2. Korinťanom
10 Ja, Pavol, vás sám úpenlivo prosím s Kristovou miernosťou+ a láskavosťou+, hoci som zjavom medzi vami ponížený,+ zatiaľ čo neprítomný som k vám smelý.+ 2 Skutočne vás prosím, aby som nemusel, keď prídem, použiť smelosť s tou dôverou, s ktorou zamýšľam podniknúť smelé opatrenia+ proti niektorým, ktorí nás hodnotia, akoby sme chodili podľa toho, [čo sme v] tele. 3 Lebo hoci chodíme v tele,+ nebojujeme podľa toho, [čo sme v] tele.+ 4 Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné,+ ale mocné od Boha+ na borenie silných opevnení. 5 Lebo boríme úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha,+ a privádzame každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi; 6 a sme stále pripravení uvaliť trest za každú neposlušnosť,+ len čo sa plne uskutoční vaša poslušnosť.+
7 Pozeráte sa na veci podľa ich vonkajšej hodnoty.+ Ak sa niekto spolieha, že patrí Kristovi, nech si znovu zváži túto skutočnosť, že tak ako on, aj my patríme Kristovi.+ 8 Lebo keby som sa aj viac chválil+ mocou, ktorú nám dal Pán, aby sme vás budovali, a nie aby sme vás borili,+ nebol by som zahanbený, 9 aby sa nezdalo, že vás chcem [svojimi] listami nastrašiť. 10 Lebo hovoria: „[Jeho] listy sú závažné a silné, ale [jeho] osobná prítomnosť je slabá+ a [jeho] reč opovrhnutiahodná.“+ 11 Nech vezme taký človek do úvahy, že akí sme v našom slove v listoch, keď sme neprítomní, takí budeme aj v konaní, keď budeme prítomní.+ 12 Lebo sa neodvažujeme zaradiť sa medzi niektorých alebo sa porovnávať s niektorými, ktorí sa sami odporúčajú.+ Určite nemajú porozumenie v tom, keď sa sami sebou merajú a sami so sebou porovnávajú.+
13 My sa nebudeme chváliť mimo našich pridelených hraníc,+ ale podľa hraníc územia, ktoré nám pridelil Boh podľa miery, aby dosahovalo dokonca až k vám.+ 14 V skutočnosti sa nerozťahujeme priveľa, akoby sme neboli prišli až k vám, lebo sme boli prví, ktorí prišli dokonca až k vám v oznamovaní dobrého posolstva o Kristovi.+ 15 Nie, nechválime sa mimo našich pridelených hraníc v namáhavej práci niekoho iného,+ ale prechovávame nádej, že tak ako sa zväčšuje vaša viera,+ staneme sa veľkými medzi vami, pokiaľ ide o naše územie.+ Vtedy sa ešte viac rozhojníme, 16 aby sme oznamovali dobré posolstvo krajinám, ktoré sú za vami,+ a nechválili sa na území niekoho iného, kde sú už veci pripravené. 17 „Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli v Jehovovi.“+ 18 Lebo nie je schválený ten, kto sa sám odporúča,+ ale ten, koho odporúča+ Jehova+.