„Nikto nemá väčšiu lásku“

1 – 4. a) Čo sa deje, keď Pilát predstavuje Ježiša rozhnevanému zástupu zhromaždenému pred miestodržiteľským palácom? b) Ako Ježiš reaguje na ponižovanie a utrpenie a aké závažné otázky to vyvoláva?

„HĽA, človek!“ Týmito slovami rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát predstavuje Ježiša Krista rozhnevanému zástupu, ktorý sa zavčas rána v deň Pesachu roku 33 n. l. zhromaždil pred miestodržiteľským palácom. (Ján 19:5) Len pred niekoľkými dňami zástupy Ježiša nadšene vítali, keď triumfálne vchádzal do Jeruzalema ako Kráľ ustanovený Bohom. Dnes sa však naňho tento nepriateľský dav pozerá úplne inak.

² Ježiš má na sebe purpurové rúcho, aké nosia králi, a na hlave má korunu. No rúcho prehodené cez zbičovaný chrbát pokrytý franforcami krvácajúceho mäsa a koruna uvitá z tŕnia, nasadená na jeho hlavu a zatlačená do kože tak, že teraz krváca, majú byť výsmechom jeho kráľovského postavenia. Ľudia, poštvaní hlavnými kňazmi, zavrhujú tohto dobitého muža, ktorý stojí pred nimi. Kňazi kričia: „Pribiť ho na kôl! Pribiť ho na kôl!“ Dychtiac po krvi, ľud vyhlasuje: „Má zomrieť.“ — Ján 19:1–7.

³ Ježiš toto ponižovanie a utrpenie znáša dôstojne a s odvahou, bez toho, že by sa sťažoval.* Je pripravený zomrieť. Neskôr v ten deň ochotne podstupuje bolestivú smrť na mučeníckom kole. — Ján 19:17, 18, 30.

⁴ Ježiš sa vzdal svojho života, a tým dokázal, že je skutočným priateľom svojich nasledovníkov. „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov,“ povedal. (Ján 15:13) To vyvoláva niekoľko závažných otázok. Naozaj bolo nutné, aby Ježiš podstúpil všetko to utrpenie a potom zomrel? Prečo to bol ochotný urobiť? Ako môžeme napodobňovať jeho príklad, keď chceme byť ‚jeho priateľmi‘ a nasledovníkmi?

5. Odkiaľ Ježiš poznal podrobnosti o skúškach, ktoré ho čakali?

⁵ Ježiš ako sľúbený Mesiáš vedel, čo môže očakávať. Boli mu známe mnohé proroctvá Hebrejských Písiem, ktoré do podrobností predpovedali Mesiášovo utrpenie a smrť. (Izaiáš 53:3–7, 12; Daniel 9:26) Nie raz pripravoval svojich učeníkov na skúšky, ktoré ho čakali. (Marek 8:31; 9:31) Keď išiel do Jeruzalema na svoj posledný Pesach, jasne svojim apoštolom povedal: „Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov a budú sa mu posmievať, pľuvať naňho, bičovať ho a zabijú ho.“ ​(Marek 10:33, 34) To neboli žiadne prázdne slová. Ako sme videli, Ježišovi sa naozaj posmievali, pľuvali naňho, bičovali ho a napokon ho zabili.

6. Prečo bolo nutné, aby Ježiš trpel a zomrel?

⁶ Prečo však bolo nutné, aby Ježiš trpel a zomrel? Z viacerých dôvodov ďalekosiahleho významu. Po prvé, Ježiš svojou vernosťou dokázal svoju rýdzosť a zastal sa Jehovovej zvrchovanosti. Spomeň si na Satanovo falošné tvrdenie, že ľudia slúžia Bohu len zo sebeckých pohnútok. (Jób 2:1–5) Ježiš bol verný „až po smrť na mučeníckom kole“, a tým dal na Satanovo nepodložené obvinenie tú najpresvedčivejšiu odpoveď. (Filipanom 2:8; Príslovia 27:11) Po druhé, Mesiášovým utrpením a smrťou mali byť zmierené hriechy iných. (Izaiáš 53:5, 10; Daniel 9:24) Ježiš „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“, a tak nám umožnil mať schválený vzťah k Bohu. (Matúš 20:28) A po tretie, tým, že Ježiš zniesol veľa ťažkostí a utrpenia, „bol skúšaný vo všetkom ako my sami“. Preto je súcitným Veľkňazom, ktorý dokáže „mať pochopenie pre naše slabosti“. — Hebrejom 2:17, 18; 4:15.

7. Čoho všetkého sa Ježiš vzdal, keď prišiel na zem?

⁷ Aby si plnšie pochopil, čo bol Ježiš ochotný urobiť, zamysli sa: Ktorý človek by opustil svoju rodinu a domov a presťahoval by sa do inej krajiny, keby vedel, že väčšina tamojších obyvateľov ho zavrhne, že ho tam čaká ponižovanie a utrpenie a že ho nakoniec zabijú? A teraz uvažuj o Ježišovi. Predtým než prišiel na zem, mal výsadné postavenie v nebesiach po boku svojho Otca. On však ochotne opustil svoj nebeský domov a prišiel na zem ako človek. Tento krok urobil s vedomím, že väčšina ľudí ho zavrhne a že bude musieť zniesť kruté ponižovanie, veľké utrpenie a bolestivú smrť. (Filipanom 2:5–7) Čo Ježiša podnietilo priniesť takú veľkú obeť?

8, 9. Čo podnietilo Ježiša vzdať sa svojho života?

⁸ Ježiša v prvom rade podnecovala hlboká láska k jeho Otcovi. Všetky tie ťažkosti zniesol práve preto, že miloval Jehovu. Keďže ho miloval, ležalo mu na srdci jeho meno a jeho povesť. (Matúš 6:9; Ján 17:1–6, 26) Viac než čokoľvek iné chcel vidieť Otcovo meno očistené od pohany, ktorá naň bola navŕšená. Preto považoval za najväčšiu česť a výsadu, že môže trpieť pre spravodlivosť. Vedel, že jeho rýdzosť prispeje k posväteniu Otcovho prekrásneho mena. — 1. Paralipomenon 29:13.

⁹ K tomu, aby Ježiš obetoval svoj život, ho podnietilo ešte niečo iné — láska k ľudstvu. Jeho láska k ľuďom sa zrodila už na samom začiatku ľudskej histórie. Biblia odhaľuje, aké city k nim Ježiš prechovával dávno predtým, ako prišiel na zem: „Veci, ktoré som [mal rád], boli u ľudských synov.“ ​(Príslovia 8:30, 31) Keď bol na zemi, jeho láska bola jasne viditeľná. Ako sme videli v predchádzajúcich troch kapitolách tejto knihy, Ježiš dal svoju lásku k ľuďom vo všeobecnosti a zvlášť k svojim nasledovníkom najavo mnohými spôsobmi. Ale 14. nisana roku 33 n. l. dal ochotne za nás svoju dušu. (Ján 10:11) Skutočne nemohol podať silnejší dôkaz svojej lásky k nám. Mali by sme ho v tomto ohľade napodobňovať? Áno. Dokonca nám to bolo prikázané.

10, 11. Aké nové prikázanie dal Ježiš svojim nasledovníkom, čo zahŕňa a prečo je dôležité, aby sme ho dodržiavali?

¹⁰ Ježiš večer pred svojou smrťou svojim najbližším učeníkom povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) ‚Navzájom sa milovať‘ — prečo je to „nové prikázanie“? Veď už mojžišovský Zákon prikazoval: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(3. Mojžišova 19:18) Nové prikázanie si však vyžaduje prejavovať väčšiu lásku, takú, ktorá nás podnieti vzdať sa vlastného života v prospech druhých. Sám Ježiš to objasnil slovami: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 15:12, 13) Toto nové prikázanie v podstate hovorí: „Milujte druhých nie ako seba, ale viac ako seba.“ Ježiš svojím životom a smrťou názorne ukázal, ako sa takáto láska prejavuje.

¹¹ Prečo je dôležité, aby sme toto nové prikázanie dodržiavali? Spomeň si na to, čo povedal Ježiš: „Podľa toho [podľa obetavej lásky] všetci poznajú, že ste moji učeníci.“ Áno, obetavá láska nás identifikuje ako pravých kresťanov. Takúto lásku môžeme prirovnať k identifikačnej menovke. Účastníci každoročných zjazdov Jehovových svedkov nosia menovky. Menovka identifikuje toho, kto ju nosí — je na nej uvedené jeho meno a zbor, do ktorého patrí. Takou „menovkou“, podľa ktorej je možné spoznať pravých kresťanov, je práve obetavá láska. Inými slovami, láska, ktorú prejavujeme jeden druhému, by mala byť taká viditeľná, že by mala slúžiť ako akési označenie alebo menovka, ktorá okoliu napovedá, že sme skutočne pravými nasledovníkmi Krista. Každý z nás by si mal položiť otázku: ‚Mám pripnutú „menovku“ pravého kresťana, teda môžu druhí jasne vidieť, že prejavujem v živote obetavú lásku?‘

12, 13. a) Aké obete musíme byť ochotní priniesť, aby sme jeden druhému dali najavo lásku? b) Čo znamená byť obetavý?

¹² Ako Ježišovi nasledovníci by sme sa mali navzájom milovať, tak ako Ježiš miloval nás. To znamená, že by sme mali byť ochotní prinášať obete v prospech spoluveriacich. Aké veľké obete musíme byť ochotní priniesť? Biblia nám hovorí: „Podľa toho sme spoznali lásku, že sa on vzdal svojej duše za nás, a my sme povinní vzdať sa duší za bratov.“ ​(1. Jána 3:16) Podobne ako Ježiš, aj my musíme byť ochotní jeden za druhého zomrieť, ak to bude nutné. V čase prenasledovania radšej obetujeme svoj život, než by sme mali zradiť našich duchovných bratov, a tak ohroziť ich život. V krajinách, ktoré sú rozdelené rasovými či etnickými konfliktmi, riskujeme svoj život, aby sme chránili našich bratov bez ohľadu na ich rasovú alebo etnickú príslušnosť. Keď idú národy do vojny, radšej sme ochotní ísť do väzenia či dokonca zomrieť, než by sme zodvihli zbraň proti spoluveriacemu — či proti komukoľvek inému. — Ján 17:14, 16; 1. Jána 3:10–12.

¹³ Ochota položiť život za našich bratov nie je jediný spôsob, ako môžeme dať najavo obetavú lásku. V skutočnosti len málokto z nás sa dostane do situácie, že by musel priniesť takú veľkú obeť. No ak milujeme našich bratov natoľko, že by sme za nich boli ochotní zomrieť, nemali by sme byť ochotní prinášať aj menšie obete a usilovať sa pomáhať im už teraz? Byť obetavý znamená vzdať sa vlastných výhod či pohodlia v prospech druhých. Znamená to dávať potreby a blaho druhých pred svoje vlastné aj vtedy, keď nám to nevyhovuje. (1. Korinťanom 10:24) Akými praktickými spôsobmi môžeme dávať najavo obetavú lásku?

14. a) Aké obete sa vyžadujú od starších? b) Čo si myslíš o usilovnej práci starších vo vašom zbore?

¹⁴ Zboroví starší prinášajú veľa obetí, keď ‚pasú stádo‘. (1. Petra 5:2, 3) Okrem toho, že sa starajú o vlastnú rodinu, musia si po večeroch alebo cez víkend nájsť čas na zborové záležitosti, ku ktorým patrí príprava bodov programu na zhromaždenia, vykonávanie pastierskych návštev a riešenie právnych prípadov. Mnohí starší prinášajú aj ďalšie obete — usilovne pracujú na krajských a oblastných zjazdoch a slúžia vo výboroch pre styk s nemocnicami, v skupinách pre návštevu chorých a v regionálnych stavebných výboroch. Starší, nikdy nezabúdajte na to, že keď slúžite ochotne — keď ochotne využívate svoj čas, energiu a prostriedky na pasenie stáda —, dávate najavo obetavú lásku. (2. Korinťanom 12:15) Vaše nesebecké úsilie si cení nielen Jehova, ale aj zbor, ktorý pasiete. — Filipanom 2:29; Hebrejom 6:10.

15. a) Napríklad aké obete prinášajú manželky starších? b) Čo si myslíš o manželkách, ktoré sa ochotne delia o svojich manželov s vaším zborom?

¹⁵ A čo manželky starších? Neprinášajú aj ony obete, keď podporujú svojich manželov, aby sa mohli starať o zbor? Zo strany manželky je to istotne obeť, keď jej manžel musí venovať zborovým záležitostiam čas, ktorý by inak mohol stráviť s rodinou. Premýšľaj tiež o obetiach, ktoré musia prinášať manželky cestujúcich dozorcov, keď sprevádzajú svojho manžela zo zboru do zboru alebo z jedného kraja do druhého. Tieto sestry sa zriekajú vlastnej domácnosti a možno musia spať každý týždeň v inej posteli. Manželky, ktoré ochotne dávajú záujmy zboru pred svoje vlastné, si za takýto veľkorysý prejav obetavej lásky zaslúžia pochvalu. — Filipanom 2:3, 4.

16. Aké obete prinášajú kresťanskí rodičia v záujme svojich detí?

¹⁶ Ako môžeme prejavovať obetavú lásku v rodine? Vy rodičia prinášate veľa obetí, aby ste sa starali o svoje deti a vychovávali ich „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Možno musíte veľa času tráviť vo vyčerpávajúcom zamestnaní, len aby vaše deti mali čo jesť a aby mali primerané oblečenie a bývanie. Radšej sa sami uskromníte, než by mali vašim deťom chýbať nevyhnutné veci. Vynakladáte tiež veľké úsilie, aby ste s deťmi viedli biblické štúdium, vodili ich na kresťanské zhromaždenia a spolupracovali s nimi vo zvestovateľskej službe. (5. Mojžišova 6:6, 7) Vaša obetavá láska rozradostňuje srdce Pôvodcu rodinného života a pre vaše deti môže znamenať večný život. — Príslovia 22:6; Efezanom 3:14, 15.

17. Ako môže manžel, ktorý je kresťanom, napodobňovať Ježišov nesebecký postoj?

¹⁷ Manželia, ako môžete napodobňovať Ježiša v prejavovaní obetavej lásky? Biblia odpovedá: „Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ ​(Efezanom 5:25) Ako sme už videli, Ježiš tak veľmi miloval svojich nasledovníkov, že za nich zomrel. Manžel, ktorý je kresťanom, napodobňuje nesebecký postoj Ježiša, ktorý „sa nepáčil sám sebe“. (Rimanom 15:3) Taký manžel ochotne kladie potreby a záujmy svojej manželky pred svoje vlastné. Netrvá tvrdohlavo na tom, aby bolo vždy tak, ako chce on, ale dáva najavo ochotu ustúpiť, pokiaľ sa tým neporušia biblické zásady. Manžel, ktorý prejavuje obetavú lásku, získava Jehovovo schválenie a lásku a úctu svojej manželky a detí.

18. Čo nás podnecuje dodržiavať nové prikázanie milovať sa navzájom?

¹⁸ Dodržiavať nové prikázanie milovať sa navzájom nie je jednoduché, ale máme silnú motiváciu, aby sme sa o to snažili. Pavol napísal: „Veď nás podnecuje láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých... a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ ​(2. Korinťanom 5:14, 15) Keďže Ježiš za nás zomrel, nemali by sme sa cítiť podnecovaní žiť preňho? A žiť preňho budeme vtedy, keď ho budeme nasledovať v prejavovaní obetavej lásky.

19, 20. Aký vzácny dar nám dal Jehova a ako môžeme dávať najavo, že ho prijímame?

¹⁹ Ježiš nepreháňal, keď povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 15:13) Jeho ochota vzdať sa svojej duše za nás bola tým najväčším prejavom jeho lásky k nám. No niekto iný nám prejavil ešte väčšiu lásku. Ježiš vysvetlil: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16) Boh nás tak veľmi miluje, že dal svojho Syna ako výkupné, a tak umožnil, aby sme boli oslobodení od hriechu a smrti. (Efezanom 1:7) Výkupné je vzácnym darom od Jehovu, no Jehova nás nenúti prijať ho.

²⁰ Je na nás, či tento dar od Jehovu prijmeme, alebo nie. Ako môžeme dávať najavo, že ho prijímame? Tým, že ‚prejavujeme vieru‘ v jeho Syna. Ale viera, to nie sú len slová. Viera sa dokazuje skutkami, tým, ako žijeme. (Jakub 2:26) Vieru v Ježiša Krista dokazujeme tak, že ho dennodenne nasledujeme. Také konanie nám prinesie bohaté požehnania dnes i v budúcnosti, ako to bude vysvetlené v poslednej kapitole tejto knihy.