Konali Jehovovu vôľu
Tým, že dbali na Ježišove slová na rozlúčku
VEČER 14. nisana roku 33. n. l. Ježiš Kristus a jeho 11 verných apoštolov spočívalo pri stole v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Uvedomujúc si, že jeho smrť sa blíži, Ježiš svojim apoštolom povedal: „Ešte chvíľku som s vami.“ (Ján 13:33) Naozaj, Judáš Iškariotský bol už na ceste, aby sa sprisahal so zlými mužmi, ktorí chceli dať Ježiša zabiť.
Nikto v tej hornej miestnosti si neuvedomoval naliehavosť situácie viac ako Ježiš. On dobre vedel, že čoskoro bude trpieť. Vedel aj to, že jeho apoštoli ho ešte v tú noc opustia. (Matúš 26:31; Zechariáš 13:7) Keďže to bola Ježišova posledná príležitosť rozprávať sa s nimi pred svojou smrťou, môžeme si byť istí, že jeho slová na rozlúčku boli zamerané na tie najdôležitejšie veci.
„Stále to robte na moju pamiatku“
Ježiš so svojimi vernými apoštolmi zaviedol novú slávnosť, ktorá mala nahradiť židovský Pesach. Apoštol Pavol ju nazval „Pánova večera“. (1. Korinťanom 11:20) Ježiš vzal nekvasený chlieb a vyslovil modlitbu. Potom lámal chlieb a dával ho svojim apoštolom. „Vezmite, jedzte, to znamená moje telo,“ povedal. Potom vzal pohár vína, predniesol modlitbu vďaky a podal ho apoštolom so slovami: „Pite z neho vy všetci; lebo to znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.“ — Matúš 26:26–28.
Aký význam mala táto udalosť? Ako ukázal Ježiš, chlieb predstavoval jeho bezhriešne telo. (Hebrejom 7:26; 1. Petra 2:22, 24) Víno symbolizovalo Ježišovu preliatu krv, ktorá mala umožniť odpustenie hriechov. Jeho obetná krv mala tiež uviesť do platnosti novú zmluvu medzi Jehovom Bohom a 144 000 ľuďmi, ktorí budú napokon vládnuť s Ježišom v nebi. (Hebrejom 9:14; 12:22–24; Zjavenie 14:1) Keď Ježiš pozval svojich apoštolov, aby sa zúčastnili tohto jedla, naznačil tým, že s ním budú mať podiel na nebeskom Kráľovstve.
V súvislosti s týmto pamätným jedlom Ježiš prikázal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19) Áno, Pánova večera mala byť výročnou slávnosťou, práve takou, akou bol aj Pesach. Zatiaľ čo Pesach pripomínal oslobodenie Izraelitov z otroctva v Egypte, Pánova večera mala byť zameraná na oveľa väčšie oslobodenie — oslobodenie vykúpiteľného ľudstva z otroctva hriechu a smrti. (1. Korinťanom 5:7; Efezanom 1:7) A navyše tým, ktorí mali mať účasť na symbolickom chlebe a víne, mala pripomenúť ich budúce výsady kráľov a kňazov v Božom nebeskom Kráľovstve. — Zjavenie 20:6.
Smrť Ježiša Krista bola naozaj najdôležitejšou udalosťou v ľudských dejinách. Tí, ktorí si vážia to, čo Ježiš urobil, poslúchajú jeho príkaz v súvislosti s Pánovou večerou: „Stále to robte na moju pamiatku.“ Jehovovi svedkovia si každý rok pripomínajú Ježišovu smrť v deň, ktorý zodpovedá 14. nisanu. V roku 1996 tento deň pripadá na 2. apríla po západe slnka. Ste srdečne pozývaní na túto slávnosť do miestnej sály Kráľovstva.
„Dávam vám nové prikázanie“
Okrem toho, že Ježiš zaviedol Pánovu večeru, mal pre svojich apoštolov aj určitú radu na rozlúčku. Napriek vynikajúcemu školeniu sa títo muži mali ešte veľa čo učiť. Nerozumeli úplne Božiemu predsavzatiu s Ježišom a s nimi, ani predsavzatiu vzhľadom na budúcnosť. Ale Ježiš sa teraz nepokúšal objasniť všetky tieto záležitosti. (Ján 14:26; 16:12, 13) Namiesto toho hovoril o niečom veľmi dôležitom. „Dávam vám nové prikázanie,“ povedal, „aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Potom dodal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:34, 35.
V akom zmysle to bolo „nové prikázanie“? Nuž, mojžišovský Zákon prikazoval: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ (3. Mojžišova 19:18) Ale Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby prejavovali obetavú lásku, ktorá pôjde až tak ďaleko, že človek dá svoj život v prospech spolukresťanov. Pravdaže, tento ‚zákon lásky‘ by sa mal uplatňovať aj za menej kritických okolností. Nasledovník Ježiša Krista by mal byť v každej situácii iniciatívny v prejavovaní lásky a pomáhať druhým duchovne aj inak. — Galaťanom 6:10.
Láska podnietila Ježiša, aby sa v túto poslednú noc svojho pozemského života modlil k Jehovovi Bohu za svojich učeníkov. Medziiným prosil: „Oni sú vo svete, a ja prichádzam k tebe. Svätý Otče, bdej pre svoje meno nad tými, ktorých si mi dal, aby boli jedno, tak ako sme my.“ (Ján 17:11) Je pozoruhodné, že v tejto prosbe k svojmu Otcovi sa Ježiš modlil za láskyplnú jednotu svojich nasledovníkov. (Ján 17:20–23) Bolo potrebné, aby ‚sa navzájom milovali, ako Ježiš miloval ich‘. — Ján 15:12.
Verní apoštoli dbali na Ježišove slová na rozlúčku. Aj my by sme sa mali podriadiť jeho príkazom. V týchto kritických „posledných dňoch“ je láska a jednota medzi pravými uctievateľmi dôležitejšia než kedykoľvek predtým. (2. Timotejovi 3:1) Áno, praví kresťania poslúchajú Ježišove prikázania a prejavujú bratskú lásku. To sa týka aj poslúchania jeho príkazu, aby sme slávili Pánovu večeru.