4. Mojžišova

14 Tu pozdvihlo svoj hlas celé zhromaždenie a ľud nechal voľný priebeh svojmu hlasu a plaču po celú noc.+ 2 A všetci synovia Izraela začali reptať proti Mojžišovi a Áronovi+ a celé zhromaždenie začalo proti nim hovoriť: „Keby sme len boli zomreli v egyptskej krajine alebo keby sme len boli zomreli v tejto pustatine! 3 A prečo nás privádza Jehova do tejto krajiny, aby sme padli mečom?+ Naše manželky a naši maličkí sa stanú [predmetom] drancovania.+ Či nie je lepšie, aby sme sa vrátili do Egypta?“+ 4 A hovorili si navzájom: „Ustanovme si hlavu a vráťme sa do Egypta!“+

5 Nato Mojžiš a Áron padli na tvár pred celým zborom zhromaždenia synov Izraela.+ 6 A Jozua, Nunov+ syn, a Káleb, Jefunneho syn,+ ktorí boli z tých, čo prešpehovali krajinu, si roztrhli odevy+ 7 a tak povedali celému zhromaždeniu synov Izraela: „Krajina, ktorou sme prešli, aby sme ju prešpehovali, je veľmi, veľmi dobrá krajina.+ 8 Ak v nás Jehova našiel potešenie,+ tak nás do tejto krajiny istotne vovedie a dá nám ju, krajinu, kde tečie mlieko a med.+ 9 Len sa nebúrte proti Jehovovi;+ a vy sa nebojte ľudu krajiny,+ lebo sú pre nás chlebom. Ich ochrana sa odvrátila od nich+ a Jehova je s nami.+ Nebojte sa ich.“+

10 Celé zhromaždenie však hovorilo o tom, že ich ukameňujú.+ A Jehovova sláva sa objavila na stane stretnutia všetkým synom Izraela.+

11 Nakoniec povedal Jehova Mojžišovi: „Ako dlho+ bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty+ a ako dlho neuverí vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi vykonal?+ 12 Postihnem ich morom a rozprášim ich, a urobím ťa národom, väčším a mocnejším, ako sú oni.“+

13 Ale Mojžiš povedal Jehovovi: „Potom sa Egypťania celkom istotne dopočujú, že si svojou mocou vyviedol tento ľud z ich stredu.+ 14 A celkom istotne to povedia obyvateľom tejto krajiny. Počuli, že ty, Jehova, si medzi týmto ľudom,+ že si sa objavil tvárou v tvár.+ Ty si Jehova a tvoj oblak stojí nad nimi a ideš pred nimi v oblakovom stĺpe za dňa a v ohnivom stĺpe za noci.+ 15 Keby si tento ľud usmrtil ako jedného muža,+ potom národy, ktoré počuli o tvojej sláve, by istotne povedali takto: 16 ‚Pretože Jehova nebol schopný voviesť tento ľud do krajiny, o ktorej im prisahal, pobil ich v pustatine.‘+ 17 A teraz, prosím, nech sa stane tvoja moc veľkou,+ ó, Jehova, tak ako si hovoril a povedal: 18 ‚Jehova, pomalý do hnevu+ a hojný v milujúcej láskavosti,+ odpúšťajúci previnenie a priestupok,+ ale rozhodne neoslobodzuje od trestu+ a privodí trest za previnenie otcov na synov, na tretie pokolenie a na štvrté pokolenie.‘+ 19 Odpusť, prosím, previnenie tohto ľudu podľa veľkosti svojej milujúcej láskavosti tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až dosiaľ.“+

20 Vtedy povedal Jehova: „Ja odpúšťam podľa tvojho slova.+ 21 A okrem toho, akože žijem, celá zem bude naplnená Jehovovou slávou.+ 22 Ale všetci muži, ktorí videli moju slávu+ a moje znamenia+, ktoré som vykonal v Egypte a v pustatine, a napriek tomu ma už desaťkrát skúšali+ a nepočúvali môj hlas,+ 23 nikdy neuvidia krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, áno, všetci tí, ktorí si počínajú voči mne bez úcty, ju neuvidia.+ 24 A môjho sluhu Káleba+, pretože bol u neho iný duch a stále ma plne nasledoval,+ istotne uvediem do krajiny, kam šiel, a jeho potomstvo ju vezme do vlastníctva.+ 25 Kým Amalekiti a Kanaančania+ bývajú v nížine, zajtra sa obrátite a odtiahnete na cestu Červeného mora do pustatiny.“+

26 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi a Áronovi a povedal: 27 „Ako dlho bude toto zlé zhromaždenie reptať proti mne?+ Počul som reptanie synov Izraela, že repcú proti mne.+ 28 Povedz im: „Akože žijem“, je Jehovov výrok, „či vám neurobím práve tak, ako ste mi hovorili do uší!+ 29 Vaše mŕtvoly padnú v tejto pustatine,+ áno, všetci vaši spísaní z celého vášho počtu od dvadsaťročných vyššie, vy, ktorí ste reptali proti mne.+ 30 A vy, nevstúpite do krajiny, v ktorej som pozdvihol ruku [v prísahe],+ aby som býval s vami, okrem Káleba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Nunovho.+

31 A vaši maličkí, o ktorých ste povedali, že sa stanú [predmetom] drancovania,+ tých istotne vovediem [do nej] a skutočne spoznajú krajinu, ktorú ste zavrhli.+ 32 Ale mŕtvoly vás samých padnú v tejto pustatine.+ 33 A vaši synovia sa stanú pastiermi v pustatine štyridsať rokov+ a budú sa musieť zodpovedať za vaše skutky smilstva,+ kým neskončia vaše mŕtvoly v pustatine.+ 34 Podľa počtu dní, keď ste prešpehovali krajinu, štyridsať dní,+ deň za rok, deň za rok,+ štyridsať rokov sa budete zodpovedať za svoje previnenia,+ lebo spoznáte, čo to znamená, keď sa odcudzím.+

35 Ja, Jehova, som hovoril, či práve to neurobím celému tomuto zlému zhromaždeniu,+ tým, ktorí sa zhromaždili proti mne: V tejto pustatine prídu k svojmu koncu a zomrú.+ 36 A muži, ktorých poslal Mojžiš prešpehovať krajinu a ktorí, keď sa vrátili, podnietili celé zhromaždenie k reptaniu proti nemu tým, že podali zlú správu o tej krajine,+ 37 áno, muži, ktorí podali zlú správu o tej krajine, zomrú pohromou pred Jehovom.+ 38 Ale Jozua, Nunov syn, a Káleb, Jefunneho syn, budú istotne žiť ďalej z tých mužov, ktorí šli prešpehovať krajinu.“‘“+

39 Keď Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraela, vtedy ľud začal veľmi smútiť.+ 40 Okrem toho, vstali zavčas rána a pokúšali sa vyjsť na vrcholok vrchu a hovorili: „Tu sme a musíme vyjsť na miesto, o ktorom sa zmienil Jehova. Veď sme zhrešili.“+ 41 Ale Mojžiš povedal: „Prečo prekračujete Jehovovo nariadenie?+ Veď sa to nepodarí. 42 Nevychádzajte hore, lebo Jehova nie je vo vašom strede, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.+ 43 Sú tam totiž pred vami Amalekiti a Kanaančania+ a istotne padnete mečom, lebo kvôli tomu, že ste sa odvrátili od nasledovania Jehovu, Jehova nebude s vami ďalej.“+

44 Opovážili sa však vyjsť na vrcholok vrchu,+ ale truhla Jehovovej zmluvy a Mojžiš sa nepohli sprostred tábora.+ 45 Potom zostúpili Amalekiti+ a Kanaančania, ktorí bývali na tom vrchu, a začali ich biť a rozptýlili ich až po Chormu+.