Streda 17. apríla
[Majte] čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. (Sk. 24:16)
V otázkach zdravia a liečby sa nechávame viesť svojím biblicky školeným svedomím. (1. Tim. 3:9) Keď sa v niečom rozhodujeme a rozprávame sa o tom s druhými, mali by sme pamätať na zásadu z Filipanom 4:5: „Nech všetci ľudia vidia, že ste rozumní.“ To znamená, že si nebudeme robiť prílišné starosti o svoje zdravie. Bratov a sestry máme radi a vážime si ich, aj keď majú na nejakú vec iný názor ako my. (Rim. 14:10–12) Sme Jehovovi veľmi vďační za to, že nám dal vzácny dar života. Svoju vďačnosť prejavujeme tak, že si ho chránime a že Jehovovi slúžime zo všetkých síl. (Zjav. 4:11) Zatiaľ žijeme vo svete, v ktorom sa nevyhneme rôznym chorobám či katastrofám. Ale náš Stvoriteľ nechcel, aby sme niečo takéto zažívali. Čoskoro nám dá večný život v novom svete, kde už nebude žiadna bolesť ani smrť. (Zjav. 21:4) No kým to príde, buďme vďační za to, že máme dar života a že môžeme slúžiť nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, Jehovovi. w23.02 25 ods. 17 – 18
Štvrtok 18. apríla
Tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a dané Médom a Peržanom. (Dan. 5:28)
Jehova neraz dokázal, že je nadradený „vládnucej moci“. (Rim. 13:1) Uveďme si tri príklady. Faraón držal Jehovov ľud v otroctve a odmietal ich prepustiť. Ale Boh ich oslobodil a faraóna zničil v Červenom mori. (2. Mojž. 14:26–28; Žalm 136:15) Babylonský kráľ Balsazár usporiadal hostinu, na ktorej „sa vyvyšoval nad Pána nebies“ a namiesto Jehovu „chválil… bohov zo striebra a zlata“. (Dan. 5:22, 23) Ale Boh ho pokoril. „Ešte v tú noc“ bol tento pyšný kráľ zabitý a jeho kráľovstvo bolo dané Médom a Peržanom. (Dan. 5:30, 31) Kráľ Herodes Agrippa I. dal popraviť apoštola Jakuba a uväznil apoštola Petra, ktorého sa chcel tiež zbaviť. Ale Jehova mu v tom zabránil. „Ranil ho Jehovov anjel“ a on zomrel. (Sk. 12:1–5, 21–23) w22.10 15 ods. 12
Piatok 19. apríla
Vypočujem vás. (Jer. 29:12)
Keď si čítame o tom, ako sa Jehova staral o svojich služobníkov v minulosti, posilňujeme si nádej. Všetko v Božom Slove „bolo napísané na naše poučenie, aby sme vďaka svojej vytrvalosti a úteche, ktorú dáva Písmo, mali nádej“. (Rim. 15:4) Premýšľaj o tom, ako Jehova plnil svoje sľuby. Zamysli sa napríklad nad tým, čo urobil pre Abraháma a Sáru. Boli už vo veku, keď nemohli mať deti. Ale Boh im sľúbil, že budú mať syna. (1. Mojž. 18:10) Ako na to Abrahám zareagoval? V Biblii sa píše: „Veril, že sa stane otcom mnohých národov.“ (Rim. 4:18) Hoci z ľudského pohľadu to bola beznádejná situácia, Abrahám veril, že Jehova splní svoj sľub. A Jehova ho nesklamal, lebo syn sa im naozaj narodil. (Rim. 4:19–21) Z takýchto príbehov sa učíme, že Jehova vždy splní svoje sľuby. w22.10 27 ods. 13 – 14