Láskyplné pozvanie pre unavených

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ — MATÚŠ 11:28.

1. Čo videl Ježiš v Galilei na svojej tretej kazateľskej ceste?

KRÁTKO pred začiatkom roku 32 n. l. bol Ježiš na svojej tretej kazateľskej ceste v oblasti Galiley. Cestoval po mestách a dedinách, „učiac v ich synagógach a zvestujúc dobré posolstvo o kráľovstve a uzdravujúc každú chorobu a každý neduh“. Pri tom videl zástupy a „bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. — Matúš 9:35, 36.

2. Ako Ježiš pomáhal ľuďom?

² No Ježiš nezostal iba pri pocite ľútosti k týmto zástupom. Po poučení svojich učeníkov, aby sa modlili k „Pánovi žatvy“, Jehovovi Bohu, vyslal ich pomáhať ľuďom. (Matúš 9:38; 10:1) Potom ľuďom ponúkol osobné uistenie o ceste k pravej úľave a úteche. Ponúkol im toto utešujúce pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ — Matúš 11:28, 29.

3. Prečo je Ježišovo pozvanie rovnako príťažlivé dnes?

³ Dnes žijeme v dobe, keď sa mnohí ľudia cítia veľmi zaťažení a preťažení. (Rimanom 8:22; 2. Timotejovi 3:1) Niektorým len zaobstarávanie živobytia berie toľko času a energie, že im zostáva málo času a energie na rodinu, priateľov alebo na čokoľvek iné. Pre mnohých je bremenom vážna choroba, utrpenie, depresia a ďalšie telesné i duševné problémy. Niektorí ľudia, ktorí pociťujú tlak, sa pokúšajú nájsť úľavu tým, že sa oddávajú vyhľadávaniu pôžitkov, jedeniu, pitiu, ba aj zneužívaniu drog. To ich prirodzene iba vťahuje do začarovaného kruhu a prináša im to ďalšie problémy a tlaky. (Rimanom 8:6) Je zrejmé, že Ježišovo láskyplné pozvanie znie dnes práve tak príťažlivo ako vtedy.

4. O akých otázkach by sme mali uvažovať, aby sme získali úžitok z Ježišovho láskyplného pozvania?

⁴ Čomu však boli vystavení ľudia v Ježišových dňoch, takže vyzerali ‚zodratí a zmietaní sem a tam‘, až to Ježiša pohlo, aby k nim pocítil ľútosť? Aké bremená a aký náklad museli niesť a ako im malo pomôcť Ježišovo pozvanie? Odpovede na tieto otázky nám môžu byť veľkou pomocou pri získavaní úžitku z Ježišovho láskyplného pozvania pre unavených.

Tí, ‚ktorí sa lopotia a sú preťažení‘

5. Prečo bolo vhodné, že správu o tejto udalosti z Ježišovej služby podal apoštol Matúš?

⁵ Je zaujímavé, že o tejto udalosti z Ježišovej služby podal správu iba Matúš. Matúš, známy tiež ako Lévi, bol ako vyberač daní veľmi dobre oboznámený s jedným konkrétnym bremenom, ktoré ľudia niesli. (Matúš 9:9; Marek 2:14) Kniha Daily Life in the Time of Jesus (Každodenný život v dobe Ježiša) hovorí: „Dane, ktoré [Židia museli] platiť v hotovosti i v naturáliách, boli nesmierne vysoké, a boli o to vyššie, že sa na nich súčasne vzťahovali dve formy zdanenia, občianske dane a náboženské dane; a ani jedny neboli nízke.“

6. a) Aký daňový systém sa používal v Ježišovej dobe? b) Prečo mali vyberači daní takú zlú povesť? c) Čo Pavol považoval za potrebné pripomenúť spolukresťanom?

⁶ Toto všetko mimoriadne sťažoval daňový systém tých čias. Rímski úradníci prenajímali právo vyberať dane v provinciách tým vyberačom, ktorí zaň ponúkli najviac. Tí zasa zamestnávali ľudí v miestnych spoločenstvách, ktorí dozerali na samotnú prácu vyberania daní. Každý v tomto pyramídovom systéme sa cítil plne oprávnený zvýšiť svoju vlastnú províziu čiže podiel. Lukáš sa napríklad zmienil, že tam bol „muž menom Zacheus; bol hlavným vyberačom daní a bol bohatý“. (Lukáš 19:2) ‚Hlavný vyberač daní‘ Zacheus a ľudia pod jeho dozorom si zjavne budovali svoje bohatstvo na biede iných ľudí. Podvod a korupcia splodené takýmto systémom zapríčinili, že ľudia zaradili vyberačov daní medzi hriešnikov a smilnice, a vo väčšine prípadov zrejme právom. (Matúš 9:10; 21:31, 32; Marek 2:15; Lukáš 7:34) Keďže ľudia to cítili ako takmer neznesiteľné bremeno, nie div, že apoštol Pavol považoval za potrebné pripomenúť spolukresťanom, aby sa nerozčuľovali pre rímske jarmo, ale aby ‚dávali každému, čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň; poplatok tomu, kto vyžaduje poplatok‘. — Rimanom 13:7a; porovnaj Lukáša 23:2.

7. Ako rímske trestné zákony pridávali k bremenu ľudí?

⁷ Pavol tiež pripomínal kresťanom, aby dávali „bázeň tomu, kto vyžaduje takú bázeň; česť tomu, kto vyžaduje takú česť“. (Rimanom 13:7b) Rimania boli známi svojou krutosťou a prísnosťou svojich trestných zákonov. Na udržiavanie ľudí v podriadenosti sa často používalo bičovanie, bitie prútom, ťažké väzenské tresty a popravy. (Lukáš 23:32, 33; Skutky 22:24, 25) Ba aj židovským vodcom bola daná autorita vykonávať také tresty, keď to uznali za vhodné. (Matúš 10:17; Skutky 5:40) Taký systém bol nepochybne veľmi represívny, ak nie priam utláčajúci pre každého, kto pod ním žil.

8. Ako náboženskí vodcovia nakladali na ľudí bremeno?

⁸ Ale horšie než rímske dane a zákony bolo bremeno, ktoré na obyčajných ľudí kládli náboženskí vodcovia tých dní. Zdá sa, že Ježiš v skutočnosti myslel hlavne na to, keď takýchto ľudí opísal ako tých, ‚ktorí sa lopotia a sú preťažení‘. Ježiš povedal, že namiesto toho, aby náboženskí vodcovia poskytli týmto utláčaným ľuďom nádej a úľavu, „zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť“. (Matúš 23:4; Lukáš 11:46) V evanjeliách si človek nemôže nevšimnúť zreteľný obraz náboženských vodcov — a to najmä znalcov Písma a farizejov — ako povýšeneckej, bezcitnej a pokryteckej skupiny. Pohŕdali obyčajnými ľuďmi ako nevzdelanými a nečistými a opovrhovali cudzincami vo svojom strede. Jeden komentár o ich postoji uvádza: „Človeka, ktorý preťažuje koňa, dnes možno žalovať pred zákonom. A čo v prípade človeka, ktorý naložil 613 prikázaní na ‚ľudí zeme‘, ktorí nemali nijaké náboženské vzdelanie; a potom, neurobiac nič, aby im pomohol, ich odsúdil ako bezbožných?“ Prirodzene, skutočným bremenom nebol mojžišovský Zákon, ale množstvo tradícií, ktoré boli na ľudí naložené.

Skutočná príčina ťažkostí

9. Aké boli pomery medzi ľuďmi v Ježišovej dobe v porovnaní s pomermi za dní kráľa Šalamúna?

⁹ Občas na ľuďoch ležalo ťažké finančné bremeno, a preto bola rozšírená chudoba. Izraeliti museli platiť mierne dane stanovené mojžišovským Zákonom. Potom, v čase Šalamúnovej vlády, mal ľud na starosti veľmi nákladné celonárodné projekty, ako bola stavba chrámu a iných veľkých budov. (1. Kráľov 7:1–8; 9:17–19) A predsa nám Biblia hovorí, že ľudia „jedli a pili a radovali sa... A Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ (1. Kráľov 4:20, 25) Čím sa dá vysvetliť ten rozdiel?

10. Čo bolo príčinou postavenia Izraela v prvom storočí?

¹⁰ Kým sa tento národ pevne držal pravého uctievania, tešili sa z Jehovovej priazne a boli požehnaní bezpečím a blahobytom napriek vysokým celonárodným výdavkom. No Jehova ich varoval, že ‚ak by sa odvrátili a nenasledovali ho a nedodržiavali jeho prikázania‘, zažijú tragický obrat. Áno, „Izrael sa skutočne stane príslovím a predmetom posmechu medzi všetkými národmi“. (1. Kráľov 9:6, 7) Dopadlo to presne tak. Izrael sa dostal pod cudziu nadvládu a kedysi slávne kráľovstvo bolo zdegradované do postavenia kolónie. Akú vysokú cenu museli zaplatiť za to, že zanedbali svoje duchovné povinnosti!

11. Prečo Ježiš cítil, že ľudia „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“?

¹¹ To všetko nám pomáha pochopiť, prečo Ježiš cítil, že ľudia, ktorých videl, „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam“. Boli to Izraeliti, Jehovov ľud, ktorí sa vcelku snažili žiť podľa Božích zákonov a pokračovať vo svojom uctievaní prijateľným spôsobom. Napriek tomu boli vykorisťovaní a utláčaní nielen politickými a obchodnými mocami, ale aj vlastnými odpadlíckymi náboženskými vodcami. Boli „ako ovce bez pastiera“, pretože nemali nikoho, kto by sa o nich postaral alebo sa ich zastal. Potrebovali pomoc, aby sa vyrovnali s veľmi drsnou realitou. Aké časové bolo Ježišovo láskyplné a mierne pozvanie!

Ježišovo pozvanie dnes

12. Aký tlak cítia Boží služobníci a ďalší úprimní ľudia dnes?

¹² Situácia dnes je v mnohom podobná. Úprimní ľudia, ktorí sa snažia živiť poctivo, zisťujú, že tlak a nároky zo strany skorumpovaného sveta je ťažké uniesť. Ba ani tí, ktorí oddali svoj život Jehovovi, nie sú proti tomu imúnni. Správy ukazujú, že niektorí Jehovovi služobníci považujú spĺňanie všetkých svojich zodpovedností za stále náročnejšie, aj keď ich chcú spĺňať. Cítia sa preťažení, unavení, vyčerpaní. Niektorí dokonca cítia, že by bolo pre nich úľavou, keby mohli jednoducho hodiť všetko za hlavu a niekam odísť, aby sa mohli pozbierať. Už si sa niekedy tak cítil? Poznáš niekoho blízkeho, kto je v takej situácii? Áno, Ježišovo utešujúce pozvanie má pre nás dnes veľký význam.

13. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš nám môže pomôcť nájsť útechu a občerstvenie?

¹³ Skôr ako Ježiš vyslovil svoje láskyplné pozvanie, povedal: „Môj Otec mi odovzdal všetko, a nikto nepozná Syna úplne, iba Otec, a ani Otca nepozná nikto úplne, iba Syn a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“ (Matúš 11:27) Tento dôverný vzťah medzi Ježišom a jeho Otcom nás uisťuje, že keď prijmeme Ježišovo pozvanie a staneme sa jeho učeníkmi, môžeme nadviazať blízky osobný vzťah s Jehovom, ‚Bohom každej útechy‘. (2. Korinťanom 1:3; porovnaj Jána 14:6.) A navyše, keďže Ježišovi Kristovi ‚bolo odovzdané všetko‘, on sám má moc a autoritu odľahčiť naše bremená. Ktoré? Tie, ktoré na nás uvalili skazené politické, obchodné a náboženské systémy, ako aj bremená spôsobené naším zdedeným hriechom a nedokonalosťou. Aká je to povzbudzujúca a upokojujúca myšlienka hneď na úvod!

14. Od akého lopotenia mohol Ježiš priniesť úľavu svojím občerstvením?

¹⁴ Ježiš ďalej povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ (Matúš 11:28) Určite tu nehovoril proti namáhavej práci, lebo svojim učeníkom často radil, aby sa namáhali v práci, ktorú mali pred sebou. (Lukáš 13:24) Ale slovo „lopotiť sa“ („hrdlačiť“, Kingdom Interlinear) naznačuje zdĺhavú a únavnú prácu, často bez dajakého hodnotného výsledku. A slovo „preťažený“ nesie v sebe myšlienku byť zaťažený nad normálnu mieru. Tento rozdiel by sa dal pripodobniť k rozdielu medzi človekom, ktorý kope s cieľom nájsť skrytý poklad, a človekom, ktorý kope priekopy v pracovnom tábore. Obaja konajú podobnú namáhavú prácu. A pritom jeden sa do tejto úlohy púšťa dychtivo, kým pre druhého je to nekonečná drina. Rozdiel spôsobuje to, či práca má zmysel, alebo jej zmysel chýba.

15. a) Aké otázky by sme si mali klásť, ak cítime, že na svojich pleciach nesieme ťažké bremeno? b) Čo sa dá povedať o pôvode našich bremien?

¹⁵ Cítiš, že sa ‚lopotíš a že si preťažený‘, že je tu proste priveľa nárokov na tvoj čas a energiu? Zdajú sa ti bremená, ktoré nesieš, priťažké? Ak áno, azda pomôže, keď sa opýtaš sám seba: ‚Kvôli čomu sa lopotím? Aký druh nákladu nesiem?‘ V tomto ohľade istý biblický komentátor pred vyše 80 rokmi poznamenal: „Ak berieme do úvahy bremená života, spadajú do dvoch kategórií; môžeme ich označiť ako dobrovoľné a nevyhnutné: tie, ktoré máme vlastným pričinením, a tie, ktoré máme nie vlastným pričinením.“ Potom dodal: „Mnohí z nás by boli prekvapení, keby po dôkladnom sebaskúmaní zistili, akú veľkú časť zo všetkých našich bremien tvoria dobrovoľné bremená.“

16. Aké bremená môžeme na seba nemúdro naložiť sami?

¹⁶ Čo patrí k bremenám, ktoré by sme na seba mohli naložiť sami? Dnes žijeme v hmotárskom, pôžitkárskom a nemravnom svete. (2. Timotejovi 3:1–5) Aj oddaní kresťania sú pod neustálym tlakom, aby sa prispôsobili móde a životnému štýlu sveta. Apoštol Ján písal o ‚žiadosti tela a žiadosti očí a honosnom vystavovaní prostriedkov na živobytie‘. (1. Jána 2:16) To sú mocné vplyvy, ktoré nás ľahko môžu zasiahnuť. Je známe, že niektorí kresťania boli ochotní upadnúť hlboko do dlhov, aby si mohli užiť viac svetských rozkoší alebo si zachovať určitý životný štýl. Potom zisťujú, že musia tráviť nadmerné množstvo času v zamestnaní alebo prijať niekoľko zamestnaní, aby získali peniaze na zaplatenie svojich dlhov.

17. Aké okolnosti môžu len sťažiť nesenie nákladu a ako to možno napraviť?

¹⁷ Zatiaľ čo niekto môže namietať, že nie je nesprávne mať niektoré veci, ktoré majú iní, alebo robiť niečo z toho, čo robia iní, dôležité je skúmať, či zbytočne nepridáva k svojmu nákladu. (1. Korinťanom 10:23) Keďže človek môže uniesť iba určitý náklad, niečo musí zložiť, aby mohol prijať ďalší. Často sú to veci nevyhnutné pre naše duchovné blaho — ako je osobné štúdium Biblie, účasť na zhromaždeniach a zvestovateľská služba — ktoré sa skladajú ako prvé. Výsledkom je strata duchovnej sily, ktorá zasa len sťažuje nesenie nákladu. Ježiš Kristus vystríhal pred takým nebezpečenstvom, keď povedal: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo.“ (Lukáš 21:34, 35; Hebrejom 12:1) Je ťažké rozoznať osídlo a uniknúť mu, keď je človek preťažený a vyčerpaný.

Úľava a občerstvenie

18. Čo Ježiš ponúkol tým, ktorí k nemu prídu?

¹⁸ Ježiš láskyplne ponúkol liek: „Poďte ku mne... a ja vás občerstvím.“ (Matúš 11:28) Slová „občerstviť“ v tomto verši a „občerstvenie“ v 29. verši pochádzajú z gréckych slov zodpovedajúcich tým, ktoré Septuaginta používa ako preklad hebrejského slova pre „sabat“ alebo „zachovávanie sabatu“. (2. Mojžišova 16:23) Ježiš teda nesľúbil, že tí, ktorí k nemu prichádzajú, už nebudú mať nijakú prácu, ale sľúbil, že ich občerství, takže budú pripravení na prácu, ktorú musia vykonať v súlade s Božím predsavzatím.

19. Ako človek ‚prichádza k Ježišovi‘?

¹⁹ Ako však človek ‚prichádza k Ježišovi‘? Svojim učeníkom Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Matúš 16:24) Preto prísť k Ježišovi znamená podriadiť svoju vôľu Božej a Kristovej vôli, prijať určitý náklad zodpovednosti a robiť to ustavične. Je toto všetko príliš náročné? Je cena privysoká? Pouvažujme, čo Ježiš povedal potom, keď poskytol láskyplné pozvanie unaveným.

Spomínaš si?

◻ Čím všetkým boli zaťažení ľudia v Ježišových dňoch?

◻ Čo bolo pravou príčinou ťažkostí týchto ľudí?

◻ Ako by sme sa mali skúmať, keď sa cítime veľmi zaťažení?

◻ Aké bremená môžeme na seba nemúdro naložiť sami?

◻ Ako môžeme získať občerstvenie, ktoré prisľúbil Ježiš?

[Obrázok na strane 15]

Čo patrí k bremenám, ktoré by sme na seba mohli naložiť sami?

[Prameň ilustrácie na strane 15]

S láskavým dovolením Bahamas Ministry of Tourism