‚A múr sa zrútil‘

„KTO by tomu bol veril?“ „Nikdy som si nemyslel, že to v živote uvidím!“ Čo vyvolalo tieto poznámky? Zbúranie nepopulárneho berlínskeho múru — a všetkého, čo predstavoval — ktoré sa začalo v novembri 1989.a Obyvatelia východného Berlína prúdili do západného Berlína, niektorí preto, aby okúsili drahé radovánky kapitalizmu, a ďalší preto, aby sa zjednotili rodiny.

To urobilo prielom v hrádzi ako otvorenie stavidla. Mnohí cítili, že východná Európa už nebude nikdy taká ako predtým.

Skončila sa studená vojna?

Oveľa významnejšie ako pád berlínskeho múru bolo zrútenie ideologického múru, ktorý oddeľoval Východ od Západu. Zrazu nie je vlastne nijaká studená vojna. Ako napísal armádny kapitán na dôchodku David Hackworth v časopise Newsweek: „Studená vojna sa skončila. Dokonca aj zarytí nepriatelia komunistov teraz uznávajú, že sa skončila.“

Podľa nemeckých novín Stuttgarter Zeitung aj NATO (Severoatlantický pakt) uznal na stretnutí v Londýne v júli 1990 koniec studenej vojny. Pod titulom „Atlantický pakt sa definitívne lúči s obdobím studenej vojny“ noviny German Tribune citujú stuttgartské noviny: „Po 41 rokoch konfrontácie [s krajinami sovietskeho bloku] pripravilo 16 vodcov NATO cestu pre novú stratégiu a dali posledné zbohom obdobiu studenej vojny... Nepriateľstvo nahradili spoločné záujmy... Bezpečnosť a stabilita... nie sú viac zabezpečované predovšetkým vojenskými prostriedkami, ale politikou rovnováhy, dialógu a celoeurópskej spolupráce.“ Ťažisko konfliktu ohrozujúceho mier sa presunulo z Európy na Stredný východ.

Demokracia má svoju cenu

Demokracia, takzvaná slobodná voľba pre ľud, je najnovšia politická móda. A takmer každý sa pridáva k väčšine. Treba však zaplatiť istú cenu. Teplejšie vzťahy medzi Východom a Západom a ich kapitalistická demokracia nie sú lacné. Úvodník v novinách Asiaweek komentuje: „Krajiny, ktoré nemožno už celkom nazývať sovietskym blokom, sú v hospodárskom zmätku... Demokracia aj niečo stojí... Demokracia má veľa pekných stránok, ale dokonalá stabilita k nim nepatrí.“ Kto má zaplatiť cenu za tieto zmeny na takzvanú slobodnejšiu, demokratickú spoločnosť?

Milióny ľudí v Poľsku, východnom Nemecku a inde zisťujú, že prechod z centrálne riadeného hospodárstva k systému voľného trhu prináša spočiatku nezamestnanosť a ťažkosti. Keď sa priemysel snaží o zjednodušenie a väčšiu efektívnosť a stáva sa schopným konkurencie, vzniká nadbytok. Ďalšie oblasti spoločnosti sú tiež vážne postihnuté — armáda a vojenský priemysel. Prečo?

Ako sa rozptyľuje vzájomný strach a nepriateľstvo medzi Východom a Západom, tak mizne potreba silných armád. Státisíce vojakov a ich rodín sa teraz bude musieť preorientovať na civilný život so všetkými jeho problémami. Rozpočet na obranu sa môže znížiť. Možno bude menej objednávok pre muničné továrne a možno bude potrebné rozptýliť zamestnancov. Robotníci sa môžu presťahovať do iných oblastí a osvojiť si inú profesiu.

Tento neuveriteľný a náhly zvrat vo východnej Európe vytvoril od základu novú medzinárodnú situáciu. Ako sa to všetko stalo?

Rozhodujúce slová, rozhodujúce zmeny

Rozhodujúcim faktorom v týchto zmenách bol nový, neintervenčný postoj, ktorý zaujal Sovietsky zväz. V minulosti prízrak sovietskej invázie do Maďarska (v roku 1956) a do Československa (v roku 1968) udržiaval hnutie usilujúce o reformy vo východnej Európe v šachu. Ale poľská skúsenosť z osemdesiatych rokov s výzvou hnutia Solidarity a postupný pohyb krajiny k demokratickejšiemu režimu ukázali, že predchádzajúca politika vojenskej intervencie Sovietskeho zväzu sa zmenila. Poľská skúsenosť naznačila, že jestvujú trhliny v jednoliatosti komunizmu a že za istú cenu je možné dosiahnuť pokojnú, postupnú zmenu. Ale čím sa to všetko umožnilo?

Podľa niektorých politických komentátorov bola základom všetkých zmien vo východnej Európe pragmatická politika vedenia Sovietskeho zväzu pod vedením prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova. Vo februári 1990 povedal: „Sovietska komunistická strana začala perestrojku [prestavbu spoločnosti] a je tvorcom jej koncepcie a politiky. Na tomto základe boli uvedené do života krajiny hlboké revolučné zmeny týkajúce sa všetkých oblastí života a všetkých skupín obyvateľstva... Rýchle zmeny, nezvyčajné čo do rozsahu a originálnosti, sa uskutočňujú v rámci perestrojky.“

Asiaweek komentuje: „Dnes, napriek istým zhoršeniam, [Gorbačovova] kampaň za glasnosť (otvorenosť) a perestrojku (prestavbu) povzbudila reformátorov v Maďarsku, Poľsku a v celom sovietskom bloku.“ Keď od roku 1985 prevzal moc v Sovietskom zväze Gorbačov, tieto dve ruské slová, glasnosť a perestrojka, sa dostali do svetového slovníka. Predstavovali nový postoj k vláde v komunistickom svete.

Politický komentátor Philippe Marcovici, ktorý písal do konzervatívneho francúzskeho časopisu Le Quotidien de Paris o zmenách v Československu, povedal, že nastali „vďaka Moskve, pretože jedna vec je jasná: Sovieti by to nenechali len tak; presvedčili sa, že Československo, podobne ako iné ľudové demokracie, unikne zo zvieracej kazajky, v ktorej bolo sputnané... Masové demonštrácie v Prahe a vo východnom Berlíne urýchlili zmenu; ľud vyšiel do ulíc a donútil vládnych činiteľov, aby sa vzdali a odstúpili“.

Výsledkom bol politický výbuch podobný výbuchu sopky sv. Heleny, počas niekoľkých mesiacov demokracia a nezávislosť prepukla v celej východnej Európe — v Poľsku, východnom Nemecku, Maďarsku, Československu, Bulharsku a Rumunsku.

Zjednotenie Nemecka — požehnanie, či kliatba?

To je otázka, ktorú teraz zvažujú mnohí v Európe. Oba nemecké štáty zaviedli jednotnú peňažnú menu v júli 1990 a v októbri dosiahli politické zjednotenie. Zatiaľ čo sa milióny tešili, mnohí v Európe dostali strach. Týka sa to niektorých ľudí vo východnom Nemecku, ktorí sa možno budú musieť vzdať svojich domovov v prospech predošlých majiteľov zo západného Nemecka. Napriek výhradám, ktoré vyjadrili niektorí britskí vedúci predstavitelia, istý britský novinový titulok oznámil: „Mali by sme predsa dôverovať novozrodenému Nemecku.“

Sovietsky zväz utrpel hroznými a nákladnými inváziami zo strany Napoleona (1812) a Hitlera (1941), preto si chcel koncom 2. svetovej vojny zabezpečiť svoju ochranu nárazníkovou zónou vo východnej Európe. Tak bol od roku 1945 vytvorený počas niekoľkých rokov sovietsky blok ôsmich východoeurópskych komunistických krajín.b Teraz sa Sovietsky zväz cíti menej ohrozený Nemeckom a Spojenými štátmi a jeho železné zovretie bývalých satelitných štátov povolilo. Vyzerá to tak, akoby železná opona, vyhlásená Churchillom v roku 1946, zmizla a dovolila vstúpiť novému svetlu.

Ako nás tieto zmeny môžu ovplyvniť

Všimli sme si už niektoré hospodárske dôsledky týchto zmien v mnohých krajinách — pre niektorých predstavujú nové zamestnanie, nové prostredie a novú kvalifikáciu. Pre ďalších to bude znamenať nezamestnanosť a zápas. Je to dôsledok filozofie systému voľného trhu — prežijú iba najschopnejší.

Na druhej strane zmeny smerom k demokracii umožňujú voľný pohyb ľudí. A to znamená medzinárodnú turistiku. Ako zistili iné krajiny (napríklad Španielsko a Taliansko) za posledných 30 rokov, zahraničná turistika môže každej vláde veľmi pomôcť pri probléme vyrovnania štátneho rozpočtu. Milióny na Západe dychtia navštíviť historické mestá východnej Európy, ktorých mená pripomínajú zašlé časy slávy — ako napríklad Budapešť, Bukurešť, Varšavu a Lipsko. Ľudia chcú tiež slobodne navštíviť Leningrad, Moskvu a Odesu. A ľudia z východnej Európy chcú zasa navštíviť Západ. Je isté, že medzinárodná turistika slúži na odstránenie predsudkov a neznalosti. Ako už mnohí turisti zistili, byť na pláži spolu s takzvanými bývalými nepriateľmi môže čoskoro odstrániť nepriateľstvo.

Jestvuje ešte iný pohľad na spadnutý múr, ktorý priťahuje milióny ľudí — možnosť slobodného spoločenstva so spoluveriacimi iných národností. Do akej miery to bude možné? Aké zmeny nastávajú v oblasti náboženstva vo východnej Európe? Nasledujúci článok bude uvažovať o týchto a ďalších otázkach.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NEMECKO

Berlín

JUHOSLÁVIA

MAĎARSKO

POĽSKO

RUMUNSKO

ČESKOSLOVENSKO

ALBÁNSKO (Albania)

BULHARSK

ZSSR