Prečo tak veľa falošných poplachov?
Koniec sveta — ako je blízko?
V JEDNEJ historke sa hovorí o chlapcovi, ktorý strážil dedinčanom ovce. Jedného dňa chcel vyvolať trocha rozruchu, a tak vykríkol: „Vlk! Vlk!“ hoci tam vlk nebol. Dedinčania vybehli s palicami, aby vlka odohnali, ale zistili, že tam žiadneho niet. Bolo to také zábavné, že neskôr to chlapec zopakoval znova. Dedinčania opäť vybehli s palicami, ale zistili, že to bol len ďalší falošný poplach. Potom však vlk naozaj prišiel a chlapec výstražne volal: „Vlk! Vlk!“ Ale dedinčania považovali jeho krik za ďalší falošný poplach. Príliš často boli oklamaní.
Tak to bolo i s tými, ktorí ohlasovali koniec sveta. Počas storočí, ktoré plynuli od Ježišových dní, sa toľko predpovedí nesplnilo, že mnohí ich už neberú vážne.
Pápež Gregor I., ktorý zastával svoj úrad od roku 590 do roku 604 n. l., v jednom liste istému európskemu panovníkovi napísal: „Radi by sme Vášmu Veličenstvu oznámili, že podľa toho, čo sme sa dozvedeli zo slov Všemohúceho Boha vo Svätých písmach, je koniec súčasného sveta blízko a nekončiace Kráľovstvo Svätých sa približuje.“
V 16. storočí predpovedal Martin Luther, zakladateľ luteránskej cirkvi, že koniec je veľmi blízko. Podľa jednej autority vyhlásil: „Pokiaľ ide o mňa, som si istý, že deň súdu je predo dvermi.“
Správa o jednej z prvých baptistických skupín hovorí: „Anabaptisti začiatkom šestnásteho storočia verili, že milénium nastane v roku 1533.“
„Edwin Sandys (1519–1588), arcibiskup yorský a prímas anglický... hovorí... ,Buďme uistení, že tento príchod Pána je blízko.‘“
William Miller, ktorému sa všeobecne pripisuje založenie adventistickej cirkvi, je citovaný, ako hovorí: „Som úplne presvedčený, že niekedy medzi 21. marcom 1843 a 21. marcom 1844, podľa židovského spôsobu počítania času, príde Kristus.“
Keďže takéto predpovede zlyhali, usvedčuje to tých, ktorí ich vyslovili, že sú falošnými prorokmi v zmysle 5. Mojžišovej 18:20–22? Tam sa hovorí: „Prorok, ktorý sa opováži hovoriť v mojom mene slovo, ktoré som mu neprikázal hovoriť, alebo ktorý hovorí v mene iných bohov, ten prorok zomrie. A ak by si si povedal v srdci: ,Ako poznáme slovo, ktoré nehovoril Jehova?‘ — Keď prorok bude hovoriť v mene Jehovu a slovo nenastane ani sa neuskutoční, to je to slovo, ktoré nehovoril Jehova.“
Niektorí vyslovujú dramatické predpovede o konci sveta, aby upútali na seba pozornosť a pritiahli si nasledovníkov, zatiaľ čo iní sú úprimne presvedčení, že ich vyhlásenia sú pravdivé. Vyjadrujú svoje očakávania založené na vlastnom výklade niektorých textov Písma alebo na dajakom fyzikálnom úkaze. Netvrdia, že im predpovede priamo zjavil Jehova a že v tomto zmysle prorokujú v Jehovovom mene. Ak sa teda v takýchto prípadoch nepreukážu ich slová ako pravdivé, nemali by byť posudzovaní ako falošní proroci, ako tí, pred ktorými varuje 5. Mojžišova 18:20–22. Vo svojej ľudskej omylnosti si chybne vysvetlili niektoré fakty.*
Zdá sa, že niektorí sa nedali odradiť predchádzajúcimi sklamaniami a približujúci sa rok 2000 ich poháňa k ďalším predpovediam o konci sveta. Noviny The Wall Street Journal z 5. decembra 1989 uverejnili článok pod nadpisom „Miléniová horúčka: Prorokov pribúda, koniec je blízko“. Ako sa blíži rok 2000, mnohí evanjelisti predpovedajú, že Ježiš prichádza a že deväťdesiate roky budú „časom doteraz nevídaných ťažkostí“. V čase písania tohto článku sa najnovšie objavila takáto predpoveď v Kórejskej republike, kde Misia pre prichádzajúce dni predpovedala, že 28. októbra 1992 o polnoci príde Kristus a vezme veriacich do neba. Niekoľko iných skupín súdneho dňa predpovedalo niečo podobné.
Záplava falošných poplachov má nešťastný dopad. Sú to akoby výkriky pastierskeho chlapca: „Vlk! Vlk!“ — ľudia ich rýchlo zamietajú a keď prichádza ozajstné varovanie, zostáva takisto nepovšimnuté.
Prečo však počas storočí až do našej doby existovala taká tendencia, aby zaznievali falošné poplachy, ako to predpovedal Ježiš? (Matúš 24:23–26) Keď Ježiš svojim nasledovníkom porozprával o rôznych udalostiach, ktoré budú označovať jeho príchod, povedal im slová, ktoré môžeme čítať v Matúšovi 24:36–42: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec. Lebo ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka... Preto zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“
Mali byť nielen bdelí a pripravení, ale mali čakať tiež s dychtivosťou. List Rimanom 8:19 hovorí: „Lebo tvorstvo vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov.“ My, ľudia, sme takí, že keď v niečo vrúcne dúfame, túžime po tom a čakáme to s dychtivým očakávaním, rastie v nás mocné pokušenie vidieť to už na prahu, aj keď na to nie sú dostatočné doklady. V našej dychtivosti môže zaznieť falošný poplach.
Ako sa teda dá rozoznať pravá výstraha od falošnej? Odpoveď sa dozviete v ďalšom článku.
[Poznámka pod čiarou]
Vo svojej dychtivosti po druhom príchode Ježiša Jehovovi svedkovia naznačili dátumy, ktoré sa nakoniec ukázali ako nesprávne. Preto ich niektorí nazvali falošnými prorokmi. V týchto prípadoch sa však svedkovia nikdy nedomnievali, že predpovede vznikli ,v mene Jehovu‘. Nikdy nepovedali: ,To sú Jehovove slová.‘ Strážna veža, oficiálny časopis Jehovových svedkov, napísala: „Nemáme dar prorokovania.“ (január 1883, strana 425, angl.) „Ani si neželáme, aby boli naše spisy uctievané alebo považované za neomylné.“ (15. decembra 1896, strana 306, angl.) Strážna veža napísala aj to, že skutočnosť, že niektorí majú Jehovovho ducha, „neznamená, že tí, ktorí teraz slúžia ako Jehovovi svedkovia, sú inšpirovaní. Neznamená to, že slová napísané v tomto časopise Strážna veža sú inšpirované a neomylné a bez chýb.“ (15. mája 1947, strana 157, angl.) „Strážna veža netvrdí, že jej výroky sú inšpirované, a nie je ani dogmatická.“ (15. augusta 1950, strana 263, angl.) „Bratia, ktorí tieto publikácie pripravujú, nie sú neomylní. Ich spisy nie sú inšpirované ako spisy Pavla a iných biblických pisateľov. (2. Timotejovi 3:16) A tak časom, keď sa porozumenie stáva jasnejším, je nutné upravovať názory. (Príslovia 4:18)“ — Strážna veža č. 15, 1981.