Život a služba Ježiša
Znamenia posledných dní
JE UTOROK poobede. Ježiš sedí na Olivovom vrchu a hľadí dolu na chrám. Vtedy k nemu prichádzajú Peter, Andrej, Jakob a Ján, celkom sami. Majú obavy, čo sa stane s chrámom, lebo Ježiš práve vyriekol proroctvo, že v ňom „nezostane kameň na kameni“.
Keď pristupujú k Ježišovi, majú na mysli ešte niečo iné. Pred niekoľkými týždňami hovoril o svojej „prítomnosti“, o čase, keď „sa má zjaviť Syn človeka“. A ešte pri inej príležitosti im povedal o „závere systému vecí“. Apoštoli sú preto veľmi zvedaví.
„Povedz nám“, hovoria, „kedy to [skaza Jeruzalema a chrámu] bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Ich otázka sa týka troch vecí. Najprv sa chcú niečo dozvedieť o konci Jeruzalema a chrámu, potom o Ježišovej prítomnosti v kráľovskej moci a napokon o konci svetového usporiadania.
Ježiš rozsiahlo odpovedá na tri časti otázky. Vyriekne znamenie, z ktorého vidno, kedy sa skončí židovské usporiadanie, ale dáva aj iné poučenie. Hovorí znamenie, ktoré upozorní jeho budúcich učeníkov, že žijú v čase jeho prítomnosti a že sa blíži koniec tohto usporiadania sveta.
Roky plynú a Ježišovi apoštoli začínajú vidieť spĺňanie jeho proroctva. V ich dňoch sa začalo diať to, čo on predpovedal. A tak kresťania, ktorí žijú ešte o 37 rokov neskôr, v roku 70 n. l., nie sú zničením židovského usporiadania a chrámu zaskočení.
Ale v roku 70 n. l. nenastala Ježišova prítomnosť ani koniec usporiadania sveta. Jeho prítomnosť v kráľovskej moci nastane omnoho neskôr. Ale kedy? Zistíme to v úvahe o Ježišovom proroctve.
Ježiš predpovedá, že budú ‚vojny a správy o vojnách‘. „Povstane národ proti národu“ a bude nedostatok potravín, budú zemetrasenia a rôzne nákazy. Jeho učeníkov budú nenávidieť a zabíjať. Povstanú falošní proroci a mnohých zvedú. Vzrastie nezákonnosť a ochladne láska mnohých ľudí. V tom istom čase sa bude zvestovať dobré posolstvo po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom.
Ježišovo proroctvo sa čiastočne splnilo pred zničením Jeruzalema v roku 70 n. l., ale väčšie splnenie tohto proroctva prebieha počas jeho druhej prítomnosti a skonávania svetového usporiadania. Ak pozorne sledujeme svetové udalosti od roku 1914, vidíme, že veľké spĺňanie Ježišovho významného proroctva nastáva práve od toho roku.
Ku Ježišovmu znameniu patrí aj „ohavnosť pôsobiaca pustošenie“, ktorá sa má objaviť. V roku 66 n. l. sa objavila ohavnosť — ‚utáborené vojská‘ Rimanov — ktorá obkľúčila Jeruzalem a podkopala chrámový múr. „Ohavnosť“ stála tam, kde nemala.
V hlavnom spĺňaní tohto znamenia je ohavnosťou Spoločnosť národov a po nej nasledujúca Organizácia spojených národov. Kresťanstvo hľadí na túto svetovú mierovú organizáciu ako na náhradu za Božie kráľovstvo. To je naozaj ohavné. V pravý čas sa politické moci združené v Organizácii spojených národov obrátia proti kresťanstvu (obrazu Jeruzalema) a spustošia ho.
Ježiš predpovedal: „Vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude.“ Zničenie Jeruzalema v roku 70 n. l. bolo naozaj veľkým súžením, lebo vtedy bolo vraj zabitých vyše milión ľudí, ale nebolo to väčšie súženie, ako bola potopa sveta za Noacha. Hlavné splnenie tejto časti Ježišovho proroctva má teda ešte len nastať. Matúš 24:2–22; 13:40, 49; Marek 13:3–20; Lukáš 21:7–24; 19:43, 44; 17:20–30; 2. Timotejovi 3:1–5.
◆ Čo vyvoláva otázku apoštolov, ale na čo ešte zrejme myslia?
◆ Ktorá časť Ježišovho proroctva sa splnila v roku 70 n. l., ale čo sa vtedy nestalo?
◆ Kedy sa Ježišovo proroctvo splnilo prvýkrát, a kedy má nastať hlavné splnenie?
◆ Čo je ohavnosťou v prvom splnení a čo v hlavnom splnení?
◆ Prečo sa definitívne nesplnilo počas zničenia Jeruzalema proroctvo o veľkom súžení?