Matúš
22 Ježiš im ďalej odpovedal, hovoril im znovu v podobenstvách a riekol:+ 2 „Nebeské kráľovstvo bolo pripodobnené k človeku, kráľovi, ktorý usporiadal svadobnú hostinu+ pre svojho syna. 3 A vyslal svojich otrokov, aby zavolali na svadobnú hostinu tých, ktorí boli pozvaní,+ ale tí neboli ochotní prísť.+ 4 Opäť vyslal iných otrokov+ a povedal: ‚Povedzte pozvaným: „Hľa, pripravil som jedlo,+ zabil som býky a vykŕmené zvieratá, a všetko je pripravené. Poďte na svadobnú hostinu.“‘+ 5 Ale oni bez záujmu odišli, jeden na svoje pole, iný za svojimi obchodmi;+ 6 ostatní však pochytajúc jeho otrokov, nehanebne s nimi zaobchádzali a zabili ich.+
7 Kráľ sa rozhneval a poslal svoje vojská a zničili tých vrahov a spálili ich mesto.+ 8 Potom povedal svojim otrokom: ‚Svadobná hostina je síce pripravená, ale tí, ktorí boli pozvaní, neboli [toho] hodní.+ 9 Preto choďte na cesty vedúce z mesta a pozvite na svadobnú hostinu každého, koho nájdete.‘+ 10 Tí otroci teda vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých;+ a svadobná sieň bola naplnená tými, ktorí spočinuli+ pri stole.
11 Keď prišiel kráľ, aby si prezrel hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol odiaty do svadobného odevu+. 12 Povedal mu teda: ‚Priateľ, ako si sa sem dostal, keď nemáš svadobný odev?‘+ Ten zanemel. 13 Nato povedal kráľ svojim sluhom: ‚Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude [jeho] plač a škrípanie zubov.‘+
14 Lebo je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“+
15 Potom farizeji odišli a spolu sa radili, aby ho prichytili v reči.+ 16 Preto k nemu poslali svojich učeníkov spolu s Herodesovými straníkmi+ a povedali: „Učiteľ, my vieme, že si pravdovravný a učíš Božiu cestu podľa pravdy a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na vonkajší vzhľad človeka.+ 17 Preto nám povedz, čo si myslíš: Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?“+ 18 Ježiš však spoznal ich zlo a povedal: „Prečo ma skúšate, pokrytci?+ 19 Ukážte mi mincu [na] daň od hlavy.“ Priniesli mu denár. 20 A on im povedal: „Čí je to obraz a nápis?“+ 21 Povedali: „Cézarov.“ Potom im povedal: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“+ 22 Keď [to] počuli, zadivili sa, opustili ho a odišli.+
23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že niet vzkriesenia, a spýtali sa ho:+ 24 „Učiteľu, Mojžiš povedal: ‚Ak zomrie niekto bezdetný, jeho brat sa ožení s jeho manželkou a vzbudí svojmu bratovi potomka.‘+ 25 U nás bolo sedem bratov; prvý sa oženil a zomrel, a keďže nemal potomka, zanechal svoju manželku svojmu bratovi.+ 26 To isté sa stalo i s druhým a tretím, až po siedmeho.+ 27 Posledná zo všetkých zomrela žena. 28 Manželkou ktorého z tých siedmich teda bude pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“+
29 Ježiš im odpovedajúc riekol: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písma, ani Božiu moc;+ 30 lebo pri vzkriesení sa muži neženia ani ženy nevydávajú,+ ale sú ako anjeli v nebi. 31 A o vzkriesení mŕtvych, či ste nečítali, čo vám Boh hovoril, keď povedal:+ 32 ‚Ja som Boh Abrahámov a Boh Izákov a Boh Jakobov‘?+ On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“+ 33 Keď [to] počuli zástupy, žasli nad jeho učením.+
34 Keď počuli farizeji, že umlčal saducejov, zišli sa do jednej skupiny. 35 A jeden z nich, zbehlý v Zákone+, sa ho spýtal, skúšajúc ho: 36 „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“+ 37 On mu povedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘+ 38 Toto je najväčšie a prvé prikázanie. 39 Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘+ 40 Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“+
41 Keď boli farizeji spolu zhromaždení, Ježiš sa ich spýtal:+ 42 „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ Povedali mu: „Dávidov.“+ 43 On im riekol: „Ako to, že ho potom Dávid pod inšpiráciou+ nazýva ‚Pánom‘, keď hovorí: 44 ‚Jehova povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘?+ 45 Ak ho teda Dávid nazýva ‚Pánom‘, ako to, že je jeho synom?“+ 46 A nikto nebol schopný odpovedať mu ani slovo a nikto sa ho od toho dňa už neopovážil ďalej vypytovať.+