu, etsɛŋ Satan baahã ewebii lɛ atutua Nyɔŋmɔ webii lɛ. No hewɔ lɛ, ekolɛ wɔbaaye wɔtsui yɛ bɔ ni wɔbaafee wɔnii wɔhã kɛ́ atutua wɔ lɛ he. Ani eji tɔmɔ akɛ wɔbaaye wɔtsui yɛ saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe? Be ko lɛ, Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ ‘amɛkpa amɛtsui ni amɛyeɔ lɛ.’ (Mat. 6:25) Ani Yesu miitsɔɔ akɛ kɛ́ wɔye wɔtsui yɛ nɔ ko he lɛ, belɛ wɔfee esha? Dabi kwraa. Anɔkwa, Yehowa tsuji anɔkwafoi komɛi ni hi shi yɛ blema lɛ ye amɛtsui yɛ nibii ahe, shi Yehowa mli fuuu amɛ. (1 Maŋ. 19:4) No hewɔ lɛ, nɔ ni Yesu miitsɔɔ moŋ ji, esaaa akɛ wɔyeɔ wɔtsui yɛ je nɛŋ nibii ahe aahu akɛ, wɔnyɛɛɛ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ, ni enɛ woɔ mɔ hewalɛ waa. w21.01 3 kk. 4-5

Sohaa, November 25

Yoo fɛɛ yoo . . . yitso ji nuu.​—1 Kor. 11:3.

Wumɛi baabu bɔ ni amɛkɛ amɛŋamɛi yeɔ amɛhãa lɛ he akɔntaa amɛhã Yehowa kɛ Yesu. (1 Pet. 3:7) Akɛni Yehowa ji eweku lɛ fã ni yɔɔ ŋwɛi kɛ fã ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ Yitso hewɔ lɛ, eyɛ hegbɛ ni ewoɔ ebii fɛɛ ni ji, ŋwɛibɔfoi kɛ adesai lɛ mlai, ni eyɛ hegbɛ ni ekwɛɔ koni amɛye mlai nɛɛ anɔ. (Yes. 33:22) Akɛni Yesu hu ji asafo lɛ yitso hewɔ lɛ, eyɛ hegbɛ ni ewoɔ asafo lɛ mlai, ni eyɛ hegbɛ ni ekwɛɔ koni amɛye mlai nɛɛ anɔ. (Gal. 6:2; Kol. 1:18-20) Tamɔ bɔ ni eji yɛ Yehowa kɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ, weku yitsei ni ji Kristofoi lɛ yɛ hegbɛ ni amɛwoɔ amɛweku lɛ mlai. (Rom. 7:2; Efe. 6:4) Shi hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ yawaa he ko. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ mlai ni ebaawo lɛ adamɔ shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ anɔ. (Abɛi 3:5, 6) Agbɛnɛ hu, ebɛ hegbɛ ni ewoɔ mɛi ni jeee eweku lɛ mli bii lɛ mlai. (Rom. 14:4) Kɛfata he lɛ, kɛ́ ebii lɛ dara ni amɛshi shĩa loo amɛtee gbãla lɛ, amɛbaaya nɔ amɛbu lɛ moŋ, shi jeee lɛ ji amɛyitso dɔŋŋ.​—Mat. 19:5. w21.02 2-3 kk. 3-5

Hɔɔ, November 26

[Kwɛmɔ oshĩabii] lɛ.​—1 Tim. 5:8.

Nɔ kome ni he hiaa waa ni weku yitso ko baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ eweku lɛ ji, ni ebaahã amɛ amɛheloonaa hiamɔ nii. Shi esa akɛ ekai akɛ, nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji, ni ebaaye ebua eweku lɛ ni amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli awa. (Mat. 5:3) Be ni Yesu gboɔ yɛ piŋmɔ tso lɛ nɔ lɛ, ekɛ Maria wo mɔ ko ni baanyɛ ahã lɛ nibii ni he hiaa lɛ lɛ dɛŋ. Eyɛ mli akɛ Yesu miina nɔ waa moŋ, shi eto gbɛjianɔ koni Yohane akwɛ Maria. (Yoh. 19:26, 27) Kɛ́ nyɛmi nuu ko ji weku yitso lɛ, bei pii lɛ, sɔ̃i wuji bakãa enɔ. Esa akɛ etsu eheloonaa nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ koni no awo Yehowa hiɛ nyam. (Efe. 6:5, 6; Tito 2:9, 10) Kɛ́ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ji lɛ lɛ, esa akɛ etsu sɔ̃i ni jwere enɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ he nii, ni ekomɛi ji, ni esara nyɛmimɛi lɛ ni ewo amɛ hewalɛ, ni agbɛnɛ hu, enyiɛ hiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehe miihia waa ni ekɛ eŋa kɛ ebii lɛ afee weku jamɔ daa. Kɛ́ ekwɛ eweku lɛ yɛ heloo gbɛfaŋ, ehã amɛná miishɛɛ, ni eye ebua amɛ ni amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli wa lɛ, amɛhiɛ baasɔ lɛ waa.​—Efe. 5:28, 29; 6:4. w21.01 12 kk. 15, 17

Hɔgbaa, November 27

[Yoo kpakpa lɛ,] ekwɛɔ eshĩabii lɛ ayaa kɛ baa jogbaŋŋ.—Abɛi 31:27.

Biblia lɛ wieɔ yɛ yoo kpakpa he akɛ, ebaanyɛ ekwɛ shĩa, ebaanyɛ ehé shikpɔŋ loo ehɔ̃ɔ, ni ebaanyɛ eye jara hu. (Abɛi 31:15, 16, 18) Ewieee akɛ nyɔŋ ji lɛ, ni no hewɔ lɛ ebɛ hegbɛ akɛ etsɔɔ ejwɛŋmɔ. Moŋ lɛ, ewu heɔ lɛ eyeɔ. Ni kɛ́ etsɔɔ ejwɛŋmɔ lɛ, nuu lɛ boɔ lɛ toi. (Abɛi 31:11, 26) Kɛ́ nuu ko kɛ eŋa ye yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ ebuɔ lɛ. Ni enɛ baahã eŋa lɛ ajɛ etsuiŋ eba ehe shi ewo eshishi. Yɛ nibii ni Yesu nyɛɔ efeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, enuuu he akɛ kɛ́ eba ehe shi ewo Yehowa shishi lɛ, no hãŋ aná bulɛ ahã lɛ. (1 Kor. 15:28; Fip. 2:5, 6) Nakai nɔŋŋ yoo kpakpa ni kaseɔ Yesu lɛ nuŋ he akɛ kɛ́ eba ehe shi ewo ewu shishi lɛ, no hãŋ ni abu lɛ. Ebaa ehe shi ehãa ewu ejaakɛ esumɔɔ lɛ. Shi suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ bulɛ ni eyɔɔ kɛhã lɛ lɛ ji nɔ titri hewɔ ni efeɔ nakai. Shi kɛ́ akɛɛ ŋa ni ji Kristofonyo lɛ aba ehe shi ehã ewu lɛ, no etsɔɔɔ akɛ kɛ́ ewu lɛ kɛɛ lɛ akɛ efee nɔ ko ni teɔ shi ewoɔ Yehowa mlai loo eshishitoo mlai lɛ, efee. w21.02 11 kk. 14-15; 12 kk. 19

Ju, November 28

Amanehulu lɛ tsɛɔ shifimɔ kɛbaa.​—Rom. 5:3.

Yehowa tsuji sumɔɔ lɛ waa. Ni be fɛɛ be lɛ, enɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛnyɛɔ amɛdamɔɔ yiwaa naa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni mɛi ni yɔɔ Yudafoi lɛ asaneyelihe wulu lɛ fã bɔfoi lɛ akɛ amɛkpa shiɛmɔ lɛ, suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ lɛ, ‘amɛbo Nyɔŋmɔ moŋ toi akɛ nɔyelɔ fe gbɔmɛi.’ (Bɔf. 5:29; 1 Yoh. 5:3) Ŋmɛnɛ hu lɛ, nɔyelii ni yitseiaŋ wala miiwa wɔnyɛmimɛi lɛ ayi. Shi akɛni amɛ hu amɛsumɔɔ Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, amɛmiifi shi ni amɛmiiye lɛ anɔkwa. Kɛ́ je lɛ miinyɛ wɔ lɛ, wɔnijiaŋ ejeee wui. Moŋ lɛ, wɔnáa miishɛɛ. (Bɔf. 5:41; Rom. 5:4, 5) Kɛ́ wɔwekumɛi te shi amɛwo wɔ lɛ, edɔɔ wɔ waa. Ni bei komɛi lɛ, ewa waa akɛ wɔbaadamɔ naa. Kɛ́ akɛ wɔ bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, ekolɛ wɔwekumɛi komɛi baasusu akɛ alaka wɔ. Ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi po baasusu akɛ wɔjwɛŋmɔ tsuuu nii jogbaŋŋ. (Okɛto Marko 3:21 lɛ he.) Ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi po baate shi amɛwo wɔ waa. Shi esaaa akɛ enɛ feɔ wɔ naakpɛɛ. Yesu wie akɛ: “Mɔ diɛŋtsɛ shĩabii baatsɔmɔ ehenyɛlɔi.”​—Mat. 10:36. w21.03 21 kk. 6-7

Jufɔ, November 29

Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ he afee oya kɛ sane toiboo, ekaye ehe oyai kɛwie.​—Yak. 1:19.

Kɛ́ ofata nyɛmi ko he ni ekɛ e-Biblia mli nikaselɔ ko miikase nii ni lɛ loo Biblia mli nikaselɔ lɛ miiwie lɛ, bo toi jogbaŋŋ. No dani obaale be ni esa akɛ owie. Shi esa akɛ osusu nii ahe jogbaŋŋ dani owie. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esaaa akɛ owieɔ babaoo. Ni kɛ́ mɔ ni kɛ lɛ kaseɔ nii lɛ miigbala nɔ ko mli eetsɔɔ lɛ hu lɛ, esaaa akɛ ofolɔɔ mli loo oyawóɔ sane kroko kwraa kɛbawoɔ nikasemɔ lɛ mli. Shi obaanyɛ owie fioo. Obaanyɛ okɛ nɔkwɛmɔnɔ loo sanebimɔ ko atsu nii ni okɛhã sane ni akɛ lɛ susuɔ he lɛ afee lɛ faŋŋ. Bei komɛi lɛ, obaanu he akɛ obɛ nɔ ko tsɔ ni obaawie yɛ nɔ ni awie lɛ sɛɛ dɔŋŋ. Shi obaanyɛ ojie Biblia mli nikaselɔ lɛ yi, ni ohã ena akɛ osusuɔ ehe, ni no hu baanyɛ aye abua lɛ ni eya ehiɛ. Obaanyɛ ogba mɔ ni akɛkaseɔ nii lɛ bɔ ni fee ni obale anɔkwale lɛ, bɔ ni fee ni oye naagba ko nɔ, loo bɔ ni Yehowa eye ebua bo yɛ shihilɛ mli, kɛji ona akɛ nakai feemɔ baaye abua lɛ. (Lala 78:4, 7) Oniiashikpamɔ nɛɛ baanyɛ aye abua mɔ ni akɛkaseɔ nii lɛ. Ebaanyɛ ehã ehemɔkɛyeli lɛ mli awa loo ewo lɛ hewalɛ ni eya ehiɛ kɛshɛ baptisimɔ he. w21.03 10 kk. 9-10

Shɔ, November 30

Nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi.​—Mat. 28:19.

Kɛ́ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ wo yibii kpakpai lɛ, namɔ esa akɛ wɔkɛ yijiemɔ lɛ ahã? Wɔnaa sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ sane ko ni Paulo ŋma eyahã nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ mli. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Mi lɛ, midu, Apolo shwie nɔ nu, shi Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hãa eyaa nɔ edaa, no hewɔ lɛ, jeee mɔ ni du lɛ ni fee nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwie nɔ nu lɛ hu, shi moŋ mɔ ni hãa edaa, ni ji Nyɔŋmɔ lɛ.” (1 Kor. 3:6, 7) Esa akɛ wɔkase Paulo ni wɔ hu wɔkɛ nibii kpakpai ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he yijiemɔ lɛ fɛɛ ahã Yehowa. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ, Kristo, kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ “efee ekome kɛmiitsu nii”? (2 Kor. 6:1) Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni wɔbaatsɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni wɔbaanyɛ lɛ nɔ wɔshiɛ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi. Kɛ́ wɔshiɛ wɔhã mɔ ko, loo wɔdu anɔkwale lɛ yɛ mɔ lɛ tsui mli lɛ, esa akɛ wɔshwie nɔ nu. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛ́ mɔ lɛ ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔya eŋɔɔ ekoŋŋ koni wɔnyɛ wɔkɛ lɛ aje Biblia mli nikasemɔ shishi. Kɛ́ wɔkɛ mɔ lɛ bɔi nikasemɔ ni wɔna bɔ ni Yehowa miiye eebua lɛ koni etsake esusumɔi kɛ ejeŋba lɛ, wɔnáa miishɛɛ. w20.05 30 kk. 14, 16-18

    Ga Woji (1980-2023)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje