Sofoniášovi 2:2, 3.

hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“

⁴ Teda ak chcel byť človek zachránený, musel: 1. hľadať Jehovu, 2. hľadať spravodlivosť a 3. hľadať miernosť. Tieto požiadavky by mali veľmi zaujímať aj nás dnes. Prečo? Lebo tak ako Judsko a Jeruzalem čakal v siedmom storočí pred n. l. deň zúčtovania, takzvané kresťanské národy — a vlastne všetkých zlých — dnes čaká rozhodujúce účtovanie s Jehovom Bohom v prichádzajúcom „veľkom súžení“. (Matúš 24:21) Každý, kto túži byť v tom čase ukrytý, musí už dnes urobiť rozhodné kroky. Ako? Tak, že hľadá Jehovu, hľadá spravodlivosť a hľadá miernosť, prv než bude príliš neskoro!

5. Čo dnes znamená ‚hľadať Jehovu‘?

⁵ Možno povieš: ‚Som oddaný, pokrstený Boží služobník, Jehovov svedok. Nespĺňam už tieto požiadavky?‘ Oddať sa Jehovovi však v skutočnosti nestačí. Izrael bol národ zasvätený Bohu, ale v Sofoniášovej dobe obyvatelia Judska nežili v súlade s týmto zasvätením. Následkom toho bol tento národ nakoniec zavrhnutý. ‚Hľadať Jehovu‘ dnes znamená rozvíjať a udržiavať si s ním vrúcny osobný vzťah v spojení s jeho pozemskou organizáciou. Znamená to tiež spoznávať, ako sa Jehova pozerá na veci, a byť vnímavý na jeho pocity. Jehovu hľadáme aj vtedy, keď pozorne študujeme jeho Slovo, rozjímame o ňom a uplatňujeme jeho rady v živote. Keď sa zároveň snažíme hľadať Jehovovo vedenie vo vrúcnych modlitbách a podriaďujeme sa vedeniu jeho svätého ducha, náš vzťah k Bohu sa prehlbuje a sme podnecovaní slúžiť mu ‚celým svojím srdcom, dušou a životnou silou‘. — 5. Mojžišova 6:5; Galaťanom 5:22–25; Filipanom 4:6, 7; Zjavenie 4:11.

6. Ako ‚hľadáme spravodlivosť‘ a prečo je to možné aj v tomto svete?

⁶ Druhou požiadavkou spomenutou v Sofoniášovi 2:3 je ‚hľadať spravodlivosť‘. Väčšina z nás urobila významné zmeny, aby sme mohli byť spôsobilí na kresťanský krst. No aj ďalej sa musíme v celom svojom živote zastávať Božích spravodlivých noriem. Niektorí v tomto smere dobre začali, no potom dovolili, aby ich svet poškvrnil. Hľadať spravodlivosť nie je ľahké, lebo sme obklopení ľuďmi, ktorí sexuálnu nemravnosť, klamstvo a iné hriechy považujú za niečo normálne. Ale silná túžba páčiť sa Jehovovi môže prekonať akýkoľvek sklon usilovať sa o schválenie sveta tak, že by sme sa pokúšali splynúť s ním. Judsko stratilo Božiu priazeň, lebo napodobňovalo okolité bezbožné národy. Namiesto napodobňovania sveta buďme „napodobňovateľmi Boha“ a pestujme si „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. — Efezanom 4:24; 5:1.

7. Ako ‚hľadáme miernosť‘?

⁷ Tretia vec spomenutá v Sofoniášovi 2:3 je to, že ak chceme byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu, musíme ‚hľadať miernosť‘. Každý deň prichádzame do kontaktu s mužmi, ženami a mladými ľuďmi, ktorí sú všetko, len nie mierni. Podľa nich je miernosť nedostatkom. Ústupčivosť je považovaná za vážnu slabosť. Sú požadovační, sebeckí, tvrdohlaví a nazdávajú sa, že ich osobným „právam“ a preferenciám sa musí za každú cenu vyhovieť. Aké by to bolo smutné, keby sa niečo z tohto postoja prenieslo na nás! Teraz je čas ‚hľadať miernosť‘. Ako? Tak, že sa podriaďujeme Bohu, pokorne prijímame jeho naprávanie a prispôsobujeme sa jeho vôli.

Prečo budeme „snáď“ ukrytí?

8. Čo naznačuje použitie slova „snáď“ v Sofoniášovi 2:3?

⁸ Všimnime si, že Sofoniáš 2:3 hovorí: „Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ Prečo je tu použité slovko „snáď“, keď tento výrok bol adresovaný ‚miernym zeme‘? Títo mierni síce urobili rozhodné kroky, ale nemali dôvod na sebadôveru. Ich životný beh sa ešte neskončil vo vernosti. Bolo možné, že niektorí z nich upadnú do hriechu. To isté platí aj o nás. Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:13) Áno, záchrana v deň Jehovovho hnevu závisí od toho, či budeme stále konať to, čo je správne v Jehovových očiach. Si na to pevne odhodlaný?

9. Aké priame kroky podnikol mladý kráľ Joziáš?

⁹ Zdá sa, že Sofoniášove slová podnietili kráľa Joziáša, aby ‚hľadal Jehovu‘. Písma hovoria: „V ôsmom roku svojej vlády, ešte kým bol [Joziáš] chlapcom [asi 16-ročným], začal hľadať Boha svojho predka Dávida.“ ​(2. Paralipomenon 34:3) Joziáš zároveň ‚hľadal spravodlivosť‘, lebo čítame: „V dvanástom roku [keď mal Joziáš asi 20 rokov] začal očisťovať Júdu a Jeruzalem od výšin a posvätných kolov a rytín a liatych sôch. Ďalej strhli pred ním oltáre Baalov.“ ​(2. Paralipomenon 34:3, 4) Joziáš ‚hľadal aj miernosť‘, lebo v pokornej snahe páčiť sa Jehovovi očisťoval krajinu od modlárstva a iných prejavov falošného náboženstva. Ako sa ostatní mierni ľudia museli radovať z tohto vývoja udalostí!

10. Čo sa stalo v Judsku v roku 607 pred n. l., ale kto bol ušetrený?

¹⁰ Za Joziášovej vlády sa mnoho Židov obrátilo späť k Jehovovi. Po kráľovej smrti sa však väčšina vrátila k svojim starým spôsobom — ku skutkom, ktoré boli Bohu absolútne neprijateľné. Podľa Jehovovho vyhlásenia Babylončania v roku 607 pred n. l. obsadili Judsko a zničili jeho hlavné mesto Jeruzalem. No ešte nebolo všetko stratené. Prorok Jeremiáš, Etiópčan Ebed-melech, potomkovia Jonadába a ďalší ľudia verní Bohu boli v tom dni Jehovovho hnevu ukrytí. — Jeremiáš 35:18, 19; 39:11, 12, 15–18.