Útecha pre ľudí so „skrúšeným duchom“

DNEŠNÝ Satanov svet stratil „celý mravný zmysel“. (Efezanom 4:19; 1. Jána 5:19) Cudzoložstvo a smilstvo má pandemické rozmery. V mnohých krajinách sa najmenej 50 percent manželstiev končí rozvodom. Homosexualita je prijímaná v širokom rozsahu. Sexuálne násilie — znásilnenie — je častým predmetom správ. Pornografia je priemyselným odvetvím, ktoré vynáša miliardy dolárov. — Rimanom 1:26, 27.

Medzi najodpornejšie zvrátenosti patrí sexuálne zneužívanie nevinných detí. Tak ako múdrosť Satanovho sveta, aj sexuálne zneužívanie detí je ‚živočíšne, démonské‘. (Jakub 3:15) Časopis Time hovorí, že len v Spojených štátoch „úrady každoročne zaprotokolujú viac ako 400 000 hlásení o dokázateľných sexuálnych útokoch zo strany učiteľov a lekárov“. Keď obete tohto zneužívania dospejú, mnohé si stále so sebou nesú bolestné rany a tieto rany sú skutočné! Biblia hovorí: „Duch [myšlienkový sklon, vnútorné pocity a myšlienky] muža sa dokáže vyrovnať so svojím ochorením, ale kto môže uniesť skrúšeného [zraneného, strápeného] ducha?“ — Príslovia 18:14.

Dobré posolstvo o Božom Kráľovstve priťahuje ľudí každého druhu, vrátane „tých so zlomeným srdcom“ a tých so ‚skľúčeným duchom‘. (Izaiáš 61:1–4) Neprekvapuje, že mnohí, ktorí prežívajú emocionálnu bolesť, reagujú na pozvanie: „Každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ (Zjavenie 22:17) Kresťanský zbor môže byť pre týchto ľudí miestom útechy. Radujú sa, keď sa dozvedajú, že utrpenie bude čoskoro vecou minulosti. (Izaiáš 65:17) No zatiaľ možno potrebujú, aby ich niekto ‚utešil‘ a ‚obviazal‘ im rany. Pavol vhodne radil kresťanom: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým.“ — 1. Tesaloničanom 5:14.

„Potlačené spomienky“

V posledných rokoch mali niektorí ‚zlomené srdce‘ z dôvodov, ktoré iným bolo ťažké chápať. Ide o dospelých, ktorí na základe toho, čo bolo opísané ako „potlačené spomienky“, hovoria, že boli v detstve sexuálne zneužívaní.* Niektorých ani nenapadlo, že boli obťažovaní, až kým sa im neočakávane nevybavili predstavy minulých zážitkov a „spomienky“ na dajakého dospelého (alebo dospelých), ktorý ich v mladosti zneužíval. Má niekto v kresťanskom zbore také znepokojivé myšlienky? V niekoľkých krajinách áno a títo oddaní jednotlivci môžu prežívať hlbokú tieseň, hnev, pocity viny, hanby alebo osamelosti. Môžu sa cítiť odlúčení od Boha, ako sa cítil Dávid, a volať: „Prečo zostávaš stáť ďaleko, ó, Jehova? Prečo zostávaš skrytý v časoch tiesne?“ — Žalm 10:1.

Odborníci na duševné zdravie dobre nerozumejú mnohým stránkam týchto „spomienok“. Napriek tomu také „spomienky“ môžu mať vplyv na duchovnosť oddaných kresťanov. Preto pri vyrovnávaní sa s nimi s dôverou očakávame vedenie z Božieho Slova. Biblia poskytuje „rozlišovaciu schopnosť vo všetkom“. (2. Timotejovi 2:7; 3:16) Pomáha tiež všetkým, čo sú znepokojení, vložiť dôveru v Jehovu, ‚Otca nežného milosrdenstva a Boha každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. — 2. Korinťanom 1:3, 4.

Naozaj sa to stalo?

Vo svete sa vedie mnoho sporov, pokiaľ ide o to, čím tieto „spomienky“ sú a do akej miery predstavujú udalosti, ktoré sa naozaj stali. Jehovovi svedkovia „nie sú časťou sveta“ a nijako sa nezapájajú do týchto sporov. (Ján 17:16) Z publikovaných správ vyplýva, že „spomienky“ sa niekedy preukázali ako presné. Napríklad keď si poisťovací odhadca Frank Fitzpatrick „spomenul“, že bol obťažovaný istým kňazom, takmer sto iných obetí vystúpilo s tvrdením, že aj ich zneužíval ten istý kňaz. Kňaz sa údajne k zneužívaniu priznal.

Je však pozoruhodné, že viacerí jednotlivci neboli schopní doložiť svoje „spomienky“. Niektorí takto postihnutí mali živé spomienky na určitého jednotlivca, ktorý sa dopustil zneužitia, alebo na to, že k zneužitiu došlo na nejakom konkrétnom mieste. Neskôr však legitímny dôkaz svedčiaci o opaku objasnil, že tieto detaily, na ktoré si „spomenuli“, nemohli byť pravdivé.

Poskytnúť útočište

A predsa, ako možno poskytnúť útechu tým, ktorí majú pre takéto „spomienky“ „skrúšeného ducha“? Spomeň si na Ježišovo podobenstvo o priateľskom Samaritánovi. Istého muža prepadli lupiči, zbili ho a obrali o majetok. Keď šiel okolo Samaritán, prišlo mu ľúto zraneného muža. Čo urobil? Trval na tom, že si vypočuje všetky podrobnosti o bitke? Alebo získal opis lupičov a ihneď ich začal prenasledovať? Nie. Ten muž bol zranený! Preto mu Samaritán jemne ošetril rany a láskyplne ho odniesol do bezpečia neďalekého hostinca, kde sa muž mohol zotaviť. — Lukáš 10:30–37.

Pravdaže, je rozdiel medzi fyzickými ranami a „skrúšeným duchom“, ktorého príčinou je ozajstné sexuálne zneužívanie v detstve. No oboje spôsobuje veľké utrpenie. A tak to, čo urobil Samaritán pre zraneného Žida, ukazuje, čo možno urobiť na pomoc postihnutému spolukresťanovi. Prvoradou vecou je poskytnúť mu láskyplnú útechu a pomôcť mu, aby sa zotavil.

Diabol trápil verného Jóba a zjavne bol presvedčený, že buď emocionálna, alebo fyzická bolesť zlomí jeho rýdzosť. (Jób 1:11; 2:5) Odvtedy sa Satan často snaží využívať utrpenie — či už ho priamo spôsobuje alebo nie — na zoslabovanie viery Božích služobníkov. (Porovnaj 2. Korinťanom 12:7–9.) Vari môžeme pochybovať o tom, že Diabol teraz využíva zneužívanie detí a „skľúčeného ducha“ mnohých dospelých, ktorí to zakúsili (alebo sú sužovaní „spomienkami“, že to zakúsili), v snahe zoslabiť vieru kresťanov? Kresťan, ktorý trpí bolesťou, ale odhodlane pritom odmieta vzdať sa svojej rýdzosti, hovorí podobne ako Ježiš, keď naňho útočil Satan: „Odíď, Satan!“ — Matúš 4:10.

Zostaň duchovne silný

„Verný a rozvážny otrok“ vydal informácie, ktoré môžu pomôcť vyrovnať sa s duchovným i emocionálnym utrpením, ktorého príčinou je zneužívanie detí. (Matúš 24:45–47) Skúsenosti ukazujú, že ten, kto trpí, dostáva pomoc, ak sa vie spoľahnúť na ‚Pánovu moc a na jeho mohutnú silu‘, a pritom si oblieka „úplnú výzbroj od Boha“. (Efezanom 6:10–17) K tejto výzbroji patrí biblická „pravda“, ktorá odhaľuje Satana ako hlavného nepriateľa a rozptyľuje tmu, v ktorej on a jeho prívrženci pracujú. (Ján 3:19) Potom je to „pancier spravodlivosti“. Postihnutý človek by sa mal usilovať držať sa spravodlivých noriem. Napríklad niektorí majú silné nutkanie ublížiť si alebo dopustiť sa nemravnosti. Zakaždým, keď odolajú tomuto nutkaniu, víťazia!

K duchovnej výzbroji patrí aj „dobré posolstvo pokoja“. Keď človek hovorí iným o Jehovových predsavzatiach, posilňuje to jeho samého a tiež každého, kto počúva. (1. Timotejovi 4:16) Keby mal tvoj ‚skrúšený duch‘ spôsobovať, že je pre teba ťažké hovoriť o dobrom posolstve, pokús sa sprevádzať iného kresťana pri konaní tohto životne dôležitého diela. A nezabúdaj na „veľký štít viery“. Maj vieru, že Jehova ťa miluje a že ti vynahradí všetko, čo si stratil. Bezvýhradne ver tomu, že aj Ježiš ťa miluje — dokázal to tým, že za teba zomrel. (Ján 3:16) Satan vždy falošne tvrdil, že Jehova sa nestará o svojich služobníkov. Je to iba ďalšia z jeho hrubých, ničomných lží. — Ján 8:44; porovnaj Jóba 4:1, 15–18; 42:10–15.

Ak bolesť srdca spôsobuje, že je pre teba ťažké veriť, že Jehova sa o teba stará, pomôže ti, keď sa budeš stretávať s inými, ktorí pevne veria, že on naozaj prejavuje starostlivosť. (Žalm 119:107, 111; Príslovia 18:1; Hebrejom 10:23–25) Nedovoľ Satanovi, aby ťa olúpil o cenu života. Pamätaj, že súčasťou výzbroje je „prilba záchrany“ a takisto „meč ducha“. Biblia je inšpirovaná svätým duchom, ktorého Satan nemôže premôcť. (2. Timotejovi 3:16; Hebrejom 4:12) Jej uzdravujúce slová môžu zmierniť emocionálnu bolesť. — Porovnaj Žalm 107:20; 2. Korinťanom 10:4, 5.

Napokon, neustále sa modli o silu vytrvať. (Rimanom 12:12; Efezanom 6:18) Vrúcna modlitba posilňovala Ježiša v silnej emocionálnej agónii a môže pomôcť aj tebe. (Lukáš 22:41–43) Je pre teba ťažké modliť sa? Popros iných, aby sa modlili s tebou a za teba. (Kolosanom 1:3; Jakub 5:14) Svätý duch bude podporovať tvoje modlitby. (Porovnaj Rimanom 8:26, 27.) Podobne ako v prípade ľudí s bolestivým telesným ochorením, ani niektorí ľudia s hlbokými emocionálnymi ranami sa v tomto systéme vecí možno úplne neuzdravia. Ale s Jehovovou pomocou môžeme vytrvať a vytrvalosť je víťazstvom, ako to bolo aj v prípade Ježiša. (Ján 16:33) „Dôverujte [Jehovovi] v každom čase. Vylievajte pred ním svoje srdce. Boh je nám útočišťom.“ — Žalm 62:8.

A čo údajný zneužívateľ?

Človek, ktorý naozaj sexuálne zneužíva dieťa, ten znásilňuje, a mal by byť za takého považovaný. Ktokoľvek, kto je takouto obeťou, má právo obviniť svojho zneužívateľa. Obvinenie by však nemalo byť vznesené unáhlene, ak je založené iba na „potlačených spomienkach“ zneužívaného. V tomto prípade je pre trpiaceho tou najdôležitejšou vecou znova nadobudnúť určitý stupeň emocionálnej stability. Keď uplynie nejaký čas, možno bude schopný lepšie zhodnotiť „spomienky“ a rozhodnúť, čo s nimi chce urobiť, ak s nimi vôbec chce niečo urobiť.

Zamysli sa nad prípadom Donny. Údajne mala poruchy jedenia a šla za nejakým poradcom — zjavne poradcom pochybnej spôsobilosti. Čoskoro obvinila svojho otca z krvismilstva a on bol predvedený pred súd. Porota zostala na mŕtvom bode, a tak otec nešiel do väzenia, no musel zaplatiť súdne trovy vo výške 100 000 dolárov. Po tom všetkom Donna povedala rodičom, že už neverí, že k zneužitiu došlo!

Šalamún múdro radil: „Nepúšťaj sa unáhlene do právneho sporu.“ (Príslovia 25:8) Ak existuje dajaký pádny dôvod na podozrenie, že údajný páchateľ ešte stále zneužíva deti, potom azda musí byť daná výstraha. V takom prípade môžu pomôcť zboroví starší. Inak sa neponáhľaj. Napokon sa možno uspokojíš s tým, že necháš celú záležitosť tak. Ale ak chceš konfrontovať údajného páchateľa (keď najprv zhodnotíš, ako by si reagoval na možné odpovede), máš na to právo.

Kým sa človek, ktorému sa vybavujú „spomienky“, uzdravuje, môžu vznikať nepríjemné situácie. Jednotlivec napríklad môže mať živé myšlienkové predstavy, ako ho obťažoval niekto, koho vídava každý deň. Nemožno stanoviť nijaké pravidlá, ako sa s tým vyrovnať. „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ (Galaťanom 6:5) Niekedy človek môže cítiť, že sa to týka nejakého príbuzného alebo člena jeho najbližšej rodiny. Pamätaj na neistú povahu niektorých „potlačených spomienok“, pokiaľ ide o identifikovanie niekoho podozrivého ako páchateľa. V takej situácii, kým záležitosť nebola spoľahlivo dokázaná, udržiavanie kontaktu s rodinou — aspoň príležitostnými návštevami, prostredníctvom listov alebo telefonicky — ukáže, že človek sa snaží riadiť biblickým postupom. — Porovnaj Efezanom 6:1–3.

Čo môžu urobiť starší?

Ak za staršími príde člen zboru, ktorému sa vybavujú predstavy minulých zážitkov alebo „potlačené spomienky“ týkajúce sa zneužívania v detstve, obvykle sú na pomoc určení dvaja starší. Títo starší by mali láskavo povzbudiť postihnutého, aby sa na čas sústredil na vyrovnávanie sa s emocionálnou úzkosťou. Mená akýchkoľvek zneužívateľov z jeho „spomienok“ by sa mali uchovávať ako prísne dôverné.

Prvoradou úlohou starších je pôsobiť ako pastieri. (Izaiáš 32:1, 2; 1. Petra 5:2, 3) Predovšetkým by si mali dávať pozor, aby mali oblečenú „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kolosanom 3:12) Nech súcitne počúvajú a potom použijú uzdravujúce slová z Písiem. (Príslovia 12:18) Niektorí postihnutí s bolestnými „spomienkami“ sa s ocenením vyjadrujú o starších, ktorí ich pravidelne navštevujú alebo im dokonca telefonujú, aby si overili, ako si počínajú. Také kontakty nemusia zabrať veľa času, ale dokazujú, že Jehovova organizácia prejavuje starostlivosť. Keď si postihnutý uvedomí, že jeho kresťanskí bratia ho naozaj milujú, môže mu to pomôcť, aby znovu nadobudol značnú mieru emocionálnej vyrovnanosti.

A čo ak sa trpiaci rozhodne vzniesť obvinenie?* Potom mu dvaja starší môžu poradiť, že v zhode so zásadou v Matúšovi 18:15 by sa mal s touto záležitosťou osobne obrátiť na obvineného. Ak ten, kto vznáša obvinenie, nie je po emocionálnej stránke schopný povedať to do očí, môže to urobiť telefonicky alebo azda napísať list. Takto obvinený dostane príležitosť, aby pred Jehovom vyjadril svoju odpoveď na obvinenie. Možno bude dokonca schopný predložiť dôkaz, že sa nemohol dopustiť zneužitia. Alebo sa možno obvinený prizná a bude možné dosiahnuť zmierenie. Aké by to bolo požehnanie! Ak došlo k priznaniu, vecou sa ďalej môžu zaoberať dvaja starší v súlade s biblickými zásadami.

Ak je obvinenie popreté, starší by mali vysvetliť tomu, kto ho vznáša, že po právnej stránke sa nedá urobiť nič viac. A zbor sa bude na obvineného ďalej pozerať ako na nevinnú osobu. Biblia hovorí, že skôr ako sa môžu podniknúť právne kroky, musia tu byť dvaja alebo traja svedkovia. (2. Korinťanom 13:1; 1. Timotejovi 5:19) Aj keď si viac ako jedna osoba „spomína“ na zneužívanie zo strany toho istého jednotlivca, povaha týchto spomienok je proste príliš neistá, aby sa na nich dalo založiť právne rozhodnutie bez ďalšieho podporného dôkazu. To neznamená, že také „spomienky“ sa považujú za falošné (alebo že sa považujú za pravdivé). Ale pri právnom dokazovaní nejakej záležitosti je nutné riadiť sa biblickými zásadami.

Čo v prípade, ak obvinený — hoci popiera nesprávne konanie — je naozaj vinný? Vari mu to, ako sa povie, „len tak prejde“? Určite nie! Otázku jeho viny či neviny možno bezpečne ponechať v Jehovových rukách. „Hriechy niektorých ľudí sú verejne zjavné a vedú priamo k súdu, u iných sa [ich hriechy] stanú zjavnými až neskôr.“ (1. Timotejovi 5:24; Rimanom 12:19; 14:12) Kniha Príslovia hovorí: „Očakávaním spravodlivých je plesanie, ale nádej skazených, tá zahynie.“ „Keď umiera skazený, hynie jeho nádej.“ (Príslovia 10:28; 11:7) Jehova Boh a Kristus Ježiš napokon vykonajú večný rozsudok v spravodlivosti. — 1. Korinťanom 4:5.

Odolávať Diablovi

Aký je to dôkaz vnútornej sily a lásky k Bohu, keď oddané duše vytrvávajú navzdory veľkej fyzickej či emocionálnej bolesti! A aké svedectvo o tom, že ich podporuje moc Jehovovho ducha! — Porovnaj 2. Korinťanom 4:7.

Na takých ľudí sa vzťahujú Petrove slová: „Postavte sa však proti [Satanovi] pevní vo viere.“ (1. Petra 5:9) Robiť to možno nebude ľahké. Niekedy môže byť ťažké aj jasne a logicky uvažovať. Ale vzmuž sa! Diabol so svojím úskočným konaním už zakrátko nebude existovať. Naozaj túžime po čase, keď „sám Boh... zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:3, 4.

[Poznámky pod čiarou]