1. Kráľov
22 A tri roky bývali ďalej bez vojny medzi Sýriou a Izraelom. 2 A v treťom roku sa stalo, že judský kráľ Jehošafat+ zišiel k izraelskému kráľovi. 3 Vtedy povedal izraelský kráľ svojim sluhom: „Naozaj viete, že Rámot-gileád+ patrí nám? Napriek tomu váhame ho vziať z ruky sýrskeho kráľa.“ 4 A ďalej povedal Jehošafatovi: „Pôjdeš so mnou do boja k Rámot-gileádu?“+ Jehošafat na to povedal izraelskému kráľovi: „Som to isté čo ty. Môj ľud je to isté čo tvoj ľud.+ Moje kone sú to isté čo tvoje kone.“
5 Jehošafat však ďalej povedal izraelskému kráľovi: „Spýtaj sa,+ prosím, najprv na Jehovovo slovo.“ 6 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov,+ asi štyristo mužov, a povedal im: „Mám ísť do vojny proti Rámot-gileádu, alebo sa mám zdržať?“ A začali hovoriť: „Vyjdi+ a Jehova ho vydá do kráľovej ruky.“
7 Ale Jehošafat povedal: „Nie je tu ešte nejaký Jehovov prorok? Spýtajme sa potom prostredníctvom neho.“+ 8 A tak izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého sa možno spýtať Jehovu;+ ja sám ho však nenávidím,+ lebo o mne neprorokuje dobré veci, ale zlé+ – Michajah, syn Jimlov.“ Jehošafat však povedal: „Nech kráľ niečo také nehovorí.“+
9 Izraelský kráľ teda zavolal istého dvorného úradníka+ a povedal: „Priveď rýchlo Michajaha, Jimlovho syna.“+ 10 A izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli každý na svojom tróne, oblečení v odevoch,+ na mlate pri vchode do samárskej brány; a všetci proroci pred nimi konali ako proroci.+ 11 Potom si Cedekijah, syn Kenaanahov, urobil železné rohy a povedal: „Toto povedal Jehova:+ ‚Tými budeš klať Sýrčanov, kým ich nevyhladíš.‘“+ 12 A všetci ostatní proroci prorokovali to isté a hovorili: „Vyjdi k Rámot-gileádu a maj úspech a Jehova ho istotne dá do kráľovej ruky.“+
13 A posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu hovoril a povedal: „Hľa, slová prorokov sú jednomyseľne v dobrom pre kráľa. Nech sa, prosím, tvoje slovo stane podobné slovu jedného z nich a budeš hovoriť dobré.“+ 14 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova,+ čo mi povie Jehova, to budem hovoriť.“+ 15 Potom vošiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Michajah, máme ísť do vojny k Rámot-gileádu, alebo sa máme zdržať?“ Okamžite mu povedal: „Vyjdi a maj úspech; a Jehova ho istotne dá do kráľovej ruky.“+ 16 A tak mu povedal kráľ: „Koľko ráz ťa zaprisahám, aby si mi nehovoril nič iné, iba pravdu v Jehovovom mene?“+ 17 Teda povedal: „Vidím všetkých Izraelčanov rozptýlených+ po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera.+ A Jehova povedal ďalej: ‚Tieto nemajú pána. Nech sa každý v pokoji vráti do svojho domu.‘“+
18 Vtedy povedal izraelský kráľ Jehošafatovi: „Či som ti nehovoril: ‚Bude o mne prorokovať nie dobré veci, ale zlé‘?“+
19 A on ďalej povedal: „Preto počuj Jehovovo slovo:+ Vidím Jehovu sedieť na jeho tróne+ a pri ňom stojí celé nebeské vojsko, napravo od neho i naľavo od neho.+ 20 A Jehova povedal: ‚Kto preľstí Achaba, aby vyšiel a padol pri Rámot-gileáde?‘ A jeden začal hovoriť niečo také, druhý zase hovoril niečo iné.+ 21 Nakoniec vyšiel nejaký duch+ a postavil sa pred Jehovom a povedal: ‚Ja sám ho preľstím.‘ Na to mu povedal Jehova: ‚Akým spôsobom?‘,+ 22 na čo povedal: ‚Vyjdem a istotne sa stanem klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘+ Povedal teda: ‚Preľstíš ho, a čo viac, vyjdeš ako víťaz.+ Vyjdi a urob tak.‘+ 23 A tu vložil Jehova klamlivého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov;+ ale Jehova sám hovoril ohľadom teba o nešťastí.“+
24 Cedekijah, Kenaanahov syn, sa teraz priblížil a udrel Michajaha po líci+ a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 25 Michajah teda povedal: „Hľa, uvidíš kadiaľ, toho dňa, keď vstúpiš do najvnútornejšej+ izby, aby si sa skryl.“+ 26 Potom povedal izraelský kráľ: „Vezmi Michajaha a vráť ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi.+ 27 A povieš: ‚Tak povedal kráľ:+ „Dajte toho muža do domu zadržania+ a kŕmte ho zníženým prídelom chleba+ a zníženým prídelom vody, kým neprídem v pokoji.“‘“+ 28 Michajah na to povedal: „Ak sa vôbec vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte, všetky národy.“+
29 A izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat potom vyšli k Rámot-gileádu.+ 30 Izraelský kráľ teraz povedal Jehošafatovi: „Ja sa teraz preoblečiem a vstúpim do bitky+, ale ty, ty si obleč svoje odevy+.“ Izraelský kráľ sa teda preobliekol+ a vstúpil do boja.+ 31 Sýrsky kráľ, ten prikázal tridsiatim dvom veliteľom+ dvojkolesových vozov, ktoré boli jeho, a povedal: „Nebudete bojovať s malými ani [s] veľkými, ale jedine s izraelským kráľom.“+ 32 A keď velitelia dvojkolesových vozov videli Jehošafata, stalo sa, že si povedali: „To je určite izraelský kráľ.“+ Odbočili teda do boja proti nemu; a Jehošafat začal kričať o pomoc.+ 33 A keď velitelia dvojkolesových vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, okamžite sa vrátili a nenasledovali ho.+
34 A bol nejaký muž, ktorý vo svojej nevinnosti napol luk a udrel izraelského kráľa medzi prívesky a drôtenú košeľu, takže povedal svojmu vozatajovi:+ „Obráť ruku a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ 35 A boj bol toho dňa stále prudší a kráľa museli udržiavať postojačky na dvojkolesovom voze čelom k Sýrčanom, a večer nakoniec zomrel+; a krv zo zranenia sa stále liala dnu do bojového dvojkolesového voza.+ 36 A pri západe slnka sa začalo táborom ozývať zvučné volanie: „Každý do svojho mesta a každý do svojej krajiny!“+ 37 Tak zomrel kráľ. Keď ho priviezli do Samárie, potom kráľa v Samárii pochovali.+ 38 A začali umývať bojový dvojkolesový voz pri samárskom rybníku a psy lízali jeho krv+ (a kúpali sa tam prostitútky) podľa Jehovovho slova, ktoré hovoril.+
39 Čo sa týka ostatných Achabových záležitostí a všetkého, čo konal, a domu zo slonoviny+, ktorý postavil, a všetkých miest, ktoré postavil, či nie sú zapísané v kronike+ dní izraelských kráľov? 40 Nakoniec si Achab ľahol k svojim predkom;+ a začal namiesto neho panovať jeho syn Achaziah+.
41 Jehošafat+, syn Asov, ten sa stal kráľom nad Júdom v štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. 42 Jehošafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal panovať, a panoval v Jeruzaleme dvadsaťpäť rokov; a jeho matka sa volala Azubah, dcéra Šilchiho. 43 A stále chodil celou cestou svojho otca Asu. Neodbočil od nej, takže robil to, čo bolo správne v Jehovových očiach.+ Len výšiny nezmizli. Ľud stále obetoval a prinášal obetný dym na výšinách.+ 44 A Jehošafat udržiaval pokojné vzťahy s izraelským kráľom.+ 45 Čo sa týka ostatných Jehošafatových záležitostí a moci, s ktorou konal, a ako bojoval, či nie sú zapísané v kronike+ dní judských kráľov? 46 A odstránil z krajiny zvyšok chrámových prostitútov+, ktorí zostali za dní jeho otca Asu.+
47 Čo sa týka kráľa, nebol v Edome+ žiaden; kráľom bol splnomocnenec.+
48 Jehošafat, ten vyrobil taršíšske lode+, aby išli do Ofira pre zlato; ale nešli, lebo lode pri Ecjon-gebere stroskotali.+ 49 Vtedy povedal Achaziah, syn Achabov, Jehošafatovi: „Nech moji sluhovia idú s tvojimi sluhami na lodiach“, ale Jehošafat nesúhlasil.+
50 Nakoniec si ľahol Jehošafat k svojim predkom+ a bol pochovaný so svojimi predkami v Meste svojho predka Dávida+; a začal namiesto neho panovať jeho syn Jehorám+.
51 Achaziah+, syn Achabov, ten sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku judského kráľa Jehošafata a ďalej vládol nad Izraelom dva roky. 52 A stále robil to, čo bolo zlé+ v Jehovových očiach, a chodil cestou svojho otca+ a cestou svojej matky+ a cestou Jeroboáma,+ Nebatovho syna, ktorý spôsobil, že Izrael hrešil.+ 53 A ďalej slúžil Baalovi+ a klaňal sa mu a stále urážal+ Jehovu, Boha Izraela, podľa všetkého, čo robil jeho otec.