Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo ak sa zamilujem do neveriaceho?

„Mám problém,“ priznalo sa jedno kresťanské dievča. „Som zamilovaná do svojho suseda. Je milý, zdvorilý a pozorný, ale jedna vec mu chýba — nemiluje Jehovu. Viem, že je nesprávne, aby som ho mala rada, ale nemám jasno, ako sa vyrovnať s tým, čo k nemu cítim.“

Mark mal 14 rokov, keď sa ocitol v podobnej situácii. Zamiloval sa do dievčaťa, ktoré nemalo také isté náboženské presvedčenie ako on.a Hovorí: „Často som s otvorenými očami sníval o tom, aké by to bolo, keby sme boli spolu ako manželia. No vedel som, že je to nesprávne.“

V ROKOCH dospievania, keď silnejú romantické podnety, je zamilovanosť bežná. (Porovnaj 1. Korinťanom 7:36.) Keďže mladí ľudia nemajú nijaký poistný ventil na také pocity, sú náchylní zamilovať sa do obľúbeného učiteľa, kabaretného umelca a podobne. Osobný vzťah k takým dospelým je však väčšinou nedosiahnuteľný, a preto je takáto zamilovanosť zvyčajne krátkodobá a pomerne neškodná.b Lenže čo ak si v sebe roznietil silné city k nejakému vrstovníkovi — k niekomu, kto je schopný i ochotný mať k tebe vzťah — ale jednoducho nemá to isté náboženské presvedčenie ako ty?

Niekto by to nemusel považovať za problém. Predovšetkým mnohí mladí ľudia majú len malý záujem o náboženstvo. A aj tí, ktorí oň majú záujem, azda vždy nepovažujú chodenie s niekým, kto je odlišného náboženstva, za nevhodné. Slobodomyseľní ľudia by to dokonca mohli schvaľovať. Mnohí dospelí však v takých vzťahoch vidia možné problémy, a to najmä preto, že tieto vzťahy často vyúsťujú do manželstva. Autorka Andrea Eaganová poradila mladým ľuďom toto: „Ak ani jeden z vás nie je nábožensky založený, nie je dôležité, či pochádzate z rovnakého náboženského prostredia. Ale ak je pre jedného z vás alebo pre oboch náboženský život dôležitý, potom sa rozdiely v náboženstve rozhodne musia brať do úvahy... Nemusíte byť toho istého náboženstva... ale rozhodne musíte byť schopní žiť jeden s druhým.“

Taká rada možno znie rozumne. No v skutočnosti odzrkadľuje „múdrosť tohto sveta“. (1. Korinťanom 3:19) Biblia ukazuje, že romantický vzťah medzi veriacim a neveriacim vyvoláva spornú otázku oveľa väčšieho významu, než je otázka, či sa k sebe hodia ako manželia. Mladí Jehovovi svedkovia vedia, že je to poslušnosť Božiemu Slovu, ktorá pobáda kresťanov, aby vstupovali do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39) Chodiť s dakým, to nie je iba uvoľnenie, ale predohra k manželstvu, a preto by sa Bohu nepáčilo, keby sa jeden z jeho služobníkov zaplietol do romantického vzťahu k niekomu, kto neoddal svoj život Jehovovi.

Niektorí mladí svedkovia napriek tomu zistili, že ich začal priťahovať niekto neveriaci. Ako k tomu dochádza? Čo by si mal robiť, keď sa ocitneš v takej situácii?

Ako k tomu dochádza

Predovšetkým si uvedom, že všetci ľudia majú sklon robiť chyby. „Chyby — kto ich môže rozoznať?“ pýtal sa žalmista. (Žalm 19:12) Mladí ľudia sú zvlášť vystavení chybám v oblasti romantických vzťahov. Prečo? Z jednoduchého dôvodu — chýba im totiž bystrosť v úsudku, ktorá prichádza so skúsenosťami a s vekom. (Príslovia 1:4) Keďže kresťanský chlapec alebo dievča má málo skúseností v tom, ako sa správať k osobe opačného pohlavia, možno proste nevie, ako sa vyrovnať s romantickou príťažlivosťou k takej osobe — alebo s jej pozornosťou.

To bol prípad Sheily, ktorá si uvedomila, že sa do nej zamiloval jeden spolužiak. Sheila povedala: „Vedela som, že sa mu páčim. V čase obeda prichádzal ku mne a jedával so mnou. Vyhľadával ma počas povinného štúdia v knižnici.“ Sheiline city k tomuto chlapcovi sa začali prehlbovať. Mark, ktorého sme spomenuli skôr, má podobné spomienky: „Vídaval som to dievča na hodine telesnej výchovy. Opätovne sa snažila priblížiť sa ku mne a rozprávať sa so mnou. Nebolo ťažké vytvoriť si priateľstvo.“ V prípade 14-ročnej Pam išiel chlapec zo susedstva až tak ďaleko, že jej dal prsteň ako prejav svojej náklonnosti k nej.

Pravdaže, svedok nebol vždy nevinnou obeťou pokusov o zblíženie. Isté dievča iba opätovalo očividný záujem, ktorý o ňu prejavoval kresťanský chlapec Jim. Bol však nútený sa k tomu priznať, keď sa dievča jedného dňa objavilo v sále Kráľovstva Jehovových svedkov a hľadalo ho tam!

Nech sú okolnosti akékoľvek, možno vieš, že je nesprávne zapliesť sa do niečoho takého. No niekedy je ťažké odolávať pozornosti osoby opačného pohlavia. Uvažuj o Andrewovi. V čase, keď chodil do prvého ročníka strednej školy, jeho rodičia sa rozvádzali. Andrew spomína: „Potreboval som niekoho, s kým by som sa mohol porozprávať.“ Zdalo sa, že jedno dievča v škole má preňho vždy tie správne slová povzbudenia. Čoskoro sa v nich začali prebúdzať romantické city.

Nebezpečenstvá

Také city ponechané bez kontroly ťa môžu dostať do ozajstných ťažkostí. V Prísloviach 6:27 sa hovorí: „Či si môže muž zhrnúť do náručia oheň, a neprepáliť si pritom svoj odev?“ Premýšľaj napríklad o skúsenosti dievčaťa, ktoré sa volá Kim. Hoci bola vychovávaná ako kresťanka, nechala sa vtiahnuť do citového vzťahu k chlapcovi v škole. „Bol to jeden z najobľúbenejších a najvzrušujúcejších chlapcov v škole,“ spomína Kim. Onedlho začala tajne chodiť na večierky, kde sa voľne užívali drogy. „Veľmi som sa bála, ale bola som doňho zamilovaná. Otehotnela som.“ Kim sa vydala za svojho chlapca, on však skončil vo väzení za ozbrojenú lúpež. Biblická výstraha sa opäť preukázala ako pravdivá: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. Korinťanom 15:33.

To neznamená, že všetci mladí ľudia, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, sú nemravní alebo užívajú drogy. No prinajmenšom neuznávajú také isté hodnoty a nemajú také isté postoje či ciele ako mladí svedkovia. Prvý list Korinťanom 2:14 vysvetľuje, že neveriaci proste „neprijíma veci Božieho ducha, lebo sú mu pochabosťou; a nemôže ich spoznať, pretože sa posudzujú duchovne“. Premýšľaj, do akej miery náboženské hodnoty, ktoré uznávaš, formujú tvoje city — radosť, ktorú zažívaš na kresťanských zhromaždeniach, nadšenie, keď sa delíš o biblické posolstvo s vnímavým človekom, potešenie zo samého štúdia Biblie. Môže neveriaci vôbec pochopiť také pocity — nehovoriac o tom, že by ich mohol prežívať spolu s tebou? Sotva.

Preto Pavol varoval kresťanov: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký ma podiel veriaci s neveriacim?“ (2. Korinťanom 6:14, 15) Mladá Sonya získala toto ponaučenie priamo, keď sa zaplietla do citového vzťahu k neveriacemu. Uznáva: „Spoločnosť niekoho, kto nemá horlivosť a lásku k Jehovovi ako ty, je tou najhoršou osamelosťou, akú si len možno predstaviť. Je to citovo zdrvujúce. Keď je podnecujúcou silou v tvojom živote pravda, musíš sa o ňu deliť — jednoducho musíš! Je to pocit veľkej prázdnoty, keď sa o ňu nemôžeš podeliť so svojím partnerom, pretože si s neveriacim.“

V takom vzťahu sa teda náboženstvo pravdepodobne nestane spoločným základom, ale ohniskom sporov. Mohol by si sa ľahko cítiť donútený klásť menší dôraz na svoje duchovné záujmy, aby si udržal pokoj. Ale také počínanie by iba ničilo tvoju duchovnosť. Istá mladá žena rozpráva: „Dosť som sa zblížila s chlapcom, ktorý nebol svedkom. No keď sa priateľstvo stávalo dôvernejším, uvedomila som si, že som doňho zamilovaná. Vzťah k Jehovovi pre mňa postupne strácal na význame; najdôležitejšou vecou sa pre mňa stal vzťah k tomu chlapcovi. Necítila som už potrebu chodiť na zhromaždenia, stretávať sa so svojimi kresťanskými bratmi alebo pracovať v kazateľskom diele. Túžila som iba po tom, aby som bola s ním. Počas nasledujúcich dvoch rokov som bola ako svedok nečinná. A po celý ten čas môj ‚priateľ‘ nikdy neopätoval moju lásku. Stále som si myslela, že jedného dňa ju konečne bude opätovať, ale to sa nikdy nestalo.“

Áno, ak sa zapletieš s niekým, kto neuznáva také isté náboženské a morálne hodnoty ako ty, iste ti to prinesie zármutok a nešťastie. Cestou múdrosti je opustiť také nerovné jarmo. Ako to však môžeš urobiť, keď ti na niekom veľmi záleží? To bude námetom ďalšieho článku v tomto seriáli.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Bude mať neveriaci to isté nadšenie pre duchovné veci ako ty?