Proroci, ktorých posolstvá sa nás dotýkajú

1. Prečo by si sa mal zaujímať o dvanásť prorokov, ktorí napísali posledné knihy Hebrejských Písiem?

CHCEL by si sa zoznámiť s dvanástimi Božími poslami? Títo poslovia žili ešte pred príchodom Ježiša na zem, a tak sa s nimi nemôžeš osobne stretnúť. Napriek tomu ich môžeš spoznať a dozvedieť sa, ako pevne zachovávali v mysli „Jehovov veľký deň“. To, čo sa dozvieš, je nesmierne dôležité pre každého kresťana, ktorý sa múdro usiluje pamätať na Jehovov veľký deň. — Sofoniáš 1:14; 2. Petra 3:12.

2, 3. Prečo sa môžeme stotožniť s tým, čo zažili dvanásti proroci?

² V Písmach je mnoho mužov označených za prorokov. Mnoho biblických kníh nesie meno niektorého proroka. Tak ako to platí o ostatných prorokoch, aj títo dvanásti, o ktorých budeme uvažovať, sú príkladom vernosti a odvahy. Niektorí z nich zažili veľkú radosť, keď ich posolstvo zmenilo zmýšľanie a postoj ľudí a podnietilo ich vrátiť sa k Bohu. Iní zažili trpké sklamanie, keď videli, ako spurní ľudia porušujú Jehovove normy a konajú proti Božej vôli. A niektorí z týchto dvanástich poslov boli frustrovaní samoľúbosťou a pôžitkárstvom ľudí navôkol, ktorí sa vyhlasovali za Jehovových ctiteľov.

³ Tak ako my, aj týchto dvanásť prorokov žilo v čase, ktorý sa vyznačoval politickými a spoločenskými nepokojmi a náboženským úpadkom. Keďže to boli ľudia „s pocitmi, ako sú naše“, určite aj oni pociťovali v niektorých chvíľach strach a zápasili s rôznymi ťažkosťami. (Jakub 5:17) No dali nám dobrý príklad a my by sme mali pamätať na ich posolstvá, pretože boli zapísané v ‚prorockých písmach‘ pre nás, „ktorých zastihli konce systémov vecí“. — Rimanom 15:4; 16:26; 1. Korinťanom 10:11.

DVANÁSTI PROROCI A DOBA, V KTOREJ ŽILI

4. a) Čo si sa dozvedel o poradí, v akom dvanásti proroci žili? b) Ktorých z týchto prorokov Jehova vzbudil ako prvých, aby varovali a nabádali jeho ľud?

⁴ Možno máš predstavu, že knihy od Hozeáša po Malachiáša sú v Biblii zoradené v chronologickom poradí podľa toho, kedy títo proroci žili. No nie je to tak. Napríklad proroci Jonáš, Joel, Ámos, Hozeáš a Micheáš žili v deviatom a ôsmom storočí pred n. l.a Bolo to obdobie, keď mnohí králi v južnom judskom i v severnom izraelskom kráľovstve boli neverní. A ich poddaní nasledovali ich zlý príklad, čím si vyslúžili Boží hnev. Bol to tiež čas, keď sa Asýrčania a neskôr Babylončania snažili získať nadvládu nad svetom. Izraelitom ani nenapadlo, že Jehova použije tieto dve svetové veľmoci ako vykonávateľov rozsudku nad nimi! Ako však vieš, Boh neustále posielal verných prorokov, aby Izrael i Judsko varoval.

5. Ktorá skupina prorokov oznamovala Jehovov súd tesne pred zničením Judska a Jeruzalema?

⁵ Ako sa blížil čas vykonania súdu nad Judskom a Jeruzalemom, Jehova vzbudil ďalšiu skupinu ráznych, energických hovorcov. Kto patril do tejto skupiny? Proroci Sofoniáš, Náhum, Habakuk a Obadiáš. Tí všetci slúžili v siedmom storočí pred n. l. K najtragickejším udalostiam tohto obdobia patrilo zničenie Jeruzalema Babylončanmi v roku 607 pred n. l. a odvedenie Židov do zajatia. Aj v tomto prípade to bolo presne tak, ako Boh varoval prostredníctvom niektorých z týchto štyroch prorokov, ktorých poslal, aby hovorili v jeho mene. Títo muži sa snažili upozorňovať ľudí na zlé veci, ktorých sa dopúšťali, ako bolo napríklad opilstvo a násilie, ale národ sa napriek tomu nezmenil. — Habakuk 1:2, 5–7; 2:15–17; Sofoniáš 1:12, 13.

6. Ako Jehova povzbudzoval ostatok, ktorý sa vrátil zo zajatia?

⁶ Keď sa Boží ľud vrátil zo zajatia, potreboval dobré vedenie, útechu i nabádanie, aby zostal zameraný na pravé uctievanie. Túto úlohu splnila ďalšia skupina prorokov — Haggeus, Zechariáš a Malachiáš. Slúžili v šiestom a piatom storočí pred n. l. Keď sa dozvieš o dvanástich verných zástancoch Jehovovej zvrchovanosti a o ich práci viac, získaš dôležité poučenie, ktoré budeš môcť využiť vo svojej službe v tomto kritickom období. Pouvažujme teraz o týchto prorokoch v tom poradí, v akom slúžili.

ÚSILIE ZACHRÁNIŤ TVRDOŠIJNÉ NÁRODY

7, 8. Ako nás môžu Jonášove skúsenosti podnietiť, aby sme bojovali proti akémukoľvek oslabnutiu našej dôvery?

⁷ Zažil si niekedy oslabnutie svojej dôvery v Boha? Ak áno, skúsenosť Jonáša bude pre teba zvlášť cenná. Jonáš žil v deviatom storočí pred n. l. Ako pravdepodobne vieš, Boh ho poveril, aby išiel do Ninive, hlavného mesta rozmáhajúcej sa Asýrskej ríše. Jonáš mal za úlohu verejne odsúdiť skazenosť Ninivčanov. No namiesto toho, aby išiel tam, kam ho Boh poslal — asi 900 kilometrov severovýchodne od Jeruzalema —, nastúpil na loď smerujúcu do prístavu, ktorý sa nachádzal zrejme v Španielsku. Áno, vydal sa na 3500-kilometrovú cestu opačným smerom! Čo myslíš, viedol k tomu Jonáša strach, chvíľkový nedostatok viery alebo dokonca to, že nechcel, aby boli Ninivčania podnietení k pokániu, pretože by neskôr mohli zaútočiť na Izrael? Biblia nám o tom konkrétne nehovorí. Ale z Jonášovej skúsenosti môžeme vidieť, prečo je dôležité dávať si pozor, aby sme nezačali vymýšľať niečo iné, než od nás chce Jehova.

⁸ Zrejme vieš, ako Jonáš reagoval, keď ho Boh napomenul. Keď bol v bruchu ‚veľkej ryby‘, ktorá ho zhltla, uznal: „Záchrana patrí Jehovovi.“ ​(Jonáš 1:17; 2:1, 2, 9) Len čo bol Jonáš zázračne zachránený, splnil svoju úlohu. Keď však Jehova upustil od zničenia Ninivčanov, ktorí zareagovali na jeho posolstvo a kajali sa, Jonáš bol až na smrť sklamaný. Bol to prejav sebectva a Jehova ho opäť láskyplne usmernil. Hoci niektorí sa možno zameriavajú na Jonášove nedostatky, Boh tohto proroka považoval za svojho poslušného a verného služobníka. — Lukáš 11:29.

9. Aký úžitok môžeš načerpať z Joelovho prorockého posolstva?

⁹ Cítil si sa niekedy frustrovaný, keď ľudia považovali biblické posolstvo, ktoré hlásaš, za planý poplach? Na posolstvo proroka Joela, ktorého meno znamená „Jehova je Boh“, sa jeho krajania pozerali rovnako. Podľa všetkého Joel svoje proroctvá zapísal v Judsku okolo roku 820 pred n. l., za dní kráľa Uzzijaha. Zdá sa teda, že obdobie služby Joela sa prekrývalo so službou Jonáša. Joel sa zmieňoval o pohrome ničivých kobyliek, ktorých húfy mali opakovane spustošiť krajinu. Áno, Boží deň vzbudzujúci bázeň bol veľmi blízko. Uvidíš však, že Joelovo posolstvo nebolo len pochmúrne. Malo aj pozitívnu stránku, lebo ukazovalo, že verní ‚uniknú‘. (Joel 2:32) Tí, ktorí sa kajajú, sa môžu tešiť z Jehovovho požehnania a odpustenia. Aké povzbudzujúce je vedieť, že aj naše posolstvo má pozitívnu stránku! Joel predpovedal, že Boh vyleje svojho svätého ducha, svoju činnú silu, na „telo každého druhu“. Vidíš, ako sa toto proroctvo spĺňa aj na tebe? A Joel zdôraznil, aká je jediná cesta k záchrane: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“ — Joel 2:28, 32.

10. Ako Jehova použil obyčajného sezónneho robotníka?

¹⁰ Keď si niekedy hlbšie uvedomíš závažnosť posolstva, ktoré sme poverení hlásať, a že ľudia naň často nereagujú, môžeš sa vžiť do pocitov Ámosa. Ámos nebol synom proroka ani nepatril ku skupine prorokov. Bol obyčajným pastierom a sezónnym robotníkom. Prorokoval za dní judského kráľa Uzzijaha, tesne pred koncom deviateho storočia pred n. l. Ámos (ktorého meno znamená „je nákladom, nesúci náklad“) niesol napriek svojmu prostému pôvodu závažné posolstvo týkajúce sa Judska, Izraela i okolitých národov. Nepovzbudzuje ťa vedomie, že Jehova môže aj obyčajného človeka urobiť spôsobilým na vykonanie takejto významnej úlohy?

11. Dokonca čo bol Hozeáš ochotný urobiť, aby splnil Božiu vôľu?

¹¹ Položil si si niekedy otázku: ‚Aké obete som ochotný priniesť, aby som splnil Jehovovu vôľu?‘ Zamysli sa nad Hozeášom, ktorý žil približne v čase Izaiáša a Micheáša a ktorý slúžil ako prorok okolo 60 rokov. Jehova mu prikázal, aby si vzal Gomer, „manželku smilstva“. (Hozeáš 1:2) Z troch detí, ktoré Gomer neskôr porodila, bolo zrejme len jedno Hozeášovo. Prečo by Jehova niekoho žiadal, aby znášal poníženie spojené s neverou manželského partnera? Jehova tým dal poučenie o vernosti a odpúšťaní. Severné kráľovstvo bolo Bohu neverné, ako je cudzoložná manželka neverná svojmu manželovi. Napriek tomu Jehova prejavoval svojmu ľudu lásku a snažil sa ho priviesť k pokániu. To je pre nás určite povzbudzujúce.

12. Aký úžitok môžeš mať z úvahy o príklade Micheáša a o výsledku jeho prorokovania?

¹² Cítiš aj ty, že v dnešných kritických časoch je ťažké prejavovať odvahu a úplnú dôveru v Jehovu? Ak však prejavuješ tieto vlastnosti, si ako Micheáš. Tento prorok bol Hozeášovým a Izaiášovým súčasníkom. Ohlasoval posolstvá proti judskému a izraelskému národu v ôsmom storočí pred n. l. za vlády judských kráľov Jotáma, Achaza a Ezechiáša. Severné izraelské kráľovstvo sa znečistilo krajnou mravnou skazenosťou a modlárstvom a bolo zničené, keď Samária v roku 740 pred n. l. padla do rúk Asýrčanov. Judsko kolísalo medzi poslušnosťou a nevernosťou voči Jehovovi. Napriek hrozivým udalostiam, ktoré sa v tom čase odohrávali, Micheáša mohlo povzbudzovať, že božské posolstvo, ktoré hlásal, na čas zbrzdilo duchovný úpadok Judska a oddialilo jeho zničenie. Aj nás veľmi povzbudzuje, keď vidíme, že niektorí reagujú pozitívne na posolstvo záchrany, ktoré hlásame!

OČAKÁVANIE BLÍŽIACEJ SA BÚRKY

13, 14. a) Ako ti môže Sofoniášov príklad pomôcť pri uctievaní Boha? b) Akú duchovnú reformu pomohlo uskutočniť Sofoniášovo prorokovanie?

¹³ Egypt a Asýria ako svetové mocnosti slabli a do popredia sa dostával Babylon. Vzostup tejto veľmoci sa mal zakrátko dramaticky dotknúť aj judského národa. A opäť tu boli Boží proroci, ktorí varovali a napomínali Jehovových ctiteľov. Zamysli sa nad niektorými z nich a pamätaj pritom, že aj kresťania dnes kážu podobné varovné posolstvo.

¹⁴ Ak si musel zaujať pevný postoj v otázke účasti na rodinných tradíciách, keď si chcel konať Jehovovu vôľu, môžeš pochopiť, čo zažil Sofoniáš. Je možné, že bol prapravnukom kráľa Ezechiáša a príbuzným kráľa Joziáša, teda členom judskej kráľovskej rodiny. No Sofoniáš poslušne oznamoval odsudzujúce posolstvo proti skazeným vodcom Judska. Tento prorok, ktorého meno znamená „Jehova skryl“, poukazoval na to, že len vďaka Božiemu milosrdenstvu môžu byť ľudia „ukrytí v deň Jehovovho hnevu“. (Sofoniáš 2:3) Je potešujúce, že Sofoniášovo odvážne hlásanie prinieslo dobré výsledky. Mladý kráľ Joziáš začal duchovnú reformu — odstránil modly, opravil chrám a obnovil čisté uctievanie. (2. Kráľov, 22. a 23. kapitola) Sofoniáš a ďalší proroci, ktorí slúžili v tomto období — Náhum a Jeremiáš —, určite pomáhali kráľovi a radili mu. Žiaľ, väčšina Židov prejavila pokánie len naoko. Keď Joziáš zomrel v boji, vrátili sa k modlárstvu. Neuplynulo veľa rokov a boli odvedení do zajatia v Babylone.

15. a) Prečo si Ninive zasluhovalo nepriaznivé posolstvo, ktoré ohlasoval Náhum? b) Čo sa môžeš naučiť z toho, čo sa stalo Ninive?

¹⁵ Možno máš pocit, že si nikto — že nie si nijako dôležitý. Kresťania majú veľkú výsadu byť Božími „spolupracovníkmi“, no väčšina z nich nemá nejaké významné postavenie. (1. Korinťanom 3:9) Podobne ani o prorokovi Náhumovi nie je známe nič okrem toho, že bol z mestečka nazývaného Elkoš, ktoré sa nachádzalo možno v Judsku. Posolstvo tohto proroka však bolo závažné. Prečo? Náhum prorokoval proti hlavnému mestu Asýrskej ríše, proti Ninive. Na Jonášovo zvestovanie obyvatelia Ninive síce zareagovali priaznivo, ale po čase sa vrátili k svojmu predchádzajúcemu konaniu. Kamenné rytiny nájdené na mieste starovekého Ninive ukazujú, že tak ako uviedol Náhum, Ninive bolo ‚mestom krviprelievania‘. (Náhum 3:1) Na týchto rytinách možno vidieť kruté zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Náhum opisnými a živými vyjadreniami predpovedal úplné zničenie Ninive. Jeho posolstvo sa ukázalo ako pravdivé, tak ako sa ukáže ako pravdivé aj posolstvo, ktoré hlásame my dnes.

16, 17. Čo sa môžeme naučiť z príkladu Habakuka, ak sa naše očakávania v súvislosti s koncom celkom nesplnili?

¹⁶ Počas stáročí mali niektorí čitatelia Biblie v súvislosti s Jehovovým dňom očakávania, ktoré sa im nesplnili. Iní sú možno sklamaní zdanlivým oneskorením Božieho súdu. Ako je to s tebou? Habakuk vyjadril obavy, ktoré nie je ťažké pochopiť. Pýtal sa: „Ako dlho, ó, Jehova, budem kričať o pomoc, a ty nepočuješ?... Prečo je predo mnou plienenie a násilie?“ — Habakuk 1:2, 3.

¹⁷ Habakuk prorokoval v náročnom období judskej histórie, po skončení vlády dobrého kráľa Joziáša, ale pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Nespravodlivosť a násilie sa rozmáhalo. Habakuk varoval, že spojenectvo s Egyptom nepomôže Judsku uniknúť pred krvilačnými Babylončanmi. Písal živým a pôsobivým štýlom. Oznamoval aj povzbudzujúce posolstvo, že „spravodlivý, ten zostane nažive svojou vernosťou“. (Habakuk 2:4) Tieto slová sú pre nás určite veľmi dôležité, lebo apoštol Pavol ich citoval v troch knihách Kresťanských gréckych Písiem. (Rimanom 1:17; Galaťanom 3:11; Hebrejom 10:38) Navyše Jehova nás prostredníctvom Habakuka uisťuje: „Videnie je ešte na ustanovený čas... Neoneskorí sa.“ — Habakuk 2:3.

18. Prečo Jehova prikázal Obadiášovi, aby prorokoval proti Edomu?

¹⁸ Prorok Obadiáš je výnimočný tým, že napísal najkratšiu knihu Hebrejských Písiem — jeho kniha má len 21 veršov. O tomto prorokovi vieme len to, že prorokoval proti Edomu. Edomčania boli potomkami Jakobovho brata, a tak boli vlastne ‚bratmi‘ Izraelitov. (5. Mojžišova 23:7) Ale Edom sa k Božiemu ľudu vôbec nesprával bratsky. V roku 607 pred n. l., približne v čase, keď Obadiáš písal svoju knihu, Edomčania zatarasili cesty a unikajúcich Židov odovzdávali nepriateľským Babylončanom. Jehova predpovedal úplné zničenie Edomu, čo sa aj splnilo. Hoci o Obadiášovi, tak ako o Náhumovi, nevieme veľa, je povzbudzujúce vedieť, že Boh môže aj zdanlivo bezvýznamných ľudí použiť ako svojich poslov! — 1. Korinťanom 1:26–29.

MOTIVUJÚCE, UPOKOJUJÚCE A VAROVNÉ POSOLSTVÁ

19. Ako Haggeus pomohol posilniť Boží ľud?

¹⁹ Haggeus je prvým z troch prorokov, ktorí slúžili po návrate verného ostatku z babylonského zajatia v roku 537 pred n. l. Haggeus bol možno v prvej skupine tých, ktorí sa vrátili. Spolu s miestodržiteľom Zorobábelom a veľkňazom Jozuom a v spolupráci s prorokom Zechariášom sa snažil podnietiť Židov, aby sa vzopreli odporu okolitých národov a prekonali aj svoju ľahostajnosť spojenú s hmotárstvom. Mali uskutočniť to, kvôli čomu sa vrátili — znovu postaviť Jehovov chrám. Štyri jasné posolstvá, ktoré Haggeus ohlasoval v roku 520 pred n. l., vyzdvihovali Jehovovo meno a Jehovovu zvrchovanosť. Pri čítaní tejto knihy nájdeš až 14-krát vyjadrenie „Jehova vojsk“. Haggeove silné posolstvá podnietili ľud, aby sa znovu pustil do výstavby chrámu. Neposilňuje aj teba vedomie, že Jehova ako Zvrchovaný Panovník má neobmedzenú moc a že velí obrovskej armáde duchovných tvorov? — Izaiáš 1:24; Jeremiáš 32:17, 18.

20. Proti akému prevládajúcemu postoju bojoval Zechariáš?

²⁰ Niekedy sa môžeš cítiť skľúčený, keď vidíš, že tí, ktorí kedysi slúžili Bohu, stratili svoju niekdajšiu horlivosť. Ak je to tak, môžeš sa stotožniť s prorokom Zechariášom. Tento prorok mal podobne ako jeho súčasník Haggeus ťažkú úlohu — mal podnietiť Židov, aby vytrvali v diele znovuvýstavby chrámu až do jeho dokončenia. Zechariáš sa veľmi usiloval posilniť svojich spoluctiteľov, aby splnili túto významnú úlohu. Židia vtedy prejavovali pôžitkársky postoj a Zechariáš sa ich snažil podnietiť, aby prejavili silnú vieru a dokázali ju aj skutkami. A bol v tom úspešný. Zechariáš tiež zaznamenal viaceré proroctvá o Kristovi. Aj my môžeme čerpať silu z posolstva, že „Jehova vojsk“ nezabudne na tých, ktorí sa usilujú o jeho priazeň. — Zechariáš 1:3.

OČAKÁVANIE MESIÁŠA

21. a) Prečo bolo Malachiášovo posolstvo také potrebné? b) Akým uistením uzatvára kniha Malachiáš Hebrejské Písma?

²¹ Posledný z dvanástich prorokov, Malachiáš, žil podľa svojho mena, ktoré znamená „môj posol“. O tomto prorokovi, ktorý slúžil v polovici piateho storočia pred n. l., vieme len málo. Z jeho proroctva však vidíme, že bol nebojácnym hovorcom, ktorý karhal Boží ľud za jeho hriechy a pokrytectvo. Podmienky, ktoré Malachiáš opísal, sa veľmi podobajú podmienkam, aké opisoval Nehemiáš, ktorý bol pravdepodobne Malachiášovým súčasníkom. Prečo bolo Malachiášovo posolstvo také potrebné? Horlivosť a nadšenie, ktoré roznietili proroci Zechariáš a Haggeus niekoľko desaťročí predtým, už zoslablo. Duchovný stav Židov bol veľmi zlý. Malachiáš odvážne hovoril proti pyšným a pokryteckým kňazom a kritizoval ľud za to, že uctieval Boha len formálne a predkladal obete z polovičatého srdca. No v súlade s duchom Božieho Slova, ktoré nás uisťuje o jasnej vyhliadke do budúcnosti, Malachiáš predpovedal aj príchod predchodcu Mesiáša, Jána Krstiteľa, a po ňom aj príchod samotného Krista. Malachiášovo posolstvo uzatvára Hebrejské Písma v pozitívnom duchu. Sľubuje, že pre tých, ktorí sa boja Božieho mena, „určite zažiari slnko spravodlivosti“. — Malachiáš 4:2, 5, 6.

22. Čo si si všimol, pokiaľ ide o vlastnosti a posolstvá dvanástich prorokov?

²² Teda muži, ktorí napísali posledných dvanásť kníh Hebrejských Písiem, mali vieru a silné presvedčenie. (Hebrejom 11:32; 12:1) Všetci, ktorí dychtivo očakávajú „Jehovov deň“, môžu z ich príkladu a posolstiev získať cenné poučenie. (2. Petra 3:10) Pouvažujme teraz o tom, ako tieto prorocké posolstvá súvisia s našou večnou budúcnosťou.