19, 20. Čo zažili Židia, ktorí dôverovali v Jehovu?

¹⁹ No nádej tých, ktorí dôverujú v Jehovu, nepovedie ku sklamaniu. Jehova je verný svojej zmluve s Abrahámom a Dávidom a prejaví milosrdenstvo tým, ktorí ho ako Micheáš milujú a ktorých zarmucuje, že ich krajania sa mu odcudzujú. Pre priamych nastane v Božom stanovenom čase obnova.

²⁰ To sa spĺňa v roku 537 pred n. l. po páde Babylona, keď sa ostatok Židov vracia do svojej domoviny. V tom čase sa prvý raz spĺňajú slová z Micheáša 2:12, kde Jehova hovorí: „Určite zhromaždím Jakoba, vás všetkých; určite zozbieram pozostalých z Izraela. Zjednotím ich ako stádo v ohrade, ako stádo uprostred jeho pastviny; budú hučať ľuďmi.“ Akým milujúcim Bohom je Jehova! Po potrestaní svojho ľudu dovoľuje ostatku, aby sa vrátil a slúžil mu v krajine, ktorú dal ich predkom.

22. Aké dve skupiny vkladajú nádej do Božieho Kráľovstva?

²² V roku 1919 sa verní pomazaní kresťania úplne oddelili od takzvaného kresťanstva a začali všetkým národom ohlasovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Najprv vyhľadávali zostávajúcich z duchovného Izraela. Potom sa začalo zhromažďovanie „iných oviec“ a tieto dve skupiny sa stali „jedným stádom jedného pastiera“. (Ján 10:16) Všetci títo verní Jehovovi ctitelia, hoci dnes slúžia Bohu v 234 krajinách, sú naozaj ‚zjednotení‘. A ohrada týchto oviec teraz ‚hučí ľuďmi‘ — mužmi, ženami i deťmi. Nevkladajú nádej do tohto systému vecí, ale do Božieho Kráľovstva, ktoré zakrátko obnoví na zemi raj.