Lukáš
10 Potom Pán určil sedemdesiatich+ iných a po dvoch+ ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam si zaumienil prísť. 2 Vtedy im hovoril: „Žatva+ je naozaj veľká, ale robotníkov+ je málo. Preto proste+ Pána žatvy, aby poslal robotníkov+ do svojej žatvy. 3 Choďte. Hľa, posielam vás ako baránkov+ medzi vlkov. 4 Nenoste mešec ani vak s jedlom+ ani sandále a s nikým sa po ceste neobjímajte+ na pozdrav. 5 Kdekoľvek vstúpite do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘+ 6 A ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom.+ A ak tam nie je, navráti sa k vám.+ 7 Zostaňte preto v tom dome+ a jedzte a pite to, čo poskytnú,+ lebo robotník je hoden svojej mzdy.+ Neprechádzajte z domu do domu.+
8 A kdekoľvek vstúpite do mesta a prijmú vás, jedzte to, čo vám predložia, 9 a uzdravujte+ v ňom chorých a hovorte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo+.‘ 10 Ale kdekoľvek vstúpite do mesta a neprijmú+ vás, vyjdite na jeho široké cesty a povedzte: 11 ‚I prach z vášho mesta, ktorý sa nám prichytil na nohy, zotierame proti vám.+ Majte však na pamäti, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že pre Sodomu+ to bude v ten deň znesiteľnejšie ako pre ono mesto.
13 Beda ti, Korazin!+ Beda ti, Betsaida+! Pretože keby sa boli mocné skutky, ktoré sa diali v tebe, diali v Týre a Sidone, už by boli dávno sedeli vo vrecovine a v popole a kajali by sa.+ 14 Pre Týrus a Sidon to bude preto pri súde znesiteľnejšie ako pre vás.+ 15 A ty, Kafarnaum, budeš vari vyvýšený k nebu?+ Pôjdeš dolu, do hádesu+!
16 Kto počúva+ vás, počúva [i] mňa. A ten, kto na vás nedbá, nedbá [ani] na mňa. Kto okrem toho nedbá na mňa, nedbá+ [ani] na toho, ktorý ma poslal.“
17 Potom sa tých sedemdesiat s radosťou vrátilo a hovorili: „Pane, dokonca démoni sa nám podrobujú+, keď používame tvoje meno.“ 18 Nato im povedal: „Videl som už Satana spadnúť z neba ako blesk.+ 19 Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch+ a škorpiónoch+ a nad celou mocou nepriateľa+ a určite vám nič neublíži. 20 Neradujte sa však z toho, že sa vám podrobujú duchovia, ale radujte sa, lebo sú vaše mená+ zapísané v nebesiach.“ 21 V tú istú hodinu sa zaradoval+ v svätom duchu a povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme, lebo si starostlivo skryl tieto veci pred múdrymi+ a vzdelanými a zjavil si ich dojčatám. Áno, ó, Otče, lebo si schválil také počínanie. 22 Môj Otec mi odovzdal+ všetko, a nikto nevie, kto je Syn, iba Otec;+ a nikto [nevie], kto je Otec, iba Syn+ a ten, komu ho chce Syn zjaviť.“
23 Nato sa obrátil len k učeníkom a povedal: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy.+ 24 Veď vám hovorím: Mnohí proroci a králi túžili vidieť,+ čo vy vidíte, ale nevideli to, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli to.“
25 Hľa, nejaký muž zbehlý v Zákone+ vstal, aby ho vyskúšal, a povedal: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“+ 26 Riekol mu: „Čo je napísané v Zákone+? Ako čítaš?“ 27 Odpovedal mu a riekol: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou a celou svojou mysľou‘+ a ‚svojho blížneho ako sám seba.‘“+ 28 Riekol mu: „Správne si odpovedal; stále to rob a získaš život.“+
29 Ale pretože sa ten muž chcel ukázať spravodlivým, povedal Ježišovi: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“+ 30 Ježiš odpovedal a riekol: „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha a dostal sa medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho. 31 Náhodou šiel po tej ceste istý kňaz, ale keď ho uvidel, obišiel ho po náprotivnej strane.+ 32 Podobne tiež Lévita, keď sa dostal na to miesto a uvidel ho, obišiel ho po náprotivnej strane.+ 33 Ale istý Samaritán+, ktorý putoval po tej ceste, prišiel k nemu, a keď ho videl, bol pohnutý ľútosťou. 34 Priblížil sa preto k nemu a obviazal mu rany, keď ich polial olejom a vínom.+ Potom ho vysadil na svoje vlastné zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho. 35 A na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho a čo vydáš navyše, to ti splatím, keď sa sem vrátim.‘ 36 Ako sa ti to javí, kto z tých troch bol blížnym toho muža,+ ktorý upadol medzi lupičov?“ 37 Povedal: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný+.“ Ježiš mu potom povedal: „Choď a sám konaj+ podobne.“
38 Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Tu ho istá žena menom Marta+ prijala do domu ako hosťa. 39 Táto žena mala tiež sestru menom Mária, ktorá sa však posadila pri Pánových nohách+ a počúvala jeho slová. 40 Marta sa naproti tomu rozptyľovala+ starostlivosťou o mnohé povinnosti. Priblížila sa preto a povedala: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama?+ Povedz jej preto, aby mi pomohla.“ 41 Pán jej odpovedal a riekol: „Marta, Marta, si úzkostlivá+ a znepokojuješ sa mnohými vecami.+ 42 Málo vecí+ je však potrebných, alebo iba jedna. Mária si vyvolila dobrý diel+ a nebude jej odňatý.“