LAEPRARI YA INTHANETENG
Watchtower
LAEPRARI YA INTHANETENG
Sepedi
  • BEIBELE
  • DIKGATIŠO
  • DIBOKA
  • w91 2/15 pp. 15-20
  • “Le Rekilwe ka Thêkô e Kxolo”

Karolo ye ga e na bidio.

Tshwarelo, go bile le bothatanyana ka bidio ye.

  • “Le Rekilwe ka Thêkô e Kxolo”
  • Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1991
  • Dihlogwana
  • Tšeo di Swanago
  • Matla a Madi
  • Batho ba Pele ba go Holwa ke Topollo
  • Go Kgoboketša Dilo tša mo Lefaseng
  • Bogolo bja Bohlale le Lerato la Modimo
  • O se ke wa Lahlegelwa ke Morero wa Yona
  • Jehofa o Lokišetša “Topollo Bakeng sa go Lopolla ba Bantši”
    Batamela Kgaufsi le Jehofa
  • Topollo—Mpho e Kgolo Kudu ya Modimo
    Ke Eng Seo ge e le Gabotse Beibele e se Rutago?
  • Topollo e Lekanago Bakeng sa Bohle
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1991
  • Topollo ke Mpho e Kgolo Kudu Yeo re e Neilwego ke Modimo
    Beibele e re Ruta Eng?
Bona tše dingwe
Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1991
w91 2/15 pp. 15-20

“Le Rekilwe ka Thêkô e Kxolo”

“Le rekilwe ka thêkô e kxolo. Ké xôna xodišang Modimo ka mebele ya lena.”—1 BA-KORINTHE 6:20.

1, 2. (a) Ke eng se se butšego “ditsela tša go tloga lehung”? (b) Ke eng seo se bego se swanetše go dirwa e le gore sehlabelo sa Kriste se amogelege ka molao, go etša ge se ile sa swantšhetšwa ke eng?

MOPSALME o itše, “Modimo wa therešo go rena ke Modimo wa ditiro tša go phološa, gomme ditsela tša go tloga lehung ke tša Jehofa Morena o Mogolo.” (Psalme 68:20, NW) Sehlabelo sa Jesu Kriste se butše tsela yeo. Eupja gore sehlabelo seo e be se se šomago ka molao, Kriste o ile a swanelwa ke go tšwelela ka pele ga Modimo ka noši.

2 Se se ile sa swantšhetšwa Letšatšing la Poelano ge moperisita o mogolo a be a tsena ka Sekgethwa-kgethweng. (Lefitiko 16:12-15) Moapostola Paulo o ngwadile gore, “Kriste ó tšweletše, Yêna Moperisita e moxolo . . . A ya a tsêna Sekxêthwa-kxethweng xa-tee ya ba moka. A se tsêne ka madi a dipôô le a diphôkô: a tsêna ka madi a xaxwe Yêna mong, a hwetša topollô ya neng le neng. Xe e le Kriste xa a ka a tsêna Sekxethweng se se axilwexo ka diatla ya ba seswanthšô sa Sekxêthwa sa makxonthe. Yêna ó tsene xôna-kwa maxodimong, ’me byale ó bônala pele ga sefahloxô sa Modimo ka ’baka la rena.”—Ba-Hebere 9:11, 12, 24.

Matla a Madi

3. (a) Madi a lebelelwa bjang ke barapedi ba Jehofa, gona ka baka la’ng? (b) Ke eng se se bontšhago gore madi a na le matla a molao a go nea tebalelo ya dibe?

3 Tema yeo e kgathwago ke madi a Kriste go phološweng ga rena ke efe? Go tloga mehleng ya Noage, barapedi ba therešo ba be ba dutše ba lebelela madi e le a makgethwa. (Genesi 9:4-6) Madi a na le karolo e bohlokwa tshepedišong ya bophelo, ka gobane Beibele e bolela gore “bophelô bya mmele bo mo mading.” (Lefitiko 17:11) Ka gona Molao wa Moše o be o laela gore ge phoofolo e be e hlabja gore e be sehlabelo, madi a yona a tšhollwe pele ga Jehofa. Ka dinako tše dingwe madi a be a bewa godimo ga manaka a aletare. Go molaleng gore matla a go boelanya a sehlabelo a be a le mading a sona. (Lefitiko 8:15; 9:9) “Tše di sa hlatswiwexo ka madi xa se tše nthši xe xo iwa ka Molaô; le tebalêlô e be e se xôna, xe e se ka xo thšolla madi.”—Ba-Hebere 9:22.

4. (a) Morero wa go bea ga Modimo dithibelo mabapi le go dirišwa ga madi e be e le ofe? (b) Ke eng seo e bego e le sa bohlokwa ge e le mabapi le tsela yeo Jesu a ilego a bolawa ka yona?

4 Ka gona, ga go makatše ge ka tlase ga Molao, go dirišwa gampe ga madi ka tsela lege e le efe go be go e-na le kotlo ya lehu! (Lefitiko 17:10) Ka moka ga rena re a tseba gore ge selo se itšego se dirwa gore se se ke sa hwetšagala gabonolo, goba ge go dirišwa ga sona go lekaneditšwe kudu, theko ya sona e ya godimo. Thibelo ya Jehofa mabapi le go dirišwa ga madi e be e kgonthišetša gore madi a be a tla lebelelwa, e sego bjalo ka selo seo se tlwaelegilego, eupja bjalo ka selo se bohlokwa. (Ditiro 15:29; Ba-Hebere 10:29) Se se be se dumelelana le morero o mogolo wo madi a Kriste a bego a tla o phetha. Ka mo go swanetšego, o ile a hwa ka tsela yeo e ilego ya dira gore madi a gagwe a tšhologe. Ka gona go be go le molaleng gore Kriste ga se a ka a neela feela mmele wa gagwe e le motho, eupja o ile a neela moya wa gagwe, gomme a gafa bophelo bja gagwe ka noši e le motho yo a phethagetšego! (Jesaya 53:12) Kriste ga se a ka a lahlegelwa ke tokelo ya gagwe ya molao ya go hwetša bophelo bjoo ka baka la go se phethagale, ka gona madi a gagwe ao a tšhologilego a be a e-na le mohola o mogolo gomme a be a ka tlišwa pele ga Modimo bakeng sa gore dibe tša batho di lebalelwe.

5. (a) Kriste o ile a iša eng legodimong, gomme ka baka la’ng? (b) Go bonagetše bjang gore Modimo o amogetše sehlabelo sa Kriste?

5 Kriste o be a ka se ke a tsena le madi a gagwe a kgonthe legodimong. (1 Ba-Korinthe 15:50) Go e na le moo, o išitše seo se bego se emelwa ke madi ao: mohola wa molao wa bophelo bja gagwe bjo bo phethagetšego e le motho bjo bo dirilwego sehlabelo. A le pele ga Modimo, o ile a kgona go neela bophelo bjoo e le topollo bakeng sa batho ba sebe. Go amogela ga Jehofa sehlabelo seo go ile gwa bonagala ka Pentekoste ya 33 C.E. ge moya o mokgethwa o be o theogela godimo ga barutiwa ba 120 kua Jerusalema. (Ditiro 2:1-4) Re ka re Kriste bjale o ile a ba mong wa moloko wa batho ka go o reka. (Ba-Galatia 3:13; 4:5; 2 Petro 2:1) Ka gona, mehola ya topollo e be e ka fetela bathong.

Batho ba Pele ba go Holwa ke Topollo

6. Ke dithulaganyo dife tšeo Modimo a di dirilego bakeng sa go dirišwa ga mehola ya topollo ya Kriste?

6 Lega go le bjalo, se ga se a ka sa bolela gore batho ba be ba tla newa phethego ya mmele ya ka bjako, ka gore ka ntle ga gore tlhago ya batho ya sebe e fenywe, go phethega ga mmele go be go ka se kgonege. (Ba-Roma 7:18-24) Tshekamelo ya sebe e be e tla fenywa bjang le gona neng? Sa pele Modimo o ile a rulaganya gore go be le ‘baperisita ba Modimo wa rena ba legodimong ba 144 000 bao ba tlago go buša lefaseng’ gotee le Kriste Jesu. (Kutollo 5:9, 10; 7:4; 14:1-3) Ka bona, mehola ya topollo e tla dirišwa ganyenyane-ganyenyane bathong ka nako ya nywaga e sekete.—1 Ba-Korinthe 15:24-26; Kutollo 21:3, 4.

7. (a) Kgwerano e mpsha ke eng, ke bomang bao ba nago le karolo go yona, gomme morero wa yona ke ofe? (b) Ke ka baka la’ng go be go swanetše gore go be le yo a hwago bakeng sa go dira gore kgwerano e mphsa e kgonege, le gona ke karolo efe yeo madi a Kriste a nago le yona?

7 Se se lego bohlokwa kudu ke gore dikgoši le baperisita ba 144 000 ke “ba ba rekolotšwexo bathong.” (Kutollo 14:4) Se se phethagatšwa ka “kxwêranô e mpsha.” Kgwerano ye ke kwano magareng ga Jehofa Modimo gotee le Ba-Isiraele ba Modimo ba moya bakeng sa gore ditho tša yona di dire e le dikgoši le baperisita. (Jeremia 31:31-34; Ba-Galatia 6:16; Ba-Hebere 8:6-13; 1 Petro 2:9) Lega go le bjalo, kgwerano yeo e lego magareng ga Modimo le motho yo a sa phethegago e ka kgonega bjang? Paulo o a hlalosa: “Moo go nago le kgwerano, [magareng ga Modimo le motho yo a sa phethegago], lehu la modiri wa kgwerano yo e lego motho le swanetše go phethega. Lebaka ke gore kgwerano e šoma ka bao ba hwilego, ka ge e sa šome nakong lege e le efe ya ge modiri wa kgwerano yo e lego motho a sa phela.”—Ba-Hebere 9:16, 17, NW.

8, 9. Topollo e tswalane le kgwerano e mpsha bjang?

8 Ka gona, sehlabelo sa topollo ke selo sa motheo kgweranong e mpsha yeo Jesu e lego Mmoelanyi wa yona. Paulo o ngwadile gore: “Xobane Modimo ké Yêna o tee yó; le Mmoêlanyi wa xo boêlanya Modimo le batho ké Yêna o tee yó, Yêna motho Jesu Kriste, Yêna a ikxafilexo a ba selefá sa xo lefêla bohlê; ké byôna bohlatse bya xo tla ka lebaka lé la byôna.” (1 Timotheo 2:5, 6) Mantšu ao a šoma kudu-kudu go ba 144 000, e lego bao kgwerano e mpsha e dirilwego le bona.

9 Ge Modimo a be a dira kgwerano le Isiraele ya nama, ga se ya ka ya šoma ka molao go fihlela ge madi a diphoofolo a tšholotšwe e le sehlabelo. (Ba-Hebere 9:18-21) Ka mo go swanago, gore kgwerano e mpsha e tle e šome, Kriste o ile a swanelwa ke go tšholla “madi . . . a Kxwêranô e mphsa.” (Mateo 26:28; Luka 22:20) Modimo ka Kriste yo a dirago bjalo ka Moperisita o Mogolo le “Mmoelanyi wa kxwêranô e mphsa,” o diriša mohola wa madi a Jesu go bao ba tsentšhitšwego kgweranong e mpsha, a ba nea toko ya batho ka molao. (Ba-Hebere 9:15; Ba-Roma 3:24; 8:1, 2) Ke gona moo Modimo a ka kgonago go ba tsenya kgweranong e mpsha gore e be magoši le baperisita ba legodimong! E le Mmoelanyi le Moperisita wa bona o Mogolo, Jesu o ba thuša gore ba dule ba e-na le boemo bjo bo hlwekilego pele ga Modimo.—Ba-Hebere 2:16; 1 Johane 2:1, 2.

Go Kgoboketša Dilo tša mo Lefaseng

10, 11. (a) Topollo e fetela bjang ka kua ga Bakriste ba ba tloditšwego? (b) Lešaba le legolo ke bomang gomme boemo bja bona pele ga Modimo ke bofe?

10 Na ke Bakriste ba ba tloditšwego feela bao ba ka lokollwago ka topollo, e lego tebalelo ya dibe tša bona? Aowa, Modimo o bušetša dilo tše dingwe ka moka go yena ka go dira khutšo ka madi ao a tšholotšwego koteng ya tlhokofatšo, bjalo ka ge Ba-Kolose 1:14, 20 e bontšha. Se se akaretša dilo tše di lego legodimong (144 000) gaešita le dilo tše di lego lefaseng. Dilo tše di lego lefaseng ke bao ba letetšego bophelo bja lefaseng, e lego batho bao ba tlago go thabela bophelo bjo bo phethagetšego Paradeiseng mo lefaseng. Kudu-kudu ga e sa le go tloga ka 1935 go be go dutše go dirwa maiteko a mohlakanelwa bakeng sa go kgoboketša batho ba bjalo. Kutollo 7:9-17 e ba hlalosa e le “lešaba le lexolo” leo le hwetšago phološo go Modimo le go Kwana. Ba sa dutše ba nyaka go phologa “ma-setla-pelo” le go ‘išwa didibeng tša meetse a bophelo,’ ka gobane Kutollo 20:5 e bontšha gore ba tla ba ba phelago ka mo go feletšego, ba e-na le bophelo bjo bo phethagetšego bja batho bofelong bja Nywaga e Sekete ya Pušo ya Kriste. Bao ka morago ga fao ba tlago go feta teko ya mafelelo ba le boemong bjo bo phethegilego e le batho, ba tla balelwa go loka bakeng sa bophelo bjo bo sa felego lefaseng.—Kutollo 20:7, 8.

11 Lega go le bjalo, e le mogato wa mathomo, ba lešaba le legolo ba šetše ba “hlatswitše mašela a bôná ba a taxafatša mading a Kwana.” (Kutollo 7:14) Kriste ga a dire bjalo ka Mmoelanyi wa kgwerano e mpsha malebana le bona, lega go le bjalo ba holwa ke kgwerano ye ka modiro wa Mmušo wa Modimo. Lega go le bjalo, Kriste o sa dutše a dira malebana le bona e le Moperisita o Mogolo, yo ka yena Jehofa a ka dirišago topollo go bona gomme a bilego a e dirišago, go fihla bokgoleng bja gore mo nakong ye ba balelwe go loka e le bagwera ba Modimo. (Bapiša le Jakobo 2:23, PK.) Nakong ya Nywaga e Sekete, ganyenyane-ganyenyane ba tla “hunollwa bohlankeng bya thsenyêxô [go fihla ge mafelelong ba hwetša] tokoloxô ya xe bana ba Modimo bà e-ya letaxong.”—Ba-Roma 8:21.

12. Modimo o ile a dirišana le banna ba botegago ba pele ga Bokriste motheong ofe?

12 Ge e le mabapi le boemo bja bona pele ga Modimo, go ka bonala eka ba lešaba le legolo ba fapane ganyenyane le barapedi ba pele ga Bokriste. Lega go le bjalo, Modimo o ile a dirišana le ba ba boletšwego morago a gopotše ka topollo ya nakong e tlago. (Ba-Roma 3:25, 26) Ba be ba lebalelwa dibe tša bona ka go ya ka tokišetšo ya motšwa-o-swere. (Psalme 32:1, 2) Go e-na le go ba lokolla ka mo go feletšego tabeng ya ‘go kwa dibe’, dihlabelo tša diphoofolo di ile tša baka “kgopotšo ya dibe.”—Ba-Hebere 10:1-3, PK.

13. Ke dilo dife tšeo go tšona re fetišago bahlanka ba Modimo ba pele ga nako ya Bokriste?

13 Go Bakriste ba therešo lehono go fapane. Ba rapela motheong wa topollo yeo e lefeletšwego! Ka Moperisita wa bona o Mogolo, ba ‘batamela ba holofetše sedulong sa bogoši sa kgaugelo.’ (Ba-Hebere 4:14-16) Go boelanywa le Modimo ga se feela selo seo ba se holofetšego eupja ke selo sa kgonthe seo se lego gona! (2 Ba-Korinthe 5:20) Ge ba dirile phošo, ba ka lebalelwa e le ka kgonthe. (Ba-Efeso 1:7) Ba na le letswalo le le hlwekilego e le ka kgonthe. (Ba-Hebere 9:9; 10:22; 1 Petro 3:21) Ditšhegofatšo tše ke tlhasenyana feela ya tokologo e kgolo ya bana ba Modimo yeo bahlanka ba Jehofa ba tlago go ipshina ka yona nakong e tlago!

Bogolo bja Bohlale le Lerato la Modimo

14, 15. Topollo e phagamiša bjang bohlale, toka le lerato le le fetišišago la Jehofa?

14 Topollo ke mpho e makatšago gakaakang e tšwago go Jehofa! E kwešišega gabonolo, eupja ke e tseneletšego ka mo go lekanego gore e ka tšhoša gaešita le motho yo bohlale ka go fetišiša. Kakaretšo ya rena ya go šoma ga topollo e ebotše ka godimo feela. Lega go le bjalo, re kgotsa gotee le moapostola Paulo ka gore: “A! Bodiba bya lehumô la Modimo, le bya bohlale bya xaxwe, bya tsebô ya xaxwe! A! Dikahlolô tša xaxwe di-hlaya-mohlathi; ditsela tša xaxwe xa di latišexe.” (Ba-Roma 11:33) Bohlale bja Jehofa bo bonagatšwa ke gore o ile a kgona go phološa batho le go phagamiša bogoši bja gagwe. Ka topollo, “xo tšweleditšwe tokô ya Modimo . . . Ké Yêna [Kriste] yo Modimo a mmeilexo kxalê, xore ka madi a xaxwe a bê seboelanyi ka tumêlô.”—Ba-Roma 3:21-26.

15 Modimo a ka se ke a swaiwa phošo ka baka la go lebalela dibe tšeo di dirilwego nakong e fetilego ke barapedi ba pele ga Bokriste. Go feta moo, ga go kamoo Jehofa a ka solwago ka baka la go balela batlotšwa go loka e le barwa ba gagwe goba ba lešaba le legolo e le bagwera ba gagwe. (Ba-Roma 8:33) Modimo ka maiteko a magolo o dirišitše molao goba toka ka mo go phethagetšego ditirišanong tša gagwe, a bontšha ka mo go feletšego maaka a polelo ya Sathane ya gore Jehofa ke mmuši yo a se nago toka! Lerato le le se nago boithati la Modimo bakeng sa dibopiwa tša gagwe ka mo go swanago le bontšhitšwe ka mo go wišago pelo.—Ba-Roma 5:8-11.

16. (a) Ke ka tsela efe topollo e ilego ya dira gore go lokišwa ga kgang ya go botega ga bahlanka ba Modimo go kgonege? (b) Topollo e re nea bjang motheo wa go ba le tumelo lefaseng le lefsa le le tlago la go loka?

16 Tsela yeo topollo e ilego ya lokišetšwa ka yona le yona e ile ya rarolla dikgang tše di bego di le mabapi le go botega ga bahlanka ba Modimo. Go kwa ga Jesu go nnoši go ile gwa phethagatša seo. (Diema 27:11; Ba-Roma 5:18, 19) Se sengwe gape ke tsela ya bophelo ya Bakriste ba 144 000 e lego bao, go sa šetšwe kganetšo ya Sathane, ba dulago ba botega go fihla lehung! (Kutollo 2:10) Topollo e dira gore ba ba kgone go amogela moputso wa go se hwe—e lego bophelo bjo bo ka se senywego! (1 Ba-Korinthe 15:53; Ba-Hebere 7:16) Se se dira gore polelo ya Sathane ya gore bahlanka ba Modimo ga ba botege e be e sa kwagalego! Topollo le gona e re neile motheo o tiilego wa go dumela dikholofetšo tša Modimo. Re kgona go bona leano la phološo yeo e “tiišitšwexo” ka sehlabelo sa topollo. (Ba-Hebere 8:6) Ka gona lefase le lefsa la go loka ruri le tla ba gona!—Ba-Hebere 6:16-19.

O se ke wa Lahlegelwa ke Morero wa Yona

17. (a) Ba bangwe ba bontšha bjang gore ga ba kwešiše morero wa topollo? (b) Ke eng seo se ka re tutueletšago go dula re hlwekile boitshwarong?

17 Gore motho a holwe ke topollo, go bohlokwa gore a hwetše tsebo, a bontšhe tumelo, gomme a phele ka melao ya motheo ya Beibele. (Johane 3:16; 17:3) Lega go le bjalo ke batho ba sego kae feela bao ba ratago go dira bjalo. (Mateo 7:13, 14) Gaešita le gare ga Bakriste ba therešo, ba bangwe ba ka “amogela botho bjo bo sa swanelago bja Modimo eupja ba se kwešiše morero wa bjona.” (2 Ba-Korinthe 6:1, NW) Ka mohlala, ka nywaga e mentši ba dikete-kete ba ile ba kgaolwa ka baka la boitshwaro bjo bo fošagetšego bja botona le botshadi. Go leša dihlong gakaakang ge re nagana ka seo Jehofa le Kriste ba re diretšego sona! Na tebogo bakeng sa topollo ga se ya swanela go dira gore motho a se ‘lebale gore o hlatswitšwe dibe tša gagwe tša kgale’? (2 Petro 1:9) Ka gona, Paulo ka mo go swanetšego o gopotša Bakriste gore: “Le rekilwe ka thêkô e kxolo. Ké xôna xodišang Modimo ka mebele ya lena.” (1 Ba-Korinthe 6:20) Go gopola se go re nea tutuetšo e matla maikemišetšong a rena a go dula re hlwekile boitshwarong!—1 Petro 1:14-19.

18. Ke bjang Mokriste yo a wetšego sebeng se segolo a ka tšwelago pele a dira gore a holwe ke topollo?

18 Go thwe’ng ge e ba motho a šetše a wetše sebeng se segolo? O swanetše go ikhola ka tebalelo yeo topollo e dirago gore e kgonege, a hwetše thušo ya balebeledi ba lerato. (Jakobo 5:14, 15) Lege tayo e matla e ka nyakega, Mokriste yo a itsholago ga se a swanela go nyamišwa ke go phošollwa mo go bjalo. (Ba-Hebere 12:5) Re na le tiišetšo ye e botse ya Beibele: “Xe re ipolêla dibe tša rena, xôna ka xe Yêna è le wa pôtêxô le tokó, ó re lebalêla dibe a re hlatswa bokxôpô ka moka.”—1 Johane 1:9.

19. Mokriste a ka ba le pono efe ka boitshwaro bja gagwe bjo bo fošagetšego bjo bo diregilego pele a ithuta therešo?

19 Ka dinako tše dingwe Bakriste ka phošo ba nyamišwa ke boitshwaro bjo bo fošagetšego bja nako e fetilego. Ngwanabo rena o mongwe yo a nyamilego o ile a ngwala ka gore, “Pele re e-tla therešong, nna le mosadi wa-ka re ile ra swarwa ke bolwetši bja ditho tša pelego. Ka dinako tše dingwe re ikwa re le ba šilafetšego, bjalo ka ge eka re ‘rona’ phuthego e hlwekilego ya Jehofa.” Ke therešo gore gaešita le ka morago ga go ba Bakriste, ba bangwe ba ka buna bohloko ka tekanyo e itšego ka baka la diphošo tša nakong e fetilego. (Ba-Galatia 6:7) Lega go le bjalo, ga go lebaka la gore motho a ikwe a sa hlweka ka pele ga mahlo a Jehofa ge e ba a sokologile. “Madi a Kriste” a kgona go “hlatswa matswalô a rena ra tšwa ’thšila tša medirô ye e hwilexo.”—Ba-Hebere 9:14.

20. Ke bjang go ba le tumelo topollong go ka imollago Mokriste molatong wo o sa nyakegego?

20 Ee, go dumela topollo go ka re imolla merwalong e sa nyakegego ya go ikwa re e-na le molato. Kgaitšedi o mongwe o mofsa o ile a dumela ka gore: “E šetše e le nywaga e 11 ke katana le mokgwa o sa hlwekago wa go tsoša ditho tša pelego. Ka nako e nngwe ke ile ka nyaka ke tlogela phuthego, ke nagana gore Jehofa a ka se ke a dumelela motho yo a šišimišago ka tsela ye gore a šilafatše phuthego ya gagwe.” Lega go le bjalo, re swanetše go gopola gore Jehofa ke ‘yo botho gomme ke molebaledi’ ge feela ka go botega re e-lwa le bokgopo, re sa ineele go bjona!—Psalme 86:5.

21. Ke bjang topollo e swanetšego go kgoma tsela yeo ka yona re lebelelago bao ba re kgopišago?

21 Topollo le gona e swanetše go kgoma tsela yeo re dirišanago le ba bangwe ka yona. Ka mohlala, o itshwara bjang ge Mokriste-gotee le wena a go kgopišitše? Na o lebalela ka go hunologa bjalo ka Kriste? (Luka 17:3, 4) Na o ‘dira ka botho le go lebalela [ba bangwe] bjalo ka ge Modimo le yena a go lebaletše ka Kriste’? (Ba-Efeso 4:32, PK) Goba na o boloka dikgopi goba o tlala pelo? Seo ruri e tla ba e le go se kwešiše morero wa topollo.—Mateo 6:15.

22, 23. (a) Topollo e swanetše go kgoma bjang dipakane tša rena le mokgwa wa rena wa go phela? (b) Bakriste ka moka ba swanetše go ikemišetša’ng mabapi le topollo?

22 Mafelelong, go leboga topollo go swanetše go kgoma kudu dipakane tša rena le mokgwa wa rena wa go phela. Paulo o itše: “Le rekilwe ka thêkô e kxolo. Le se kê la ba bahlanka ba batho.” (1 Ba-Korinthe 7:23) Na dinyakwa tša tša ditšhelete—legae, mošomo, dijo, diaparo—e sa dutše e le dilo tše dikgolo bophelong bja gago? Goba na o tsoma Mmušo pele le go bontšha tumelo kholofetšong ya Modimo ya go go hlokomela? (Mateo 6:25-33) Na mo gongwe o ka ba o hlankela mothwadi wa gago eupja o palelwa ke go nea mediro ya pušo ya legodimo sebaka se se swanetšego? Gopola, Kriste “ké Yêna a ikxafilexo ka ’baka la rena, xore . . . a ithuêlê sethšaba sa dirôtô medirong e botse.”—Tito 2:14; 2 Ba-Korinthe 5:15.

23 ‘Tebogo a e ye go Modimo ka Jesu Kriste’ ka baka la mpho ye e kgolo kudu—e lego topollo! (Ba-Roma 7:25) Anke le ka mohla re se ke ra lahlegelwa ke morero wa topollo eupja re e dumelele gore e be matla a kgonthe ao a tutuetšago maphelong a rena. Ka megopolo, ka dipolelo le ka mediro, anke ka dinako tšohle re tumiše Modimo, re gopole ka tebogo gore re rekilwe ka theko e kgolo.

Dipotšišo tša Poeletšo

◻ Ke ka baka la’ng madi a lebelelwa e le a makgethwa, le gona ke bjang madi a Kriste a ilego a neelwa pele ga Jehofa legodimong?

◻ Madi a Kriste a bile le karolo efe tabeng ya go thea kgwerano e mphsa?

◻ Ke bjang topollo e holago batlotšwa le lešaba le legolo?

◻ Re ka bontšha bjang gore ga se ra lahlegelwa ke morero wa topollo?

[Seswantšho go letlakala 16]

Matla a sehlabelo a go nea tebalelo a mading a sona a bophelo

[Seswantšho go letlakala 17]

Motho yo a lebogago tebalelo ya Modimo o ikemišeditše go lebalela ba bangwe

    Dikgatišo tša Sepedi (1967-2026)
    Etšwa
    Tsena
    • Sepedi
    • Romela
    • Beakanya
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Melao ya Tirišo
    • Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • Beakanya Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • JW.ORG
    • Tsena
    Romela