-
Maj sa na pozore pred „epikurovcami“Strážna veža 1997 | 1. novembra
-
-
Epikuros učil aj to, že po smrti nemôže existovať nijaký život. To bolo, samozrejme, v rozpore s biblickým učením o vzkriesení. Áno, medzi tými, ktorí sa nezhodli s apoštolom Pavlom v náuke o vzkriesení, keď Pavol hovoril na Areopágu, boli pravdepodobne aj epikurovci. — Skutky 17:18, 31, 32; 1. Korinťanom 15:12–14.
Azda najnebezpečnejší prvok v Epikurovej filozofii bol zároveň najrafinovanejší. Popieranie života po smrti viedlo Epikura k záveru, že človek by mal počas svojho krátkeho života na zemi žiť čo najšťastnejšie. Ako sme už videli, jeho predstavou nebolo nutne žiť hriešne, ale skôr vychutnať prítomnosť, lebo to je všetko, čo máme.
Teda Epikuros odrádzal od tajných previnení s cieľom vyhnúť sa strachu z odhalenia, čo je isté ohrozenie prítomného šťastia. Povzbudzoval k umiernenosti s cieľom vyhnúť sa následkom nestriedmosti, ďalšej prekážke prítomného šťastia. Povzbudzoval aj k dobrým vzťahom k iným, lebo ich opätovanie sa vypláca. Prirodzene, vyhýbať sa tajným previneniam, prejavovať umiernenosť a pestovať priateľstvá je samo osebe vynikajúce. Prečo teda bola Epikurova filozofia pre kresťana nebezpečná? Pretože jeho rada bola založená na jeho postoji bez viery: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ — 1. Korinťanom 15:32.
Je pravda, že Biblia ukazuje ľuďom, ako žiť šťastne už teraz. Zároveň však radí: „Zachovávajte sa v Božej láske a očakávajte pritom milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista s vyhliadkou na večný život.“ (Júda 21) Áno, Biblia kladie väčší dôraz na večnú budúcnosť, nie na prchavú prítomnosť. Hlavným záujmom kresťana je služba Bohu a kresťan zisťuje, že keď dáva Boha na prvé miesto, je šťastný a spokojný. Podobne i Ježiš vynakladal svoje sily na nesebeckú službu Jehovovi a pomoc ľuďom namiesto toho, že by bol úplne zaujatý osobnými záujmami. Učil svojich učeníkov robiť dobro iným nie v nádeji na odplatu, ale z pravej lásky k nim. Je jasné, že základné motivácie epikureizmu a kresťanstva sú úplne odlišné. — Marek 12:28–31; Lukáš 6:32–36; Galaťanom 5:14; Filipanom 2:2–4.
-
-
Maj sa na pozore pred „epikurovcami“Strážna veža 1997 | 1. novembra
-
-
Hoci epikureizmus v štvrtom storočí n. l. zanikol, aj dnes sú tu ľudia, ktorí prijímajú podobný názor, že treba žiť len pre dnešok. Títo ľudia majú malú vieru v Boží sľub večného života alebo tomuto sľubu vôbec neveria. A predsa majú niektorí z nich relatívne vysoké normy správania.
Kresťan by mohol cítiť pokušenie vytvoriť si blízky vzťah k takýmto ľuďom a možno argumentuje tým, že ich mravné vlastnosti ospravedlňujú takéto priateľstvo. No hoci sa nepovažujeme za nadradených iným, musíme mať na pamäti, že každá „zlá spoločnosť“ — vrátane ľudí, ktorých vplyv je rafinovanejší — „kazí užitočné zvyky“.
Filozofia, že treba žiť len pre dnešok, sa objavuje aj na niektorých obchodných seminároch, v príručkách na sebazlepšovanie, v románoch, vo filmoch, v televíznych programoch a v hudbe. I keď tento názor bez viery priamo nepodporuje hriešne správanie, mohol by nás ovplyvniť nenápadne? Mohlo by nás napríklad natoľko zaujať sebauspokojovanie, že by sme stratili zo zreteľa spornú otázku Jehovovej zvrchovanosti? Mohli by sme byť odvedení k postoju ‚nepreháňať to‘, namiesto toho, aby sme mali „hojnosť práce v Pánovom diele“? Alebo by sme mohli byť zvedení k pochybnostiam o správnosti a užitočnosti Jehovových noriem? Je potrebné, aby sme sa chránili jednak pred vystavovaním sa otvorenej nemravnosti, násiliu a špiritizmu a jednak pred ľuďmi, ktorí sú ovplyvnení svetskými názormi! — 1. Korinťanom 15:58; Kolosanom 2:8.
-