Skutky
13 V miestnom zbore v Antiochii boli proroci+ a učitelia: Barnabáš a aj Simeon zvaný Niger a Lucius+ z Cyrene a Manaen, ktorý bol vychovaný s oblastným vládcom Herodesom, a Saul. 2 Keď verejne slúžili+ Jehovovi a postili sa, svätý duch povedal: „Oddeľte mi zo všetkých Barnabáša a Saula+ pre dielo, ku ktorému som ich povolal.“ 3 Nato sa postili, modlili sa, položili na nich ruky+ a prepustili ich.
4 A tak títo vyslaní svätým duchom zišli do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5 A keď sa dostali do Salamis, zvestovali Božie slovo v židovských synagógach. Mali aj Jána+ ako pomocníka.
6 Keď prešli cez celý ostrov až do Pafosu, stretli istého muža, čarodejníka, falošného proroka+, Žida, ktorý sa volal Bar-jesus 7 a bol u prokonzula Sergia Paula, rozumného muža. Tento si zavolal Barnabáša a Saula a vážne sa usiloval počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodejník (tak sa totiž prekladá jeho meno), sa staval proti nim+ a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Saul, čiže Pavol, naplnený svätým duchom, sa uprene naňho zadíval 10 a povedal: „Ó, ty Diablov syn, plný podvodu a podlosti každého druhu,+ nepriateľ všetkého spravodlivého, neprestaneš prekrúcať Jehovove pravé cesty? 11 Preto, hľa, Jehovova ruka je na tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnečné svetlo.“ Okamžite naňho padla hustá hmla a tma, chodil dookola a hľadal, kto by ho viedol za ruku.+ 12 Keď prokonzul+ videl, čo sa stalo, uveril, lebo žasol nad Jehovovým učením.
13 Z Pafosu vyplávali spolu s Pavlom na more a prišli do Pergy v Pamfýlii+. Ján+ však od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema.+ 14 Ale oni išli z Pergy ďalej a prišli do Antiochie v Pisídii, vošli v sabatný deň do synagógy+ a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona+ a Prorokov poslali k nim predstavení+ synagógy a povedali: „Muži, bratia, ak máte pre ľud nejaké slovo povzbudenia, povedzte ho.“ 16 Vtedy Pavol vstal, pokynul+ rukou a povedal:
„Muži, Izraelčania a vy [ostatní], ktorí sa bojíte Boha, počujte.+ 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich predkov a povýšil ľud počas ich pobytu v egyptskej krajine, [kde boli] ako cudzinci, a vyviedol ich z nej so zdvihnutým ramenom.+ 18 A asi počas štyridsiatich rokov+ znášal ich správanie na pustatine. 19 Keď zničil sedem národov v kanaanskej krajine, rozdelil ich zem lósom:+ 20 to všetko počas asi štyristo päťdesiatich rokov.
Potom im dal sudcov až po proroka Samuela.+ 21 Ale odvtedy si žiadali kráľa,+ a Boh im dal na štyridsať rokov Saula, Kišovho syna, muža z Benjaminovho kmeňa.+ 22 Keď ho odstránil,+ vzbudil im Dávida za kráľa,+ o ktorom svedčil a povedal: ‚Našiel som Dávida, syna Izaiho,+ muža príjemného môjmu srdcu,+ ktorý urobí všetko, čo žiadam.‘+ 23 Z jeho potomstva+ priviedol Boh podľa svojho sľubu Izraelu záchrancu,+ Ježiša, 24 pred ktorého vystúpením+ Ján+ vopred verejne zvestoval všetkému izraelskému ľudu krst [ako symbol] pokánia. 25 Ale keď Ján končil svoj beh, hovoril: ‚Za koho ma považujete? Ja to nie som. Ale, hľa, za mnou prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať sandále na nohách.‘+
26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu a [ostatní] medzi vami, ktorí sa bojíte Boha, nám bolo poslané slovo tejto záchrany.+ 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema a ich predstavení Tohto nepoznali,+ ale keď konali ako sudcovia, naplnili to, čo hovorili Proroci+ a čo sa číta nahlas každý sabat; 28 aj keď nenašli žiaden dôvod na smrť,+ predsa žiadali Piláta, aby ho popravil.+ 29 Keď dovŕšili všetko, čo bolo o ňom napísané,+ sňali ho z kola+ a položili do pamätnej hrobky.+ 30 Boh ho však vzkriesil z mŕtvych;+ 31 a počas mnohých dní sa ukazoval tým, ktorí s ním odišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.+
32 Preto vám oznamujeme dobré posolstvo o sľube danom predkom,+ 33 ktorý Boh úplne splnil nám, ich deťom, tak, že vzkriesil Ježiša,+ ako je to napísané v druhom žalme: ‚Ty si môj syn, ja som sa stal dnes tvojím Otcom.‘+ 34 A to, že ho vzkriesil z mŕtvych s určením, aby sa už nevrátil do porušenia, vysvetlil takto: ‚Ja vám dám milujúcu láskavosť voči Dávidovi, ktorá je verná.‘+ 35 Preto aj v inom žalme hovorí: ‚Nepripustíš, aby tvoj verne oddaný videl porušenie.‘+ 36 Lebo Dávid+ slúžil výslovne Božej vôli v svojom vlastnom pokolení, a zosnul a bol položený k svojim predkom a videl porušenie.+ 37 Ale naproti tomu ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.+
38 Bratia, nech vám je preto známe, že Jeho prostredníctvom sa vám zvestuje odpustenie hriechov+ 39 a že zo všetkého, z čoho ste nemohli byť vyhlásení za nevinných pomocou Mojžišovho zákona,+ je každý, kto verí, vyhlásený za nevinného Jeho prostredníctvom.+ 40 Dbajte, aby neprišlo na vás to, čo sa hovorí v Prorokoch: 41 ‚Viďte to, posmeškári, divte sa tomu a zmiznite, lebo konám vo vašich dňoch dielo, dielo, ktorému určite neuveríte, aj keby vám o ňom niekto podrobne rozprával.‘“+
42 Keď vychádzali, ľudia ich úpenlivo prosili, aby im o tom hovorili na budúci sabat.+ 43 Keď bolo zhromaždenie v synagóge rozpustené, mnohí zo Židov a prozelytov uctievajúcich [Boha] nasledovali Pavla a Barnabáša,+ ktorí im hovorili a povzbudzovali+ ich, aby zotrvávali v Božej nezaslúženej láskavosti.+
44 V nasledujúcom sabate sa zhromaždilo takmer celé mesto, aby počulo Jehovovo slovo.+ 45 Keď Židia uvideli zástupy, boli naplnení žiarlivosťou+ a rúhavo protirečili tomu, čo hovoril Pavol.+ 46 Vtedy Pavol a Barnabáš smelo hovorili a povedali: „Bolo nevyhnutné, aby sme povedali Božie slovo najprv vám.+ Keďže ho odmietate+ a nepovažujete sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k národom.+ 47 Lebo Jehova nám [to] prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národom,+ aby si bol záchranou až po končiny zeme.‘“+
48 Keď to počuli tí z národov, radovali sa a oslavovali Jehovovo slovo+ a všetci, ktorí boli správne naklonení k večnému životu, uverili.+ 49 Jehovovo slovo sa ďalej nieslo po celej krajine.+ 50 Židia+ však pobúrili vážené ženy, ktoré uctievali [Boha], a predstavených mesta a vyvolali prenasledovanie+ proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich za svoje hranice. 51 Oni striasli prach zo svojich nôh proti nim+ a išli do Ikónia. 52 A učeníci boli naplňovaní radosťou+ a svätým duchom.