„Kiež tvoje ruky neklesnú“

„Kiež tvoje ruky neklesnú. Jehova, tvoj Boh, je v tvojom strede. Ako Ten mocný zachráni.“ — SOFONIÁŠ 3:16, 17.

1. Čo povedal o Sofoniášovom proroctve istý biblický učenec?

SOFONIÁŠOVO proroctvo siahalo ďaleko za svoje prvé splnenie v siedmom a šiestom storočí pred n. l. Profesor C. F. Keil v komentári k Sofoniášovi napísal: „Sofoniášovo proroctvo... sa nielen začína vyhlásením všeobecného rozsudku nad celým svetom, z ktorého sa odvíja rozsudok, ktorý dostáva Judsko za svoje hriechy a svet národov za svoje nepriateľstvo voči Jehovovmu ľudu, ale celé sa zaoberá veľkým a hrozným Jehovovým dňom.“

2. V čom sa pomery za dní Sofoniáša podobajú situácii v dnešnom takzvanom kresťanstve?

² Jehovovým sudcovským rozhodnutím dnes je zhromaždiť národy na zničenie v oveľa väčšom rozsahu, ako to bolo za dní Sofoniáša. (Sofoniáš 3:8) Tie národy, ktoré tvrdia, že sú kresťanské, sú v Božích očiach zvlášť vinné. Tak ako zaplatil Jeruzalem hroznú cenu za svoju nevernosť, aj takzvané kresťanstvo sa musí Bohu zodpovedať za svoje nerestné cesty. Božské rozsudky vyrieknuté proti Judsku a Jeruzalemu sa v ešte väčšej miere vzťahujú na cirkvi a sekty kresťanstva. Aj ony poškvrnili čisté uctievanie svojimi náukami potupujúcimi Boha, z ktorých mnohé sú pohanského pôvodu. Obetovali milióny svojich zdravých synov na novodobý oltár vojny. Okrem toho obyvatelia protiobrazného Jeruzalema zmiešavajú takzvané kresťanstvo s astrológiou, špiritistickými praktikami a s úpadkovou sexuálnou morálkou, pripomínajúcou uctievanie Baala. — Sofoniáš 1:4, 5.

3. Čo možno povedať o mnohých dnešných svetských vodcoch a politických vládach a čo prorokoval Sofoniáš?

³ Mnohí politickí vodcovia v kresťanstve sú radi, keď ich ľudia vidia v kostole. Ale mnohí z nich, takisto ako judské „kniežatá“, využívajú ľudí ako „revúci levi“ a draví „vlci“. (Sofoniáš 3:1–3) Politickí prisluhovači takýchto ľudí „plnia dom svojich pánov násilím a podvodom“. (Sofoniáš 1:9) Úplatkárstvo a skazenosť sú veľmi rozšírené. A rastúci počet politických vlád v kresťanstve i mimo neho ‚sa vypína‘ proti ľudu Jehovu vojsk, proti Jehovovým svedkom, a zaobchádza s nimi ako s opovrhovanou „sektou“. (Sofoniáš 2:8; Skutky 24:5, 14) O všetkých takýchto politických vodcoch a ich nasledovníkoch Sofoniáš prorokoval: „Ani ich striebro, ani ich zlato ich nebude môcť oslobodiť v deň Jehovovho hnevu, ale ohňom jeho horlivosti bude strávená celá zem, pretože spôsobí ich vyhubenie, naozaj strašné, všetkých obyvateľov zeme.“ — Sofoniáš 1:18.

„Ukrytí v deň Jehovovho hnevu“

4. Čo ukazuje, že v Jehovovom veľkom dni budú prežijúci, a čo musia robiť?

⁴ Nie všetci obyvatelia Judska boli v siedmom storočí pred n. l. vyhladení. Podobne budú prežijúci aj v Jehovovom veľkom dni. Takýmto ľuďom Jehova prostredníctvom svojho proroka Sofoniáša povedal: „Kým ustanovenie niečo zrodí, kým deň nepominie ako plevy, kým na vás nepríde Jehovov horiaci hnev, kým na vás nepríde deň Jehovovho hnevu, hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ — Sofoniáš 2:2, 3.

5. Kto ako prvý venoval v tomto čase konca pozornosť Sofoniášovmu proroctvu a ako Jehova používa týchto ľudí?

⁵ V čase konca tohto sveta ako prvý venoval pozornosť tejto prorockej výzve ostatok duchovných Izraelitov — pomazaní kresťania. (Rimanom 2:28, 29; 9:6; Galaťanom 6:16) Keďže hľadali spravodlivosť a miernosť a prejavovali úctu k Jehovovým sudcovským rozhodnutiam, boli v roku 1919 oslobodení z Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva, a boli uvedení do stavu božskej priazne. Odvtedy, a najmä od roku 1922, tento verný ostatok nebojácne hlása Jehovove súdy proti cirkvám a sektám kresťanstva a proti politickým národom.

6. a) Čo prorokoval Sofoniáš o vernom ostatku? b) Ako sa toto proroctvo splnilo?

⁶ Sofoniáš o tomto vernom ostatku prorokoval: „Ponechám uprostred teba pokorný a ponížený ľud, a tí sa budú utiekať k Jehovovmu menu. Pozostalí z Izraela, tí nebudú konať žiadnu nespravodlivosť, ani nebudú hovoriť lož, ani sa v ich ústach nenájde úskočný jazyk; lebo sa budú sýtiť a ľahnú a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“ (Sofoniáš 3:12, 13) Títo pomazaní kresťania dávali vždy do popredia Božie meno, najmä však od roku 1931, keď prijali meno Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10–12) Tým, že vyzdvihovali otázku Jehovovej zvrchovanosti, vzdávali česť božskému menu a ono sa im preukazuje ako útočište. (Príslovia 18:10) Jehova ich hojne duchovne sýti a oni prebývajú bez strachu v duchovnom raji. — Sofoniáš 3:16, 17.

‚Meno a chvála medzi všetkými národmi‘

7. 8. a) Aké ďalšie proroctvo sa splnilo na ostatku duchovného Izraela? b) Čo rozpoznali milióny ľudí a čo v tomto ohľade cítiš ty?

⁷ To, že ostatok pevne lipne na Jehovovom mene a na spravodlivých zásadách Jehovovho Slova, nezostalo bez povšimnutia. Úprimní ľudia si všimli rozdiel medzi správaním ostatku a skazenosťou a pokrytectvom politických a náboženských vodcov tohto sveta. Jehova požehnal „pozostalých z [duchovného] Izraela“. Poctil ich výsadou nosiť jeho meno a spôsobil, že majú znamenitú povesť medzi národmi zeme. Je to tak, ako prorokoval Sofoniáš: „‚V tom čase vás privediem, áno, v čase, keď vás zozbieram. Lebo vás urobím menom a chválou medzi všetkými národmi zeme, keď zhromaždím späť vašich zajatých pred vašimi očami,‘ povedal Jehova.“ — Sofoniáš 3:20.

⁸ Od roku 1935 doslova milióny ľudí rozpoznali, že ostatok má Jehovovo požehnanie. S radosťou nasledujú týchto duchovných Židov čiže Izraelitov a hovoria: „My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ (Zechariáš 8:23) Tieto „iné ovce“ vidia v pomazanom ostatku „verného a rozvážneho otroka“, ktorého Kristus ustanovil „nad celým svojím [pozemským] majetkom“, a s vďačnosťou prijímajú duchovný pokrm pripravený triedou otroka „v pravý čas“. — Ján 10:16; Matúš 24:45–47.

9. Akým „jazykom“ sa naučili hovoriť milióny ľudí a v akom veľkom diele slúžia iné ovce „plece pri pleci“ s pomazaným ostatkom?

⁹ Tieto milióny iných oviec sa spolu s ostatkom učia žiť a hovoriť v súlade s „čistým jazykom“.a Jehova prostredníctvom Sofoniáša prorokoval: „Vtedy zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ (Sofoniáš 3:9) Áno, iné ovce zjednotene slúžia Jehovovi „plece pri pleci“ s pomazanými členmi „malého stáda“ v naliehavom diele kázania ‚tohto dobrého posolstva o kráľovstve na svedectvo všetkým národom‘. — Lukáš 12:32; Matúš 24:14.

„Jehovov deň príde“

10. O čom bol pomazaný ostatok vždy presvedčený a čoho sa ako trieda dožije?

¹⁰ Pomazaný ostatok má stále na pamäti inšpirovaný výrok apoštola Petra: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu. A Jehovov deň príde ako zlodej.“ (2. Petra 3:9, 10) Členovia triedy verného otroka nikdy nemali pochybnosti o tom, že Jehovov deň príde v našej dobe. Tento veľký deň sa začne vykonaním Božích súdov nad takzvaným kresťanstvom — protiobrazným Jeruzalemom — a nad zvyškom Veľkého Babylona. — Sofoniáš 1:2–4; Zjavenie 17:1, 5; 19:1, 2.

11. 12. a) Ktorá ďalšia časť Sofoniášovho proroctva sa splnila na ostatku? b) Ako dbal pomazaný ostatok na výzvu: „Kiež tvoje ruky neklesnú“?

¹¹ Verný ostatok sa raduje z toho, že bol v roku 1919 oslobodený z duchovného zajatia vo Veľkom Babylone, svetovej ríši falošného náboženstva. Zažil splnenie Sofoniášovho proroctva: „Radostne pokrikuj, ó, dcéra Siona! Prepukni v oslavné volanie, ó, Izrael! Plesaj a jasaj z celého srdca, ó, dcéra Jeruzalema! Jehova odstránil rozsudky nad tebou. Odvrátil tvojho nepriateľa. Kráľ Izraela, Jehova, je v tvojom strede. Už sa nebudeš báť nešťastia. V ten deň sa povie Jeruzalemu: ‚Neboj sa, ó, Sion. Kiež tvoje ruky neklesnú. Jehova, tvoj Boh, je v tvojom strede. Ako Ten mocný zachráni.‘“ — Sofoniáš 3:14–17.

¹² Pomazaný ostatok s presvedčením a hojnými dôkazmi o tom, že Jehova je v jeho strede, postupoval nebojácne vpred pri spĺňaní svojho božského poverenia. Kázal dobré posolstvo o Kráľovstve a oznamoval Jehovove rozsudky proti takzvanému kresťanstvu, proti zvyšku Veľkého Babylona a proti celému Satanovmu zlému systému vecí. Napriek všetkým ťažkostiam celé desaťročia od roku 1919 poslúcha božský príkaz: „Neboj sa, ó, Sion. Kiež tvoje ruky neklesnú.“ Neochabuje v rozširovaní miliárd traktátov, časopisov, kníh a brožúrok hlásajúcich Jehovovo Kráľovstvo. Pre iné ovce, ktoré sa od roku 1935 zhromažďujú po jeho boku, je príkladom povzbudzujúcim k viere.

„Kiež tvoje ruky neklesnú“

13. 14. a) Prečo prestali niektorí Židia slúžiť Jehovovi a ako sa to stalo zjavným? b) Aké naše počínanie by bolo nemúdre a v akej činnosti by sme nemali pripustiť, aby nám ochabli ruky?

¹³ Ako môžeme získať praktickú pomoc zo Sofoniášovho proroctva, zatiaľ čo ‚stále očakávame‘ Jehovov veľký deň? Po prvé, mali by sme si dávať pozor, aby sme sa nestali podobnými Židom za dní Sofoniáša, ktorí prestali nasledovať Jehovu, pretože prechovávali vo svojej mysli pochybnosti o blízkosti Jehovovho dňa. Títo Židia nemuseli vyjadrovať svoje pochybnosti otvorene, ale ich konanie odhaľovalo, že v skutočnosti neveria, že Jehovov veľký deň je blízko. Namiesto toho, aby stále očakávali Jehovu, zameriavali sa na hromadenie bohatstva. — Sofoniáš 1:12, 13; 3:8.

¹⁴ Teraz nie je čas na to, aby sme dovoľovali, aby sa nám v srdci zakorenili pochybnosti. Veľmi nemúdre by bolo odďaľovať vo svojej mysli alebo vo svojom srdci príchod Jehovovho dňa. (2. Petra 3:1–4, 10) Mali by sme sa vyhýbať tomu, že by sme sa odťahovali od nasledovania Jehovu alebo že by sme ‚pripustili, aby nám klesli ruky‘ v jeho službe. K tomu patrí i to, že nebudeme ‚pracovať nedbalou rukou‘ v našom kázaní „dobrého posolstva“. — Príslovia 10:4; Marek 13:10.

Prekonávať ľahostajnosť

15. Čo by mohlo spôsobiť, že by naše ruky ochabli v službe Jehovovi, a ako bol tento problém predpovedaný v Sofoniášovom proroctve?

¹⁵ Po druhé, mali by sme si dávať pozor na oslabujúce účinky ľahostajnosti. V mnohých západných krajinách sa nezáujem o duchovné veci môže stať príčinou skľúčenosti niektorých kazateľov dobrého posolstva. Takáto ľahostajnosť existovala aj za dní Sofoniáša. Jehova prostredníctvom svojho proroka povedal: „Budem venovať pozornosť mužom, ktorí... si v srdci hovoria: ‚Jehova neurobí dobré a neurobí zlé.‘“ (Sofoniáš 1:12) Keď A. B. Davidson komentoval túto pasáž v diele Cambridge Bible for Schools and Colleges (Cambridgeská Biblia pre školy a akadémie), uviedol, že sa to vzťahuje na ľudí, ktorí „upadli do bezcitnej ľahostajnosti alebo dokonca do neviery, pokiaľ ide o akékoľvek zasahovanie vyššej moci do záležitostí ľudstva“.

16. Ako zmýšľajú mnohí členovia cirkví kresťanstva a aké povzbudenie nám dáva Jehova?

¹⁶ Ľahostajnosť je dnes v mnohých častiach zeme prevládajúcim postojom, najmä v bohatších národoch. Dokonca ani členovia cirkví kresťanstva jednoducho neveria, že Jehova Boh zasiahne v našich dňoch do ľudských záležitostí. So skeptickým úsmevom alebo úsečným vyjadrením „Nemám záujem!“ odmietajú naše snahy priniesť im dobré posolstvo o Kráľovstve. Za takýchto podmienok môže byť zotrvávanie v diele vydávania svedectva naozaj náročnou úlohou. Je to skúškou našej vytrvalosti. Jehova však prostredníctvom Sofoniášovho proroctva posilňuje svoj verný ľud, keď hovorí: „Kiež tvoje ruky neklesnú. Jehova, tvoj Boh, je v tvojom strede. Ako Ten mocný zachráni. Bude nad tebou jasať s plesaním. Zmĺkne v svojej láske. Bude sa z teba tešiť so šťastným výkrikom.“ — Sofoniáš 3:16, 17.

17. Aký znamenitý príklad by mali nasledovať tí, ktorí sú pomerne noví medzi inými ovcami, a ako by to mali robiť?

¹⁷ V novodobých dejinách Jehovovho ľudu je skutočnosťou, že ostatok, ako aj tí, ktorí sú už dlhšie medzi inými ovcami, vykonali v týchto posledných dňoch obrovské dielo zhromažďovania. Všetci títo verní kresťania prejavovali vytrvalosť celé desaťročia. Nepripustili, aby ich ľahostajnosť väčšiny ľudí v takzvanom kresťanstve odradila. Kiež sa takisto ani tí, ktorí sú ešte len kratší čas medzi inými ovcami, nedajú odradiť ľahostajnosťou voči duchovným veciam, ktorá je dnes v mnohých krajinách taká rozšírená. Kiež nepripustia, aby ich ‚ruky klesli‘ čiže ochabli. Kiež využívajú každú príležitosť na ponuku Strážnej veže, Prebuďte sa! a ďalších skvelých publikácií, ktoré sú špeciálne určené na to, aby pomohli ľuďom podobným ovciam dozvedieť sa pravdu o Jehovovom dni a o požehnaniach, ktoré z neho vyplynú.

Postupuj vpred, zatiaľ čo očakávaš ten veľký deň!

18. 19. a) Aké povzbudenie k vytrvalosti nachádzame v Matúšovi 24:13 a v Izaiášovi 35:3, 4? b) Ako budeme požehnaní, keď budeme zjednotene postupovať vpred v službe Jehovovi?

¹⁸ Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ (Matúš 24:13) Preto nemajme „slabé ruky“ a „rozkolísané kolená“, keď očakávame Jehovov veľký deň! (Izaiáš 35:3, 4) Sofoniášovo proroctvo upokojujúco hovorí o Jehovovi: „Ako Ten mocný zachráni.“ (Sofoniáš 3:17) Áno, Jehova zachráni „veľký zástup“ v záverečnej fáze „veľkého súženia“, keď prikáže svojmu Synovi, aby rozbil na kusy politické národy, ktoré sa ‚veľmi vypínali‘ proti jeho ľudu. — Zjavenie 7:9, 14; Sofoniáš 2:10, 11; Žalm 2:7–9.

¹⁹ Kiež zároveň s tým, ako sa blíži Jehovov veľký deň, horlivo postupujeme vpred a slúžime Jehovovi „plece pri pleci“. (Sofoniáš 3:9) Keď budeme takto konať, budeme my sami i nespočetné množstvo ďalších ľudí zaradení medzi tých, čo budú „ukrytí v deň Jehovovho hnevu“, a budeme svedkami posvätenia Jehovovho svätého mena.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ V akých ohľadoch zodpovedá situácia v takzvanom kresťanstve situácii za dní Sofoniáša?

◻ V čom sa mnohí dnešní politickí vodcovia podobajú svetským „kniežatám“ z čias Sofoniáša?

◻ Aké sľuby zo Sofoniáša sa splnili na ostatku?

◻ Čo rozpoznali milióny ľudí?

◻ Prečo by sme nemali pripustiť, aby naše ruky ochabli v službe Jehovovi?

[Obrázky na strane 15]

Verný ostatok pomazaných kresťanov, takisto ako Sofoniáš, nebojácne hlása Jehovove rozsudky

[Obrázky na strane 18]

„Iné ovce“ nepripúšťajú, aby ich ľahostajnosť ľudí odradila