Vták, ktorý bozkáva kvety
BRAZÍLČANIA ho volajú beija-flor — vták, ktorý bozkáva kvety. Toto meno dobre vystihuje úlohu, ktorú má medzi kvetmi kolibrík. Iní pozorovatelia, ktorí si na tomto vtáčikovi všimli sýte farby jeho peria, nazývajú tieto maličké tvory „živými drahokamami“ alebo „rozkošnými úlomkami dúhy“ a dávajú im rôzne nádherné mená, ako napríklad rubínotopás, smaragd s trblietavým bruškom alebo kométa s bronzovým chvostom.
Nápadné sfarbenie vidieť hlavne na zvláštnom perí v oblasti krku a na temene hlavy u samcov kolibríka. Ich perie má vrstvy buniek naplnené vzduchom a tieto bunky lámu svetelné vlny na farebnú dúhu, čo sa trochu podobá javu, ktorý môžu spôsobiť milióny maličkých mydlových bubliniek.
Krásny opis kolibríka škoricového, ktorý sa bežne vyskytuje na západe Severnej Ameriky, je v knihe Creature Comforts od Joan Wardovej-Harrisovej: „Svoje klenoty má na krku ako golierik... Tiahne sa mu spod slúch a brady na krk a hruď podobne ako detský podbradník. Efekt tohto ligotavého golierika je úchvatný — tento vták vyzerá dvakrát taký veľký, ako je v skutočnosti, a zdá sa, akoby bol doslova v plameňoch.“ A keď potom kolibrík rýchlo odletí, jeho golierik sa môže zablysnúť fialovou či jasne zelenou farbou, alebo aj všetkými farbami svetelného spektra. Ale keď sa odvráti od svetla, jeho golierik je náhle tmavý, zamatovo čierny.
Zázrak vzdušnej akrobacie
Kolibríky sú známe svojou majstrovskou vzdušnou akrobaciou. Kolibrík sa chvíľu vznáša v tesnej blízkosti nejakého kvetu, pije jeho nektár a jeho bzučiace krídla sa podobajú rozmazanej machuli. Potom tento silný drobček náhle vyrazí vpred, vzad, do strán alebo aj hore nohami a krídlami máva frekvenciou 50 až 70 a niektorí odborníci hovoria, že až 80 úderov za sekundu! Údajne dokáže dosiahnuť rýchlosť 50 až 100 kilometrov za hodinu a potom prudko zastaviť. Čo dáva kolibríkovi schopnosť podávať také úžasné výkony?
Tajomstvo spočíva v jeho obdivuhodne stavanom tele. Dobre rozvinuté svaly pripojené k výrazným hrudným kostiam tvoria 25 až 30 percent jeho telesnej hmotnosti. Krídla, ktoré sú po celej dĺžke pevné, mu umožňujú vyvinúť silu aj pri ich pohybe nahor, nielen pri pohybe nadol, ako to je v prípade iných vtákov. A tak mu oba pohyby poskytujú vztlak a pohon, pričom kĺby umožňujú krídlam 180-stupňový otáčavý pohyb. Niet sa potom čo diviť, že vás vzdušná akrobacia tohto vtáčika dokáže očariť!
Prešli by kolibríky skúškou vytrvalosti? Celkom určite. Napríklad niekoľko kolibríkov škoricových každý rok tiahne vyše tritisíc kilometrov zo svojho zimoviska v Mexiku až na sever na Aljašku. Neodradia ich ani nebezpečenstvá vysokohorských priesmykov, ani oceán, či zlé počasie.
Nenásytný jedák
Zaľúbenie, ktoré kolibríky nachádzajú v navštevovaných kvetoch, slúži užitočnému účelu — opeleniu. No v skutočnosti ich priťahuje nektár. Na zabezpečenie dostatku paliva na taký obrovský výdaj energie musí kolibrík každý deň zjesť asi také množstvo nektáru bohatého na sacharidy, aké zodpovedá približne polovici (niektorí odborníci hovoria, že dvojnásobku) jeho hmotnosti. Dokážete si predstaviť, že by nejaký človek mal tomu zodpovedajúcu spotrebu jedla?
Na rozdiel od väčšiny vtákov kolibríky chodia zriedkakedy. Kŕmia sa za letu. Dĺžka a tvar zobáka sa v závislosti od druhu líšia a vyberajú si tie kvety, ktoré im zvlášť vyhovujú. Svoju nektárovú stravu si dopĺňajú tak, že chytajú ovocné mušky a stŕhajú z porastu vošky. Ako tento vtáčik získava nektár z kvetov, ktoré „bozkáva“?
Nástroj, ktorým sa kolibrík kŕmi, je jazyk. Joan Wardová-Harrisová píše: „Jazyk kolibríka je dlhý, úzky, na konci je rozvetvený, s nepatrnými chĺpkami; rozdeľujú ho dva vlnité žliabky, ktoré vytvárajú drobučké korýtka a tými nektár pomocou vzlínavosti putuje, kým ho kolibrík neprehltne.“
Ak privábite kolibríky na kŕmidlo do blízkosti svojho okna, nikdy sa nepresýtite zábavy, ktorú vám tieto úchvatné batôžky energie poskytnú. No kŕmte ich, len ak ste pripravení starať sa o ne celú sezónu, lebo keď budú v neďalekom hniezde vychovávať svoje mladé, budú od vášho zdroja potravy závislé.
Svadobné lety
Niektoré druhy kolibríkov v Strednej a Južnej Amerike vábia svoje vyvolené spevom. Spev guatemalského kolibríka Heloisinho s vínovočerveným krkom má kadencie najmelodickejšie. A pieseň kolibríka bielosluchého znie ako „zvonenie malého, jemne naladeného strieborného zvončeka“. Väčšinou však kolibríky nie sú známe ako speváci. Jednoducho dokola opakujú niekoľko jednotvárnych škrípavých tónov alebo bzučia so zavretým zobákom a našuchoreným golierikom.
Niektoré kolibríky počas svadobného letu predvádzajú oslňujúce ukážky vzdušnej akrobacie. Tak je to v prípade kolibríka škoricového, ktorý ako ohnivá čiara z veľkej výšky strmhlav padá priamo nad pozorujúcu samičku a potom — práve včas — prudko vzlieta a opisuje tak písmeno J. Lieta z jednej strany na druhú po dráhe písmena J, kým sa nevráti do najvyššieho bodu alebo kým neodletí so svojou novou družkou. Pri tomto nápadnom predvádzaní sa môže mávať krídlami frekvenciou až 200 úderov za sekundu!
Pôvabné domčeky
Hniezdo kolibríka je „jednou z najpôvabnejších stavieb na svete,“ tvrdí jeden pozorovateľ. Joan Wardová-Harrisová ukázala redaktorovi Prebuďte sa! jedno hniezdo, ktoré našla. Naprieč meralo štyri a pol centimetra, hĺbku malo jeden centimeter a tento útulný domov bol skonštruovaný tak, aby sa podľa toho, ako mláďatá veľkosti čmeliaka rastú, mohol prispôsobovať ich veľkosti. Je vzrušujúce mať na dlani hniezdo — maličkú „šálku pre bábiku“ vyrobenú z jemného rastlinného materiálu. Hniezda sú vyrábané aj z jemných pierok zotkaných s pavučinou. Vnútri ležia dve alebo tri čisto biele vajíčka, „podobné úplne rovnakým perlám“.
Pri kŕmení mladých vkladá matka zobák hlboko do ich drobných hrdielok a tam vyvrhne potrebnú potravu. Zvyčajne už po troch týždňoch vtáčatá inštinktívne opúšťajú hniezdo, živia sa a rastú, kým sa na podnet vnútorných hodín nevydajú na dlhý ťah za príjemnejším zimným počasím.
Nebojácny
Prekvapujúcou črtou kolibríka je jeho nebojácna povaha. Jej prejav si môžete všimnúť, keď akoby vzplanie jeho hnev pre „tankovacie stanice“ alebo pre územie. V Južnej Amerike bolo možné vidieť dva kolibríky Jardineove, ako odvážne dorážajú na orla, ktorý prekročil hranice ich hniezdiska, a bolo vidieť, že sú ochotné pustiť sa, ak bude treba, aj do Goliáta. No kolibríky niekedy prídu o život pričinením iných nepriateľov, ktorými sú hady, žaby, pavučiny, pichľavé rastliny a zberatelia.
Ale mnohí ľudia sú kolibríkom priateľsky naklonení a dychtivo každý rok očakávajú ich návrat k zmysluplnému spôsobu života. Keď si tieto trblietavé drahokamy stvorenia budete všímať viac, určite z nich budete mať väčšie potešenie — ak sa rozhodnú ‚bozkávať kvety‘ vo vašej záhrade.
[Rámček/obrázky na strane 17]
FAKTY O KOLIBRÍKOVI
• S 320 druhmi tvoria kolibríky druhú najväčšiu čeľaď vtákov západnej pologule
• Sú to drobčekovia vtáčej ríše: kubánsky slnečníček malý meria od konca chvosta po koniec zobáka približne 6 centimetrov
• Najväčší z kolibríkov — kolibrík veľký — meria celkovo 22 centimetrov a vyskytuje sa na západe Južnej Ameriky od Ekvádoru po Chile
• Ich hlavný biotop zahŕňa rovníkovú zónu naprieč Južnou Amerikou od úrovne hladiny mora do výšky viac ako 4500 metrov a niekoľko ostrovov v Karibskom mori a Tichom oceáne
• V letných mesiacoch sa vyskytujú od ďalekej Aljašky na severe až po Ohňovú zem na juhu
• V istom období boli milióny kolibríkov pozabíjané, aby bolo možné zabezpečiť ozdoby pre európske výrobne klobúkov, čím boli pravdepodobne niektoré druhy vyhubené
[Obrázky]
Kolibrík veľký (v životnej veľkosti)
Kolibrík rubínovokrký (v životnej veľkosti)
[Prameň ilustrácie]
© C. H. Greenwalt/VIREO
© 1990 Robert A. Tyrrell
[Obrázok na strane 15]
Kolibrík škoricový
[Prameň ilustrácie]
THE HUMMINGBIRD SOCIETY / Newark Delaware USA
[Obrázok na strane 15]
Kolibrík rubínovokrký (zväčšený)
[Prameň ilustrácie]
© 1990 Robert A. Tyrrell
[Obrázok na strane 15]
Kolibrík rodu Anthracothorax z Antíl
[Prameň ilustrácie]
© 1990 Robert A. Tyrrell
[Obrázok na strane 16]
Kolibrík pustovník
[Prameň ilustrácie]
© 1990 Robert A. Tyrrell
[Obrázok na stranách 16, 17]
Kolibrík Annin (zväčšený)
[Prameň ilustrácie]
Patricia Meacham/Cornell Laboratory of Ornithology
[Obrázok na strane 17]
Samička kolibríka rubínovokrkého a mláďatá