Kazateľ

4 Znovu som sa zamyslel nad tým, koľko útlaku je pod slnkom. Videl som slzy utláčaných, ale nebol nikto, kto by ich utešil.+ V rukách ich utláčateľov bola moc a nebol nikto, kto by ich utešil. 2 A povedal som si, že šťastnejší sú tí, ktorí už zomreli, než tí, ktorí ešte žijú.+ 3 Ale najlepšie je na tom ten, kto sa ešte nenarodil+ a nevidel to zlo, ktoré sa pácha pod slnkom.+

4 Videl som aj to, že za mnohým úsilím* a zručnou prácou je vzájomné súperenie.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.

5 Hlupák sedí so založenými rukami a jeho telo chradne.*+

6 Lepšia je hrsť odpočinku ako dve hrste namáhavej práce a honby za vetrom.+

7 A všimol som si aj ďalšiu márnosť pod slnkom: 8 Niekto je sám a nemá nikoho, ani syna, ani brata, ale drie od rána do večera. Jeho oči sa nemôžu nabažiť bohatstva,+ ale nezamyslí sa: „Pre koho sa tak namáham a prečo si nedoprajem nič dobré?“+ Aj to je márnosť a zbytočná námaha.+

9 Dvom je lepšie ako jednému,+ lebo za svoju námahu majú dobrú odmenu.* 10 Ak jeden spadne, druhý ho zdvihne. Ale čo ak spadne ten, kto je sám? Kto ho zdvihne?

11 Ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa, ale ako sa zohreje ten, kto je sám? 12 Jedného človeka môže niekto premôcť, ale dvaja dokážu proti nemu obstáť. A trojitý povraz sa nedá ľahko* pretrhnúť.

13 Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec ako starý, ale hlúpy kráľ,+ ktorý už nemá dosť rozumu, aby sa dal varovať.+ 14 Vyšiel* z väzenia a stal sa kráľom,+ hoci sa narodil v chudobe, kým ten ešte vládol.+ 15 Uvažoval som o všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, a tiež o tom, ako sa darí mladému kráľovi, ktorý nastúpil po svojom predchodcovi. 16 Hoci má mnoho stúpencov, tí, čo prídu neskôr, s ním nebudú spokojní.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.