Deň v živote motýľa

AK SA vám zdá, že váš každodenný život je stresujúci a ťažký, spomeňte si na pracovitého motýľa. Spočiatku si možno pomyslíte, že pracovný program motýľa sa podobá rozprávkovej dovolenke. Poletuje si z kvetu na kvet, tu a tam nasaje trochu nektáru, podľa ľubovôle sa vyhrieva na slnku — zdá sa, že motýľ je stelesnením bezstarostného spôsobu života.

Vo svete hmyzu to však nie je vždy tak, ako sa zdá. Motýle sú veľmi zamestnané tvory, ktoré vykonávajú životne dôležitú službu a neustále zápasia s časom. Pozrime sa na typický pracovný deň motýľa.

Slnečné raňajky

Zobúdzate sa s pocitom slabosti? Skleslosť zavčas rána je pre motýľov príznačná. Ráno sa niekedy doslova nevládzu ani pohnúť. Ich problémom je telesná teplota, ktorá kolíše podľa teploty prostredia. Keď strávia chladnú noc na liste, ich krv je taká studená, že sa sotva dokážu pohnúť, nieto ešte lietať. Preto musia počkať na slnko.

Keď vychádza slnko, motýľ roztvorí krídla a otáča ich k jeho teplým lúčom. Rozprestreté krídla, ktoré slúžia ako miniatúrne slnečné batérie, zakrátko zachytia potrebné teplo, a motýľ môže odletieť. Ale čo ak je zamračené? V chladnejších oblastiach musia motýle zostať nehybne na vhodnej vetvičke či na vhodnom kvete, až kým nezačne svietiť slnko. Nie je to lenivosť. Je to skutočne nevyhnutnosť.

Ak deň nie je veľmi horúci, motýľ sa občas zastaví na ďalšiu slnečnú terapiu. Potrebuje si doplniť slnečnú energiu podobne ako auto, ktoré si dopĺňa palivo na benzínovej pumpe. V trópoch možno motýľovi postačí, keď sa zohreje na slnku iba skoro ráno alebo po dažďovej sprche. Všeobecne povedané, čím je počasie chladnejšie, tým viac času strávi vyhrievaním sa na slnku. Keď sa jeho energia obnoví, pokračuje v ďalšej práci.

,Láska na prvé zavoňanie‘

Najnaliehavejšou úlohou je nájsť si partnera. Pri priemernej dĺžke života, ktorá len málokedy prekročí niekoľko týždňov, nemožno strácať čas. A nájsť partnera vo svete motýľov nie je ľahké — vyžaduje si to hrdinskú trpezlivosť a vytrvalosť.

„Lásku na prvý pohľad“ motýle nepoznajú. Sú všeobecne známe svojou krátkozrakosťou a veľmi často mylne považujú iné druhy za svoj druh. To často vedie k bezvýslednému stíhaniu, kým si motýlí nápadník napokon uvedomí, že oči ho oklamali.

A aby to bolo ešte ťažšie, samička zvyčajne nereaguje. Vášnivý samček okolo nej neustále poletuje, akoby tancoval akýsi rýchly vzdušný valčík, v nádeji, že samička napokon privolí. Tento efektný motýlí balet sa však obvykle náhle skončí, keď samička odletí a nešťastného samčeka nechá, aby pokračoval v hľadaní.

Je dosť prekvapujúce, že samičku nie veľmi vzrušuje nádherné sfarbenie jej druha. Hoci Darwin ľahkovážne predpokladal, že nádherné sfarbenie motýľov predstavuje akúsi ‚evolučnú výhodu‘, doklady to nepotvrdzujú. Pri jednom pokuse sa samičky severoamerického druhu Anartia amathea celkom šťastne spárili so samčekmi, ktorých jasné karmínovo-čierne krídla boli celé natreté na čierno. Zdá sa, že to, na čom najviac záleží, je spôsob, ako samček lieta, jeho vytrvalosť a predovšetkým jedinečný „prášok lásky“.

Tento prášok lásky obsahuje feromón, ktorý je samčekovým tromfom. Je to omamná voňavka, vytvorená tak, aby zapôsobila na samičky jeho druhu. Počas dvorenia sa samček pokúša poprášiť samičku touto „supervoňavkou“. Hoci prášok lásky nie je zárukou úspechu, keď sa napokon nájde vytúžená samička, urobí to zázrak.

Chuť nektára

Energia vynaložená pri tomto hľadaní partnera sa musí doplniť. Preto majú motýle chuť na nektár. Na túto vysokoenergetickú potravu upútavajú kvety pozornosť svojimi príťažlivými tvarmi a farbami. Keď si motýľ sadne na kvet, šikovne začne sať nektár trubicovitým sosákom, ktorý strčí na dno kvetu.

Zatiaľ čo sa hmyz kŕmi nektárom, na jeho chlpaté tielko sa zachytávajú čiastočky peľu, a tak ho prenáša na ďalší kvet, ktorý navštívi. Počas takéhoto typického pracovného dňa opelí stovky kvetov. V tropických pralesoch však nie je veľa kvetov. Čo teda pijú tropické motýle?

Tropické motýle si najviac pochutnajú na hnilom ovocí. Prezreté sladké ovocie, ktoré spadne na zem, je pre ne bohatým zdrojom energie.

Motýle majú mimoriadne rady aj soľ. Často ich možno vidieť, ako sajú slanú vlahu z mokrej pôdy alebo príležitostne pot z ruky ľudského obdivovateľa. Odvážny motýľ Dryas iulia bol dokonca spozorovaný, ako saje slzy kajmana.

Kým si náš okrídlený priateľ usilovne hľadá partnera, opeľuje kvety a výdatne sa kŕmi, musí si dávať pozor na nepriateľov. Vyzerá azda bezbranne, má však niekoľko spôsobov, ako sa vyhnúť chyteniu.

Únik pred nebezpečenstvom

Pestrofarebný motýľ poletujúci na lúke by bol pravdepodobne lákavou maškrtou pre ktoréhokoľvek hmyzožravého vtáka. No chytiť motýľa je vďaka jeho nepravidelnému mihotavému letu veľmi ťažké. Väčšina vtákov sa po niekoľkých pokusoch vzdáva. Ba aj keď vták motýľa chytí, tento hmyz môže úspešne uniknúť tak, že časť svojho krídla nechá vo vtáčom zobáku.

Ďalšou ochranou je zrak. Hoci sú motýle krátkozraké, ich zložené oči veľmi rýchlo postrehnú pohyb. Pri akomkoľvek náznaku nebezpečenstva okamžite odletia, čo veľmi dobre pozná každý, kto sa niekedy pokúšal motýľa fotografovať.

Niektoré motýle, čo lietajú pomaly, majú aj ďalšie bezpečnostné zariadenie — odpornú chuť. Je to spôsobené tým, že keď boli ešte húsenicami, živili sa jedovatými rastlinami. Keď už raz takého motýľa vták ochutnal, v budúcnosti sa mu zvyčajne vyhne. Tieto motýle s odpornou chuťou — napríklad Danaus plexippus — majú nápadné sfarbenie, čo je viditeľným varovaním, ktoré vtáka zrejme upozorňuje, aby sa nepribližoval.

Koniec cesty

The World Book Encyclopedia uvádza, že väčšina motýľov nežije dlhšie ako niekoľko týždňov, ale že niektoré druhy môžu žiť až osemnásť mesiacov. Niektoré motýle počas studených zimných mesiacov alebo počas dlhotrvajúceho obdobia sucha v trópoch spia.

No napriek svojmu krátkemu životu môžu motýle podať úžasné výkony. V minulom storočí Danaus plexippus preletel cez Atlantický oceán v takom množstve, že sa usídlil na Kanárskych ostrovoch pri pobreží Afriky. Ďalší veľký cestovateľ, babôčka bodliaková, počas letného obdobia pravidelne odlieta zo severnej Afriky na sever Európy.

Neúnavné motýle počas svojho krátkeho života vykonávajú veľmi dôležitú prácu — opeľujú kvety, kríky a ovocné stromy. A ich prítomnosť okrem toho dodáva krajine osobitú krásu a živosť. Leto by bez nich nebolo letom.

[Obrázok na strane 16]

Slnenie skoro ráno

[Obrázok na strane 17]

Nasávanie nektáru z kvetu

[Obrázok na strane 18]

Prijímanie vlahy zo zeme

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Buckfast Butterfly Farm