Kniha žalmov
Dávidov. Maskil.
32 Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý.+
3 Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním.+
4 Lebo vo dne v noci na mne ťažko spočívala tvoja ruka.+
Moja životná vlaha sa zmenila ako v suchej horúčave leta.+ Sélah.
5 Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval.+
Povedal som: „Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.“+
A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.+ Sélah.
6 Preto sa každý verne oddaný bude k tebe modliť+
len v takom čase, keď ťa možno nájsť.+
Záplava mnohých vôd, tá sa ho nedotkne.+
7 Si pre mňa miestom úkrytu; budeš ma pozorne ochraňovať i pred tiesňou.+
Obklopíš ma radostným volaním nad zaobstaraním úniku.+ Sélah.
8 „Spôsobím, aby si mal pochopenie, a budem ťa poučovať o ceste, po ktorej by si mal ísť.+
Ja budem radiť s okom [upreným] na teba.+