Zaujímaj sa o pocity druhých

 1. Prečo si v súlade so slovami v 1. Petra 3:8 veľmi ceníme empatických ľudí?

SME RADI, keď sa druhí zaujímajú o naše pocity a chcú, aby sa nám darilo. Snažia sa vžiť do našej situácie a predstaviť si, ako sa cítime a o čom premýšľame. Všimnú si, čo by sme potrebovali, a ponúknu nám pomoc, niekedy ešte skôr, ako o ňu poprosíme. Takýchto empatickýchb ľudí si veľmi ceníme. (Prečítajte 1. Petra 3:8.)

 2. Prečo možno musíme pracovať na empatii?

² Sme kresťania, a preto všetci chceme byť empatickí, čiže súcitní. No nie je to vždy ľahké. Jeden z dôvodov je, že sme nedokonalí. (Rim. 3:23) Preto musíme bojovať proti vrodenému sklonu myslieť v prvom rade na seba. Niektorých z nás ovplyvnila zlá výchova alebo nejaký nepríjemný zážitok, a preto môže byť pre nás ťažké byť empatickí. A vplývajú na nás aj ľudia v našom okolí. V týchto posledných dňoch sa väčšina z nich nezaujíma o pocity druhých. Skôr „milujú samých seba“. (2. Tim. 3:1, 2) Ako môžeme tieto prekážky prekonať a byť k druhým súcitní?

 3. a) Ako sa môžeme stať súcitnejšími? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ Keď chceme byť súcitnejší, mali by sme napodobňovať Jehovu a Ježiša Krista. Jehova je Boh lásky a je tým najlepším príkladom v prejavovaní záujmu o druhých. (1. Jána 4:8) Ježiš dokonale napodobňoval osobnosť svojho Otca. (Ján 14:9) Keď bol na zemi, dal nám dobrý príklad, ako prejavovať súcit. V tomto článku si najprv rozoberieme, ako Jehova a Ježiš dávajú najavo, že im záleží na pocitoch druhých. Potom si povieme, ako ich môžeme napodobňovať.

 4. Ako zo slov v Izaiášovi 63:7–9 vyplýva, že Jehova sa zaujíma o pocity svojich služobníkov?

⁴ Z Biblie sa dozvedáme, že Jehovovi záleží na pocitoch jeho služobníkov. Zamysli sa napríklad nad tým, ako sa cítil, keď starovekí Izraeliti zažívali ťažkosti. V Božom Slove čítame: „Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho.“ (Prečítajte Izaiáša 63:7–9.) Neskôr prostredníctvom proroka Zechariáša Jehova vyhlásil, že keď niekto zle zaobchádza s jeho ľudom, berie to osobne. Svojim služobníkom povedal: „Kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ (Zech. 2:8) Tieto slová pôsobivo vyjadrujú, ako veľmi sa Jehova o nás zaujíma.

 5. Uveď príklad, ako Jehova pomáhal svojim služobníkom, ktorí trpeli.

⁵ Jehova nielenže súcití so svojimi služobníkmi, ktorí trpia, ale im aj pomáha. Keď napríklad Izraeliti trpeli v egyptskom otroctve, Jehova vedel, čo prežívajú, a to ho podnietilo, aby odstránil ich bolesť. Mojžišovi povedal: „Určite som videl trápenie svojho ľudu... a počul som ich krik... dobre poznám bolesti, ktorými trpia. A zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov.“ (2. Mojž. 3:7, 8) Súcitil so svojím ľudom, a preto ho vyslobodil z otroctva. V nasledujúcich storočiach, keď Izraeliti žili v Zasľúbenej krajine, útočili na nich nepriateľské národy. Ako na to Jehova reagoval? V Biblii sa píše, že „Jehova cítil ľútosť nad ich stenaním kvôli ich utláčateľom a tým, ktorí ich ustrkovali“. Znova pocítil súcit a pomohol im. Posielal k nim sudcov, aby ich zachraňovali z rúk nepriateľov. (Sud. 2:16, 18)

 6. Uveď príklad, ako Jehova prejavil empatiu niekomu, kto neuvažoval správne.

⁶ Jehovovi záleží na pocitoch jeho služobníkov, a to aj vtedy, keď sa na veci nepozerajú správne. Zamysli sa napríklad nad Jonášom. Boh ho poslal, aby oznámil rozsudok nad obyvateľmi Ninive. Tí sa kajali, a preto sa Boh rozhodol, že ich nezničí. Jonáš s tým však vôbec nebol spokojný. Keď sa jeho proroctvo o zničení nesplnilo, „rozpálil sa hnevom“. Ale Jehova bol k nemu trpezlivý a pomohol mu zmeniť uvažovanie. (Jon. 3:10–4:11) Časom Jonáš pochopil, čo ho chcel Jehova naučiť, a Jehova ho dokonca použil, aby svoj príbeh zaznamenal na náš úžitok. (Rim. 15:4)c

 7. O čom nás uisťuje to, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi?

⁷ Z toho, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi, jasne vidíme, že s nami súcití. Vie o bolestiach a trápeniach každého z nás. Jehova „pozná srdce ľudských synov“. (2. Par. 6:30) Chápe naše najvnútornejšie myšlienky, pocity aj naše obmedzenia. A „nepripustí, aby [sme] boli pokúšaní nad to, čo [môžeme] zniesť“. (1. Kor. 10:13) To je naozaj krásne uistenie!

8. – 10. Čo prispelo k tomu, že sa Ježiš zaujímal o druhých?

⁸ Keď bol Ježiš na zemi, hlboko sa o druhých zaujímal. Bolo to prinajmenšom z troch dôvodov. Po prvé, ako sme sa už zmienili, Ježiš dokonale napodobňoval osobnosť svojho nebeského Otca. Aj on miloval ľudí rovnako ako jeho Otec. Radoval sa zo všetkého, čo Jehovovi pomáhal robiť, ale mimoriadne rád mal ľudí. (Prísl. 8:31) Keďže ich miloval, záležalo mu na ich pocitoch.

⁹ Po druhé, podobne ako Jehova, aj Ježiš dokázal čítať v srdci ľudí. Vedel zistiť, aké majú pohnútky a pocity. (Mat. 9:4; Ján 13:10, 11) Preto keď videl, že ich niečo trápi, súcitil s nimi a utešil ich. (Iz. 61:1, 2; Luk. 4:17–21)

¹⁰ Po tretie, Ježiš sám zažil niektoré náročné situácie, do ktorých sa dostávali ľudia v jeho okolí. Napríklad vyrástol v chudobnej rodine. Po boku svojho adoptívneho otca Jozefa sa naučil tvrdo pracovať. (Mat. 13:55; Mar. 6:3) A zdá sa, že Jozef zomrel ešte predtým, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu. Teda je pravdepodobné, že z vlastnej skúsenosti poznal bolesť zo straty milovaného človeka. Okrem toho vedel, aké náročné je žiť v nábožensky rozdelenej rodine. (Ján 7:5) Všetko, čo Ježiš zažil, viedlo k tomu, že sa naučil chápať, aké problémy a pocity zažívajú obyčajní ľudia.

11. Z čoho bol zvlášť zjavný Ježišov záujem o druhých? Vysvetli to. (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹¹ Ježišov záujem o ľudí bol zvlášť zjavný z toho, že robil zázraky. Nerobil ich iba z pocitu povinnosti. Keď videl, ako ľudia trpia, bol „pohnutý ľútosťou“. (Mat. 20:29–34; Mar. 1:40–42) Predstav si napríklad, čo cítil, keď vzal nabok jedného nepočujúceho muža zo zástupu a uzdravil ho alebo keď vzkriesil jediného syna istej vdovy. (Mar. 7:32–35; Luk. 7:12–15) Ježiš súcitil s týmito ľuďmi a chcel im pomôcť.

12. Ako Ježiš prejavil súcit Marte a Márii podľa slov v Jánovi 11:32–35?

¹² Ježiš súcitil aj s Martou a Máriou. Keď videl, ako smútia nad smrťou svojho brata Lazara, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Prečítajte Jána 11:32–35.) Neplakal preto, že stratil blízkeho priateľa. Vedel predsa, že ho vzkriesi. Plakal preto, lebo chápal, akú bolesť prežívajú jeho drahí priatelia, a prežíval ju s nimi.

13. Prečo je pre nás povzbudením, že Ježiš je empatický?

¹³ Napriek tomu, že sme nedokonalí, môžeme sa z Ježišovho príkladu veľa naučiť. Za to, ako súcitne zaobchádzal s druhými, ho milujeme. (1. Petra 1:8) Veľmi sa tešíme, že dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Čoskoro odstráni všetko utrpenie. Má najlepšie predpoklady na to, aby ľuďom pomohol uzdraviť sa z rán spôsobených Satanovou nadvládou, lebo sám žil kedysi na zemi ako človek. Je pre nás obrovským požehnaním, že máme Vládcu, ktorý má „pochopenie pre naše slabosti“. (Hebr. 2:17, 18; 4:15, 16)

14. K čomu nás podnecujú slová v Efezanom 5:1, 2?

¹⁴ Keď premýšľame o tom, aký príklad nám dal Jehova i Ježiš, podnecuje nás to k tomu, aby sme aj my boli súcitnejší. (Prečítajte Efezanom 5:1, 2.) Je pravda, že nedokážeme čítať v srdci tak ako oni. Ale môžeme sa snažiť chápať pocity a potreby druhých. (2. Kor. 11:29) Na rozdiel od sebeckého sveta okolo nás sa nechceme starať iba o svoje vlastné záujmy, ale aj o záujmy druhých. (Fil. 2:4)

15. Zvlášť kto by mal byť empatický?

¹⁵ Najmä zboroví starší by mali byť empatickí. Vedia, že Jehova im zveril do starostlivosti svoje ovečky a sú za ne zodpovední. (Hebr. 13:17) Aby mohli bratom a sestrám pomáhať, musia mať pre nich pochopenie. Ako im môžu prejavovať súcit?

16. Čím sa vyznačuje súcitný starší a prečo je to dôležité?

¹⁶ Súcitný starší trávi čas s bratmi a sestrami. Kladie im otázky a potom ich pozorne a trpezlivo počúva. To je dôležité hlavne vtedy, ak sa niektorá z týchto drahocenných ovečiek potrebuje s niečím zdôveriť, ale nedokáže nájsť tie správne slová. (Prísl. 20:5) Starší rád venuje bratom a sestrám čas. Tak medzi nimi vzniká pevné puto priateľstva, ktoré sa vyznačuje dôverou a láskou. (Sk. 20:37)

17. Čo si mnohí bratia a sestry najviac cenia na starších? Uveď príklad.

¹⁷ Mnohí bratia a sestry hovoria, že na starších si najviac cenia, že im prejavujú empatiu. Prečo? Adelaide hovorí: „Je ľahšie sa im zdôveriť, lebo vieš, že ťa pochopia. Z toho, ako reagujú, keď im niečo hovoríš, vidíš, že s tebou súcitia.“ Jeden brat s vďačnosťou spomína: „Keď som jednému staršiemu hovoril o svojej situácii, oči sa mu zaliali slzami. Nikdy na to nezabudnem.“ (Rim. 12:15)

18. Ako si môžeme rozvíjať empatiu?

¹⁸ Samozrejme, empatickí by nemali byť iba starší. Túto vlastnosť by si mal rozvíjať každý z nás. Ako? Snaž sa zistiť, čo prežívajú členovia tvojej rodiny a zboru. V zbore sa zaujímaj o mladých, o chorých, o vekovo starších alebo o tých, ktorým zomrel niekto blízky. Opýtaj sa ich, ako sa majú. Potom ich pozorne počúvaj. Daj im najavo, že sa snažíš pochopiť, čo prežívajú. Ponúkni sa, že im pomôžeš, s čímkoľvek budeš môcť. Tak im ukážeš, že ich máš skutočne rád. (1. Jána 3:18)

19. Prečo musíme byť prispôsobiví, keď pomáhame druhým?

¹⁹ Keď sa snažíme druhým pomáhať, mali by sme byť prispôsobiví. Prečo? Pretože ľudia reagujú na ťažkosti rôznym spôsobom. Niektorí sa radi rozhovoria, pričom iní sú uzavretí a nechcú veľmi hovoriť o svojich problémoch. Chceme im pomôcť, ale mali by sme sa vyhnúť príliš osobným otázkam. (1. Tes. 4:11) Ak sa nám druhí zdôveria, možno zistíme, že nemôžeme vždy súhlasiť s tým, čo povedia. Musíme však pamätať na to, že nám hovoria o svojich pocitoch. Preto si ich ochotne vypočujme a nereagujme unáhlene. (Mat. 7:1; Jak. 1:19)

20. Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

²⁰ Iste sa chceme zaujímať o pocity bratov a sestier v zbore a byť k nim súcitní. No túto krásnu vlastnosť potrebujeme aj vo zvestovateľskej službe. Ako ju môžeme dávať najavo, keď druhých učíme z Biblie? To si rozoberieme v nasledujúcom článku.