OTÁZKY ČITATEĽOV

V Strážnej veži z 15. septembra 1950 bola uvedená definícia, čo je „predobraz“ a čo „protiobraz“. Podľa nej predobraz je osoba, situácia alebo vec, ktorá predstavuje niečo dôležitejšie v budúcnosti. Protiobraz je osoba, situácia alebo vec, ktorú symbolizuje predobraz. Predobraz teda možno nazvať aj symbolom a protiobraz realitou.

Naše publikácie pred mnohými rokmi uvádzali, že verní muži a ženy ako Debora, Elíhu, Jefta, Jób, Rachab a Rebeka, ako aj mnohí ďalší, symbolizovali buď pomazaných, alebo „veľký zástup“. (Zjav. 7:9) Mysleli sme si, že Jefta, Jób a Rebeka symbolizujú pomazaných, kým Debora a Rachab predstavujú veľký zástup. Avšak v posledných rokoch sme takéto prirovnania prestali používať. Prečo?

Z Biblie sa dozvedáme, že niektorí jednotlivci, o ktorých sa v nej hovorí, slúžili ako predobrazy niečoho väčšieho, významnejšieho. Napríklad apoštol Pavol v Galaťanom 4:21–31 opisuje „symbolickú drámu“, v ktorej vystupujú dve ženy. Abrahámova otrokyňa Hagar symbolizovala izraelský národ, ktorý spájal s Jehovom mojžišovský Zákon. Sára, ktorú Pavol nazýva „slobodná“, predstavovala Božiu manželku, nebeskú časť Jehovovej organizácie. V liste Hebrejom Pavol spája kráľa a kňaza Melchisedeka s Ježišom a vysvetľuje, v čom sú si tieto dve postavy podobné. (Hebr. 6:20; 7:1–3) Ďalej prirovnáva Izaiáša a jeho synov k Ježišovi a k jeho pomazaným nasledovníkom. (Hebr. 2:13, 14) Pavlove myšlienky pri písaní viedol Boh, a preto si môžeme byť istí, že tieto predobrazy a protiobrazy sú presné.

No ani v prípade, keď Biblia o istom človeku hovorí, že je predobrazom niekoho iného, by sme nemali usudzovať, že každá podrobnosť alebo udalosť v živote toho človeka znázorňuje niečo dôležitejšie. Napríklad Pavol nám hovorí, že Melchisedek je predobrazom Ježiša. Vôbec sa však nezmieňuje o tom, že pri jednej príležitosti, keď Abrahám porazil štyroch kráľov, mu Melchisedek vyšiel v ústrety s chlebom a vínom. Preto nemáme žiadny biblický podklad na to, aby sme v tejto udalosti hľadali nejaký skrytý význam. (1. Mojž. 14:1, 18)

Do tejto pasce padli niektorí učenci v storočiach po Kristovej smrti. Videli predobrazy vo všetkom. Jedna encyklopédia pri opise učenia Origena, Ambróza a Hieronyma hovorí: „Hľadali predobrazy v každej, hoci aj triviálnej udalosti zapísanej v Písme a, samozrejme, ich nachádzali. Mysleli si, že aj tá najbežnejšia situácia v sebe skrýva nejakú hlbokú pravdu... dokonca aj počet rýb, ktoré učeníci chytili tej noci, keď sa im zjavil vzkriesený Spasiteľ. Aký rôzny význam sa niektorí pokúšali pripísať tomuto počtu, 153!“ ​(The International Standard Bible Encyclopaedia)

Augustín z Hippa obšírne komentoval správu, v ktorej čítame, že Ježiš nasýtil asi 5 000 mužov piatimi jačmennými chlebmi a dvoma rybami. Pretože jačmeň bol považovaný za podradnejšie obilie ako pšenica, Augustín dospel k záveru, že päť chlebov musí predstavovať päť kníh Mojžišových (podradnejší „jačmeň“ mal predstavovať nižšiu hodnotu „Starého zákona“). A tie dve ryby? Z nejakého neznámeho dôvodu ich prirovnal ku kráľovi a kňazovi. Ďalší učenec, ktorý rád vyhľadával predobrazy a protiobrazy, vyhlasoval, že aj červená šošovica, za ktorú si Jakob kúpil od Ezaua právo prvorodeného, má svoj význam. Podľa neho predstavovala Ježišovu krv, za ktorú Ježiš kúpil pre ľudí možnosť žiť v nebi!

Ak sa nám takýto výklad zdá pritiahnutý za vlasy, potom chápeme, aký problém to predstavuje. Ľudia predsa nemôžu vedieť, ktoré biblické správy sú symbolom niečoho väčšieho, významnejšieho, a ktoré nie. Aký je teda múdry postoj? Keď Písmo učí, že osoba, situácia alebo vec predstavuje niečo významnejšie, prijímame to. No v iných prípadoch by sme mali byť opatrní a nemali by sme sa snažiť pripisovať symbolický význam každej osobe či udalosti, ak na to nemáme biblický podklad.

Ako potom môžeme načerpať úžitok z udalostí a príkladov, ktoré nachádzame v Biblii? Apoštol Pavol uviedol: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rim. 15:4) Tieto slová Pavol adresoval pomazaným kresťanom žijúcim v prvom storočí a pripomenul im, aký úžitok môžu mať z biblických správ. Odvtedy však majú úžitok z poučenia z Písma všetci kresťania vrátane „iných oviec“. (Ján 10:16; 2. Tim. 3:1)

Väčšina biblických správ nie je určená len jednej skupine kresťanov, ktorá žije v istom časovom období, či už ju tvoria pomazaní, alebo „iné ovce“. Mali z nich úžitok všetci Boží služobníci v minulosti a majú z nich úžitok i Boží služobníci v súčasnosti. Napríklad utrpenie, ktoré prežíval Jób, nesymbolizuje len skúšky pomazaných počas prvej svetovej vojny. Mnohí ďalší Boží služobníci, muži i ženy, pomazaní aj „iné ovce“, znášali ťažkosti podobne ako Jób a nachádzali útechu, keď si študovali jeho príbeh. Videli, „aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. (Jak. 5:11)

Zamysli sa: Nie sú medzi nami staršie sestry verné ako Debora alebo vynikajúci zboroví starší, síce vekovo mladí, ale múdri ako Elíhu? Či nemáme v našich zboroch priekopníkov horlivých a odvážnych ako Jefta a verných bratov a sestry trpezlivých ako Jób? Sme Jehovovi veľmi vďační za to, že „všetko, čo bolo napísané predtým“, zachoval až do našich čias, aby sme „útechou z Písiem mali nádej“!

Z týchto dôvodov teda nehľadáme v každej biblickej správe nejaký predobraz a protiobraz. V našich publikáciách teraz kladieme väčší dôraz na poučenie, ktoré v Písme nachádzame.