Lukáš
15 Všetci vyberači daní+ a hriešnici+ prichádzali k nemu, aby ho počúvali. 2 Preto farizeji a znalci Písma šomrali a hovorili: „Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“+ 3 Potom im povedal toto podobenstvo a riekol: 4 „Ktorý človek z vás, čo má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na pustatine a nepôjde po stratenú, kým ju nenájde?+ 5 A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa.+ 6 A keď príde domov, zvolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa stratila.‘+ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie,+ ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.+
8 Alebo ktorá žena s desiatimi drachmovými mincami, ak stratí jednu drachmovú mincu, nezapáli lampu a nezametá svoj dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmovú mincu, ktorú som stratila.‘ 10 Preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“+
11 Potom povedal: „Istý človek mal dvoch synov.+ 12 A mladší z nich povedal svojmu otcovi: ‚Otče, daj mi tú časť majetku, ktorá mi patrí.‘+ Vtedy im rozdelil svoje prostriedky na živobytie+. 13 Neskoršie, o niekoľko dní, si mladší syn zobral všetko a odcestoval do cudziny, do vzdialenej krajiny, a tam premrhal svoj majetok žijúc roztopašným životom.+ 14 Keď všetko minul, v celej tej krajine nastal krutý hlad a on začal mať núdzu. 15 Dokonca išiel a pripojil sa k jednému občanovi tej krajiny a on ho poslal na svoje pole pásť svine.+ 16 A túžil, aby sa nasýtil strukmi svätojánskeho chleba, ktoré žrali svine, a nikto mu [nič] nedával.+
17 Keď sa spamätal, povedal: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má hojnosť chleba, kým ja tu hyniem hladom! 18 Vstanem a pôjdem+ k svojmu otcovi a poviem mu: „Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe.+ 19 Už nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.“‘ 20 Preto vstal a išiel k otcovi. Kým bol ešte ďaleko, jeho otec ho zazrel, bol pohnutý ľútosťou, utekal, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. 21 Vtedy mu povedal syn: ‚Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe.+ Už nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.‘+ 22 Ale otec povedal svojim otrokom: ‚Vyneste rýchlo to najlepšie rúcho a oblečte+ mu ho a dajte mu na ruku prsteň+ a na nohy sandále. 23 A priveďte vykŕmeného+ mladého býka, zabite ho a jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale opäť ožil,+ bol stratený, ale našiel sa.‘ A začali sa veseliť.
25 Jeho starší syn+ bol na poli, a keď prichádzal a priblížil sa k domu, počul hudbu a tanec. 26 Preto si zavolal jedného zo sluhov a vypytoval sa, čo to znamená. 27 Povedal mu: ‚Prišiel tvoj brat+, a tvoj otec+ zabil vykŕmeného mladého býka, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ 28 Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu. Jeho otec však vyšiel a naliehavo ho prosil.+ 29 Odpovedal a riekol otcovi: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz som neprestúpil tvoje prikázania, a predsa si mi ani raz nedal kozľa, aby som sa veselil so svojimi priateľmi.+ 30 Ale sotva prišiel tento tvoj syn+, ktorý premárnil tvoje prostriedky na živobytie so smilnicami,+ zabil si preňho vykŕmeného mladého býka.‘+ 31 Potom mu povedal: ‚Dieťa, vždy si bol so mnou a všetko, čo je moje, je tvoje;+ 32 ale my sme sa jednoducho museli veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, a bol stratený, ale našiel sa.‘“+