Biblická kniha číslo 6 — Jozua

Pisateľ: Jozua

Miesto písania: Kanaan

Písanie dokončené: asi 1450 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1473 — asi 1450 pred n. l.

 1. V akej situácii bol Izrael v roku 1473 pred n. l.?

JE ROK 1473 pred n. l. Scéna je vrcholne dramatická a vzrušujúca. Izraeliti, utáborení na moábskych rovinách, sú pripravení vstúpiť do Kanaanu, do Zasľúbenej krajiny. Územie na druhej strane Jordánu je obývané mnohými drobnými kráľovstvami, z ktorých každé má svoje vlastné vojsko. Roky skazenej egyptskej nadvlády ich rozdelili a oslabili. Ale izraelskému národu naháňa ich odpor hrôzu. Ak si majú podrobiť krajinu, musia dobyť mnoho opevnených miest, obohnaných múrom, ako je Jericho, Ai, Chácor a Lachiš. Čakajú ich kritické časy. Musia víťazne vybojovať veľa rozhodujúcich bojov, a sám Jehova musí vystúpiť s mocnými zázrakmi v prospech svojho ľudu, aby splnil svoj sľub, že ich usadí v tejto krajine. Tieto vzrušujúce udalosti, ktoré sú také významné v Jehovovom zaobchádzaní s jeho ľudom, budú nepochybne zaznamenané, a to očitým svedkom. Kto by sa pre to lepšie hodil než sám Jozua, ktorého Jehova ustanovil ako Mojžišovho nástupcu? — 4. Mojž. 27:15–23.

 2. Prečo je vhodná voľba Jozuu ako vodcu i ako pisateľa?

² Voľba Jozuu ako vodcu i zapisovateľa udalostí, ktoré majú nastať, je nanajvýš vhodná. Bol veľmi blízkym druhom Mojžiša v predchádzajúcich štyridsiatich rokoch na pustatine. Bol „Mojžišov sluha od svojej mladej mužnosti“ a tak ukázal, že je spôsobilý ako duchovný i vojenský vodca. (4. Mojž. 11:28; 2. Mojž. 24:13; 33:11; Joz. 1:1) V roku 1513 pred n. l., keď Izrael opustil Egypt, bol veliteľom izraelských vojsk pri porážke Amalekitov. (2. Mojž. 17:9–14) Keď bol z každého kmeňa určovaný jeden muž pre nebezpečné poslanie vyzvedača v Kanaane, Jozua, verný Mojžišov druh a nebojácny veliteľ vojska, bol prirodzene vybratý ako zástupca kmeňa Efraim. Jeho odvaha a vernosť pri tejto príležitosti mu zabezpečili vstup do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 13:8; 14:6–9, 30, 38) Áno, tento muž Jozua, Nunov syn, je „muž, v ktorom je duch“, muž, ktorý ‚úplne nasledoval Jehovu‘, muž „plný ducha múdrosti“. Nie div, že „Izrael ďalej slúžil Jehovovi po všetky dni Jozuu“. — 4. Mojž. 27:18; 32:12; 5. Mojž. 34:9; Joz. 24:31.

 3. Čo dokazuje, že Jozua bol skutočným, kedysi žijúcim Jehovovým služobníkom a pisateľom knihy, ktorá nesie jeho meno?

³ Vzhľadom na jeho skúsenosti, výcvik a vyskúšané vlastnosti pravého Jehovovho ctiteľa, bol Jozua iste prijateľný ako jeden z pisateľov ‚Písiem, inšpirovaných Bohom‘. Jozua nie je len nejakou vybájenou postavou, ale skutočným, kedysi žijúcim Jehovovým služobníkom. Je o ňom menovite zmienka v Kresťanských gréckych písmach. (Sk. 7:45; Hebr. 4:8) Je logické, že tak ako Boh použil Mojžiša, aby písal o udalostiach počas svojho života, tak použije i jeho nástupcu Jozuu, aby zapísal udalosti, ktorých bol svedkom on. Jozua 6:25 ukazuje, že knihu napísal očitý svedok udalostí. Židovská tradícia pripisuje jej napísanie Jozuovi, a kniha sama uvádza: „Potom Jozua napísal tieto slová do knihy Božieho zákona.“ — 24:26.

 4. Ako sa preukázala vierohodnosť Jozuovej knihy splnením proroctiev i svedectvom neskorších pisateľov Biblie?

⁴ V čase zničenia Jericha vyslovil Jozua prorockú kliatbu v súvislosti s obnovou mesta, ktorá sa pozoruhodne splnila v dňoch izraelského kráľa Achaba, asi o 500 rokov neskôr. (Joz. 6:26; 1. Kráľ. 16:33, 34) Vierohodnosť knihy Jozua ďalej potvrdzujú neskorší pisatelia Biblie, ktorí mnohokrát odkazujú na udalosti, ktoré kniha opisuje. Stále znovu sa na tieto udalosti odvolávajú pisatelia žalmov (Žalm 44:1–3; 78:54, 55; 105:42–45; 135:10–12; 136:17–22), ako aj Nehemiáš (Neh. 9:22–25), Izaiáš (Iz. 28:21), apoštol Pavol (Sk. 13:19; Hebr. 11:30, 31) a učeník Jakub (Jak. 2:25).

 5. a) Aké obdobie zahrnuje kniha Jozuu? b) Prečo je meno „Jozua“ vhodné?

⁵ Kniha Jozuu zahrnuje obdobie vyše dvadsiatich rokov, od vstupu do Kanaanu v roku 1473 pred n. l. približne do roku 1450 pred n. l., keď Jozua pravdepodobne zomrel. Samotné meno Jozua (hebrejsky Jehošua), ktoré znamená „Jehova je záchrana“, je nanajvýš vhodné v súvislosti s Jozuovou úlohou viditeľného vodcu v Izraeli počas dobývania krajiny. Vzdával všetku slávu Jehovovi ako Osloboditeľovi. V Septuaginte sa kniha nazýva Jesús (grécky ekvivalent k Jehošua), a z toho bolo odvodené meno Ježiš. Jozua bol so svojimi znamenitými vlastnosťami odvahy, poslušnosti a rýdzosti naozaj skvelým prorockým predobrazom „nášho Pána Ježiša Krista“. — Rim. 5:1.

OBSAH JOZUU

 6. Na aké prirodzené časti sa delí kniha Jozuu?

⁶ Kniha sa delí na štyri prirodzené časti: 1. prechod do Zasľúbenej krajiny, 2. dobývanie Kanaanu, 3. rozdelenie krajiny a 4. Jozuove napomenutia na rozlúčku. Je to živé rozprávanie, plné vzrušujúcich dramatických udalostí.

 7. Aké povzbudenie a radu dáva Jehova Jozuovi?

⁷ Prechod do Zasľúbenej krajiny (1:1–5:12). Jehova vie o nastávajúcich skúškach, a preto dáva Jozuovi na začiatku uistenie a dôraznú radu: „Len buď odvážny a veľmi silný... Táto kniha zákona sa nemá vzdialiť od tvojich úst, a budeš si ju čítať tlmeným hlasom dňom a nocou, aby si dbal na konanie podľa všetkého, čo je v nej napísané, lebo potom bude tvoja cesta úspešná a potom budeš konať múdro. Či som ti neprikázal? Buď odvážny a silný... lebo Jehova, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ ​(1:7–9) Jozua vzdáva česť Jehovovi ako skutočnému Vodcovi a Veliteľovi a ihneď podľa príkazu začína pripravovať prechod cez Jordán. Izraeliti prijímajú Jozuu ako Mojžišovho nástupcu a zaväzujú sa k vernosti. A tak teda vpred, dobyť Kanaan!

 8. a) Ako prejavila vieru Rachab? b) Ako Jehova preukáže, že je „živým Bohom“ uprostred Izraela?

⁸ Dvaja muži sú vyslaní ako vyzvedači do Jericha. Prostitútka Rachab sa chopí príležitosti, aby prejavila svoju vieru v Jehovu, a s nasadením svojho života ukryje vyzvedačov. Za to vyzvedači prisahajú, že bude ušetrená pri zničení Jericha. Vyzvedači prinesú správu, že všetci obyvatelia tej krajiny kvôli Izraelitom zmalomyseľneli. Správa je priaznivá, a preto sa Jozua ihneď presunie k rieke Jordán, ktorá je rozvodnená. Jehova teraz podáva hmatateľný dôkaz, že podporuje Jozuu a že uprostred Izraela je „živý Boh“, tak ako za čias Mojžiša. (3:10) Keď kňazi nesúci truhlu zmluvy vstúpia do Jordánu, nahromadia sa jeho vody proti prúdu, takže Izraeliti môžu prejsť po suchej zemi. Jozua vyberá dvanásť kameňov z prostriedku rieky ako pamätné znamenie a postaví v rieke, kde stoja kňazi, iných dvanásť kameňov. Potom kňazi prejdú a vody sa opäť valia v rozvodnenom stave ďalej.

 9. Čo sa potom stane v Gilgale?

⁹ Po prechode sa ľud utáborí v Gilgale medzi Jordánom a Jerichom, a Jozua tu stavia pamätné kamene ako svedectvo pre budúce generácie a „aby všetky národy zeme vedeli, že Jehovova ruka je silná; aby ste sa naozaj vždy báli Jehovu, svojho Boha“. (4:24) (Jozua 10:15 naznačuje, že Gilgal sa potom nejaký čas asi používal ako oporný tábor.) Tu sú izraelskí synovia obrezaní, pretože počas cesty pustatinou nebol nikto obrezaný. Je slávený pesach, prestáva padať manna a Izraeliti začínajú jesť z výnosu zeme.

10. Ako poučuje Jehova Jozuu o dobytí Jericha a aké dramatické udalosti nasledujú?

¹⁰ Dobývanie Kanaanu (5:13–12:24). Prvý cieľ je teraz na dosah ruky. Ale ako dobyť Jericho — toto „pevne uzavreté“ opevnené mesto? (6:1) Jehova sám podrobne určuje postup, lebo posiela „knieža Jehovovho vojska“, aby Jozuu poučil. (5:14) Šesť dní budú izraelské vojská raz za deň pochodovať okolo mesta na čele s bojovníkmi, za ktorými pôjdu v sprievode kňazi, ktorí budú trúbiť na baraních rohoch, a iní ponesú truhlu zmluvy. Siedmy deň budú obchádzať sedemkrát. Jozua verne odovzdáva nariadenia ľudu. Vojská pochodujú okolo Jericha, presne podľa príkazu. Nikto neprehovorí ani slovo. Nie je počuť nijaký zvuk, len dupot nôh a trúbenie kňazov na rohoch. A potom, posledný deň, keď sa skončí siedmy okruh, Jozua im dáva znamenie na pokrik. Kričia „veľkým bojovým pokrikom“ a múry Jericha sa úplne zboria! (6:20) Všetci ako jeden muž bežia do mesta, dobývajú ho a oddávajú ho ohnivému zničeniu. Len verná Rachab a jej domácnosť sú ušetrení.

11. Ako je napravený počiatočný neúspech pri Ai?

¹¹ A potom hore na západ, k Ai! Dôvera v ďalšie ľahké víťazstvo sa mení na strach, keď muži z Aia obrátia na útek 3 000 izraelských vojakov, vyslaných, aby dobyli mesto. Čo sa stalo? Opustil ich Jehova? Jozua sa Jehovu úzkostne vypytuje. Jehova mu v odpovedi odhaľuje, že napriek jeho príkazu, aby všetko v Jerichu oddali zničeniu, niekto v tábore neposlúchol, ukradol niečo a skryl to. Táto nečistota sa musí z tábora odstrániť a až potom sa bude s Jehovovým požehnaním Izraelu opäť dariť. Božským riadením je odhalený ako zločinec Achan, a spolu s jeho domácnosťou ho potom ukameňujú. A teraz Izraeliti, ktorí majú opäť Božiu priazeň, postupujú proti Aiu. Jehova sám ešte raz zjavuje, akú stratégiu majú použiť. Muži z Aia sú vylákaní zo svojho opevneného mesta a zaskočí ich záloha. Mesto je dobyté a oddané zničeniu so všetkými svojimi obyvateľmi. (8:26–28) Nijaký kompromis s nepriateľom!

12. Aký Boží príkaz potom vykoná Jozua?

¹² Jozua poslúchne Jehovov príkaz prostredníctvom Mojžiša a potom postaví na vrchu Ébal oltár a napíše naň ‚odpis zákona‘. (8:32) Potom číta slová Zákona spolu s jeho požehnaním a zlorečením zhromaždenému národu, ktorého jedna polovica stojí pred vrchom Gerizim a druhá pred vrchom Ébal. — 5. Mojž. 11:29; 27:1–13.

13. Aký následok má ‚chytrácke konanie‘ Gibeončanov?

¹³ Rad drobných kanaanských kráľovstiev vyľakaných rýchlosťou vpádu sa spojí v úsilí zastaviť postup Jozuu. Ale keď „obyvatelia Gibeonu počuli, čo Jozua urobil Jerichu a Aiu, konali chytrácky“. (Joz. 9:3, 4) Pod zámienkou, že sú z krajiny veľmi vzdialenej od Kanaanu, uzavrú zmluvu s Jozuom, že „ich ponechá nažive“. Keď Izraeliti lesť odhalia, dodržia zmluvu, ale urobia z Gibeončanov „zberačov dreva a čerpačov vody“, teda ‚najnižších otrokov‘, a tak čiastočne splnia Noachovu inšpirovanú kliatbu nad Kanaanom, synom Chama. — Joz. 9:15, 27; 1. Mojž. 9:25.

14. Ako Jehova predvedie v Gibeone, že bojuje za Izrael?

¹⁴ Toto prebehnutie Gibeončanov nie je maličkosť, lebo „Gibeon bolo mesto veľké... väčšie než Ai a všetci jeho muži boli mocní“. (Joz. 10:2) Jeruzalemský kráľ Adoni-cédek v tom vidí veľké nebezpečenstvo pre seba i pre iné kráľovstvá z Kanaanu. Je potrebné niečo podniknúť, aby sa zastavili ďalšie zbehnutia k nepriateľovi. A tak on a štyria iní králi (z mestských kráľovstiev Hebrona, Jarmúta, Lachiša a Eglona) sa spolčia do vojny proti Gibeonu. Jozua, ktorý rešpektuje svoju zmluvu s Gibeončanmi, im celú noc pochoduje na pomoc a rozoženie vojská piatich kráľov. Jehova opäť zasahuje do boja a používa nadľudské sily a znamenia s ničivými výsledkami. Mohutné krúpy padajú z neba a zabíjajú viac nepriateľov ako meče izraelského vojska. A potom, najväčší div, ‚slnko sa zastavilo uprostred nebies a neponáhľalo sa zapadať asi tak jeden celý deň‘. (10:13) A tak môžu byť rozprášené posledné zvyšky nepriateľa. Svetsky múdri ľudia majú azda voči tejto zázračnej udalosti výhrady, ale ľudia viery prijímajú božský záznam, pretože dobre vedia, že Jehova má moc ovládnuť vesmírne sily a riadiť ich podľa svojej vôle. Naozaj, „Jehova sám bojoval za Izrael“. — 10:14.

15. Opíš priebeh vpádu a jeho vyvrcholenie pri Chácore.

¹⁵ Jozua po usmrtení piatich kráľov oddá zničeniu Makkédu. Rýchle postupuje k juhu a úplne zničí Libnu, Lachiš, Eglon, Hebron a Debir, mestá v horách medzi Soľným a Veľkým morom. Správa o vpáde sa teraz rozšírila po celom Kanaane. Na severe vyhlásil poplach Jabin, kráľ Chácora. Široko-ďaleko, na obe strany Jordánu, rozosiela výzvu — zhromaždiť sa na spoločný postup proti Izraelitom. Keď sa zhromaždené sily nepriateľa utáboria pri meromských vodách pod vrchom Hermon, sú ‚takí početní ako zrnká piesku, ktorý je na morskom brehu‘. (11:4) Jehova opäť uisťuje Jozuu o víťazstve a určuje bojovú stratégiu. A výsledok? Ďalšia zdrvujúca porážka nepriateľov Jehovovho ľudu! Chácor je spálený ohňon a jeho spojenecké mestá a ich králi sú oddaní zničeniu. Tak Jozua rozširuje priestor izraelskej nadvlády po celej dĺžke a šírke Kanaanu. Bolo porazených tridsaťjeden kráľov.

16. K akému rozdeľovaniu krajiny potom dôjde?

¹⁶ Rozdeľovanie krajiny na podiely (13:1 až 22:34). I napriek týmto mnohým víťazstvám, napriek zničeniu mnohých kľúčových opevnených miest a napriek tomu, že bol zlomený organizovaný odpor, „zostáva ešte veľký kus krajiny, ktorý má byť vzatý do vlastníctva“. (13:1) Jozua má však teraz 80 rokov a je potrebné vykonať ďalšiu veľkú úlohu, totiž rozdeliť krajinu na podiely ako dedičstvo deviatim kmeňom a polovici kmeňa Manašeho. Rúben, Gád a polovica kmeňa Manašeho už dostali svoje dedičstvo krajiny na východ od Jordánu a kmeň Lévi nemá dostať žiadne, pretože jeho dedičstvom je „Jehova, Boh Izraela“. (13:33) S pomocou kňaza Eleazára určuje teraz Jozua vlastníctvo na západ od Jordánu. Káleb, ktorý má 85 rokov, túži bojovať až do konca proti Jehovovým nepriateľom a žiada o oblasť Hebron obsadenú Anakom. Je mu pridelená. (14:12–15) Keď kmene dostanú lósom svoje dedičstvo, Jozua žiada o mesto Timnat-serach v hornatom kraji Efraima, a „podľa Jehovovho nariadenia“ ho dostane. (19:50) Stan stretnutia je postavený v Šíle, ktoré je tiež v hornatom kraji Efraima.

17. Aké opatrenia sa robia pre útočištné mestá a pre sídelné mestá pre Lévitov?

¹⁷ Šesť útočištných miest je oddelených pre toho, kto neúmyselne zabije človeka, a to tri mestá na každej strane Jordánu. Západne od Jordánu je to Kedeš v Galilei, Sichem v Efraime a Hebron v judskej hornatej krajine. Na východe je to Becer na Rúbenovom území, Rámot v Gileáde a Golan v Bázane. Týmto mestám je dané „sväté postavenie“. (20:7) Štyridsaťosem miest aj s pastvinami je určených lósom z kmeňových pridelení ako sídelné mestá pre Lévitov. Je do nich zahrnutých šesť útočištných miest. A tak Izrael ‚vzal [krajinu] do vlastníctva a býval v nej‘. Ako Jehova sľúbil, tak ‚sa všetko splnilo‘. — 21:43, 45.

18. K akej kríze dochádza medzi východnými a západnými kmeňmi, ale ako sa vyrieši?

¹⁸ Bojovníci z kmeňa Rúben, Gád a z polovice kmeňa Manašeho, ktorí až dosiaľ zostali s Jozuom, sa teraz vracajú k svojmu dedičstvu za Jordánom a nesú so sebou Jozuovo napomenutie k vernosti a jeho požehnanie. Cestou, keď prídu tesne k Jordánu, vystavajú veľký oltár. To spôsobuje krízu. Ustanovené miesto Jehovovho uctievania je v stane stretnutia v Šíle, a preto sa západné kmene obávajú zrady a nevernosti a pripravujú sa na boj proti domnelým buričom. Ale krvipreliatie je odvrátené vysvetlením, že oltár nie je na obete, ale že má byť len „svedkom medzi nami [Izraelom na východ a na západ od Jordánu], že Jehova je pravý Boh.“ — 22:34.

19, 20. a) Aké napomenutia na rozlúčku dáva Jozua? b) Akú spornú otázku stavia pred Izrael a ako zdôrazňuje správnu voľbu?

¹⁹ Jozuove napomenutia na rozlúčku (23:1 až 24:33). ‚A mnoho dní po tom, čo Jehova dal Izraelu odpočinutie od všetkých ich nepriateľov všade dookola, keď Jozua bol starý a v pokročilých dňoch, sa stane,‘ že zvoláva celý Izrael, aby mu dal podnetné napomenutia na rozlúčku. (23:1) Je pokorný až do konca a pripisuje všetku zásluhu za veľké víťazstvá nad národmi Jehovovi. Nech teraz všetci zostanú verní! Buďte „veľmi odvážni, aby ste dodržiavali a robili všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona, tým, že sa od toho nikdy neodvrátite napravo ani naľavo.“ ​(23:6) Musia sa strániť falošných bohov a neprestajne ‚strážiť svoje duše tým, že budú milovať Jehovu, svojho Boha‘. (23:11) Nesmú sa dopustiť nijakého kompromisu so zostávajúcimi Kanaančanmi, nesmú sa s nimi spriazniť sobášom ani medzináboženskými zväzkami, pretože by to privodilo Jehovov planúci hnev.

²⁰ Jozua zhromaždí všetky kmene v Sicheme, zvolá ich úradných predstaviteľov pred Jehovu a potom tlmočí Jehovovu osobnú správu o tom, ako zaobchádzal so svojím ľudom od doby, keď povolal Abraháma a uviedol ho do Kanaanu, až po dobytie a obsadenie Zasľúbenej krajiny. Jozua opäť varuje pred falošným náboženstvom a vyzýva, aby ‚sa báli Jehovu a slúžili mu bezchybne a v pravde‘. Áno, „slúžte Jehovovi“! A potom nanajvýš jasne predkladá spornú otázku: „Vyberte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši predkovia,... alebo bohom Amorejcov, v ktorých krajine bývate. Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ S presvedčením, pripomínajúcim Mojžiša, zdôrazňuje Izraelu, že Jehova „je svätý Boh; je Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“. A preto preč s cudzími bohmi! To ľudí podnieti, aby vyhlásili ako jeden muž: „Jehovovi, svojmu Bohu, budeme slúžiť a jeho hlas budeme počúvať!“ ​(24:14, 15, 19, 24) Skôr ako ich Jozua prepustí, urobí s nimi zmluvu, napíše tieto slová do knihy Božieho zákona a postaví veľký kameň na svedectvo. Potom Jozua umiera v dobrej starobe vo veku 110 rokov a je pochovaný v Timnat-serachu.

PREČO JE UŽITOČNÁ

21. Aké múdre napomenutia v Jozuovej knihe sú dnes veľmi užitočné?

²¹ Nepodnecuje to tvoje srdce, keď čítaš Jozuove záverečné napomenutia o vernej službe? Neopakuješ si Jozuove slová vyrieknuté pred vyše 3 400 rokmi: „Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi“? Alebo ak slúžiš Jehovovi v pomeroch plných skúšok či v odlúčení od iných verných, nečerpáš inšpiráciu z Jehovových slov k Jozuovi na začiatku pochodu do Zasľúbenej krajiny: „Len buď odvážny a veľmi silný“? Nie je to pre teba navyše neoceniteľne užitočné, ak sa riadiš Božím napomenutím ‚čítať [v Biblii] tlmeným hlasom dňom a nocou, aby bola tvoja cesta úspešná‘? Všetci, ktorí sa riadia touto múdrou radou, iste zisťujú, že je nanajvýš užitočná. — 24:15; 1:7–9.

22. Aké nevyhnutné črty pravého uctievania sú vyzdvihnuté?

²² Udalosti tak živo zaznamenané v Jozuovej knihe sú viac ako dávnou históriou. Vyzdvihujú Božie zásady — predovšetkým, že bezpodmienečná viera a poslušnosť voči Jehovovi sú životne dôležité na získanie jeho požehnania. Apoštol Pavol zaznamenáva, že „vierou padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní“ a že „vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, čo si počínali neposlušne“. (Hebr. 11:30, 31) Aj Jakub uvádza Rachab ako užitočný príklad pre kresťanov, keď dokazujú svoju vieru skutkami. — Jak. 2:24–26.

23. Aké mocné pripomienky obsahuje Jozua?

²³ Neobvyklé, nadprirodzené udalosti zaznamenané v Jozuovi 10:10–14, keď slnko zostalo nehybné a mesiac sa zastavil, ako i mnoho iných zázrakov, ktoré Jehova urobil na úžitok svojho ľudu, sú mocnými pripomienkami, že Jehova má schopnosť a tiež predsavzatie s konečnou platnosťou zničiť všetkých zlých Božích odporcov. Izaiáš spája Gibeon, dejisko boja v Jozuovej i Dávidovej dobe, s tým, ako Jehova v znepokojení povstane, aby hubil, „aby vykonal svoj čin — jeho čin je zvláštny — a aby urobil svoje dielo — jeho dielo je neobvyklé“. — Iz. 28:21, 22.

24. Ako nadväzuje Jozuova kniha na sľuby o Kráľovstve a aké uistenie dáva o tom, že sa „všetky splnia“?

²⁴ Poukazujú udalosti knihy Jozua na Božie kráľovstvo? Celkom určite! Apoštol Pavol naznačil, že dobytie a osídlenie Zasľúbenej krajiny sa má spájať s niečím omnoho väčším: „Keby ich bol Jozua uviedol na miesto odpočinku, nehovoril by potom Boh o inom dni. Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok.“ ​(Hebr. 4:1, 8, 9) Boží ľud sa tlačí dopredu, aby si zabezpečil „vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista“. (2. Petra 1:10, 11) Podľa Matúša 1:5 sa stala Rachab predkom Ježiša Krista. Kniha Jozuu je teda ďalším dôležitým článkom správy vedúcej k príchodu Semena kráľovstva. Podáva pevné uistenie, že sa Jehovove sľuby o Kráľovstve určite splnia. Záznam hovorí o Božom sľube Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, ktorý bol opakovaný aj ich potomkom, Izraelitom, a potom vyhlasuje o Jozuovej dobe: „Nezlyhal ani jeden sľub z celého dobrého sľubu, ktorý Jehova dal izraelskému domu; všetko sa splnilo“. (Joz. 21:45; 1. Mojž. 13:14–17) A tak je to i s Jehovovým „dobrým sľubom“ o spravodlivom nebeskom kráľovstve — i ten sa iste splní!