Večný život na zemi — nádej kresťanov?
„[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude.“ (ZJAV. 21:4)
1., 2. Ako vieme, že mnoho Židov v prvom storočí malo nádej na večný život na zemi?
K JEŽIŠOVI pribehol bohatý, vysoko postavený mladý muž, kľakol si pred ním a opýtal sa: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ (Mar. 10:17) Mladý muž sa pýtal na možnosť zdediť večný život, ale kde? Ako sme rozoberali v predchádzajúcom článku, stáročia predtým dal Boh Židom nádej na vzkriesenie a večný život na zemi. Túto nádej malo veľa Židov ešte aj v prvom storočí.
2 Marta, ktorá patrila k Ježišovým priateľom, zjavne myslela na návrat k životu na zemi, keď o svojom zosnulom bratovi povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ (Ján 11:24) Pravda, vtedajší saduceji vzkriesenie popierali. (Mar. 12:18) Ale George Foot Moore v knihe Judaism in the First Centuries of the Christian Era (Judaizmus v prvých storočiach kresťanskej éry) uvádza: „Spisy z druhého alebo prvého storočia pred naším letopočtom potvrdzujú existenciu viery v to, že niekedy v budúcnosti budú mŕtvi z predchádzajúcich generácií privedení k životu na zemi.“ Bohatý muž, ktorý prišiel za Ježišom, chcel získať večný život na zemi.
3. Aké otázky sa budú rozoberať v tomto článku?
3 Dnes veľa náboženstiev a biblických učencov popiera, že by večný život na zemi bola kresťanská náuka. Väčšina ľudí dúfa, že po smrti bude žiť v duchovnej ríši. A tak si mnohí, ktorí sa pri čítaní Kresťanských gréckych Písiem stretnú s výrazom „večný život“, myslia, že vždy ide o život v nebi. Je to tak? Čo mal Ježiš na mysli, keď hovoril o večnom živote? Čomu verili jeho učeníci? Obsahujú Kresťanské grécke Písma nádej na večný život na zemi?
Večný život „pri znovustvorení“
4. Čo sa má stať „pri znovustvorení“?
4 Biblia učí, že pomazaní kresťania budú vzkriesení v nebi, odkiaľ budú vládnuť nad zemou. (Luk. 12:32; Zjav. 5:9, 10; 14:1–3) Keď Ježiš hovoril o večnom živote, nemyslel vždy len na túto skupinu. Pouvažujme nad tým, čo povedal svojim učeníkom, keď bohatý mladý muž zarmútený odišiel, lebo ho vyzval, aby sa vzdal všetkého majetku a stal sa jeho nasledovníkom. (Prečítajte Matúša 19:28, 29.) Ježiš svojim apoštolom povedal, že budú patriť k tým, ktorí budú vládnuť ako králi a budú súdiť „dvanásť kmeňov Izraela“, čiže celé ľudstvo s výnimkou tejto nebeskej vládnucej triedy. (1. Kor. 6:2) Hovoril tiež, že odmenu dostane „každý“, kto ho bude nasledovať. Takí ľudia ‚zdedia večný život‘. To všetko sa má stať „pri znovustvorení“.
5. Ako by si vysvetlil pojem „znovustvorenie“?
5 Čo Ježiš myslel pod „znovustvorením“? V Novom zákone v modernom jazyku sa tento výraz prekladá spojením „nový svet“ a v Katolíckom preklade „obnovenie sveta“. Keďže Ježiš použil tento výraz bez toho, aby ho vysvetlil, zjavne sa odvolával na niečo, v čo Židia už celé stáročia dúfali. Malo nastať obnovenie takých pomerov, aké boli v záhrade Eden pred hriechom Adama a Evy. Znovustvorením sa splní tento Boží sľub: „Tvorím nové nebesia a novú zem.“ (Iz. 65:17)
6. Čo sa o nádeji na večný život učíme z podobenstva o ovciach a capoch?
6 O večnom živote sa Ježiš opäť zmienil, keď hovoril o závere tohto systému vecí. (Mat. 24:1–3) „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním,“ povedal, „vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov.“ Ľudia, ktorí budú posúdení nepriaznivo, „odídu do večného odrezania, ale spravodliví do večného života“. „Spravodliví“, ktorí dostanú večný život, sú tí, ktorí lojálne podporujú Kristových „bratov“ pomazaných duchom. (Mat. 25:31–34, 40, 41, 45, 46) Keďže pomazaní sú vyvolení za vládcov v nebeskom Kráľovstve, „spravodliví“ musia byť pozemskými poddanými tohto Kráľovstva. Biblia predpovedá: „[Jehovov Kráľ] bude mať poddaných od mora k moru a od Rieky až po končiny zeme.“ (Žalm 72:8) Títo poddaní sa budú tešiť z večného života na zemi.
Čo ukazuje Jánovo evanjelium?
7., 8. O akých dvoch odlišných nádejach hovoril Ježiš Nikodémovi?
7 Ako sa píše v Matúšovom, Markovom a Lukášovom evanjeliu, pri uvedených príležitostiach použil Ježiš spojenie „večný život“. V evanjeliu podľa Jána sú Ježišove slová o večnom živote citované 17-krát. Preskúmajme niektoré ich výskyty a pozrime sa, čo Ježiš povedal o nádeji na večný život na zemi.
8 Podľa Jána Ježiš prvýkrát hovoril o večnom živote s farizejom Nikodémom. Povedal mu: „Ak sa nenarodí niekto z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Tí, ktorí vojdú do nebeského kráľovstva, sa najskôr musia ‚narodiť znovu‘. (Ján 3:3–5) Ale tým Ježiš neskončil. Potom hovoril o nádeji pre celý svet. (Prečítajte Jána 3:16.) Hovoril o nádeji na večný život v nebi pre svojich pomazaných nasledovníkov a na zemi pre ostatných.
9. O akej nádeji hovoril Ježiš Samaritánke?
9 Po rozhovore s Nikodémom v Jeruzaleme išiel Ježiš na sever do Galiley. Po ceste stretol istú ženu pri Jakobovom prameni neďaleko samárskeho mesta Sychar. Povedal jej: „Kto však pije z tej vody, ktorú mu ja dám, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa stane v ňom prameňom vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život.“ (Ján 4:5, 6, 14) Táto voda predstavuje opatrenia, ktoré Boh robí, aby celé ľudstvo vrátane ľudí, ktorí budú žiť na zemi, mohlo opäť mať večný život. V knihe Zjavenie je sám Boh opísaný ako hovorí: „Každému smädnému dám zadarmo z prameňa vody života.“ (Zjav. 21:5, 6; 22:17) Teda Samaritánke hovoril Ježiš o večnom živote nielen pre pomazaných dedičov Kráľovstva, ale aj pre veriacich s pozemskou nádejou.
10. Čo povedal Ježiš náboženským odporcom o večnom živote po tom, čo pri rybníku Betzata uzdravil istého muža?
10 Nasledujúci rok bol Ježiš opäť v Jeruzaleme. Tam pri rybníku Betzata uzdravil istého muža. Židom, ktorí ho za to kritizovali, povedal, že „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca“. A keď im povedal, že Otec „všetok súd odovzdal Synovi“, dodal: „Kto počuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život.“ Okrem toho povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť... hlas [Syna človeka] a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“ (Ján 5:1–9, 19, 22, 24–29) Ježiš týmto židovským prenasledovateľom povedal, že on je tým, ktorého Boh poveril naplniť nádej Židov na večný život na zemi, a že to urobí tak, že vzkriesi mŕtvych.
11. Ako vieme, že v Ježišových slovách zapísaných v Jánovi 6:48–51 je zahrnutá aj nádej na večný život na zemi?
11 V Galilei začali Ježiša nasledovať tisíce ľudí, lebo chceli chlieb, ktorý zázračne zabezpečoval. On im rozprával o chlebe iného druhu, o „chlebe života“. (Prečítajte Jána 6:40, 48–51.) „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo,“ povedal. Ježiš dal svoj život nielen za ľudí, ktorí s ním budú vládnuť v nebeskom Kráľovstve, ale aj „za život sveta“ vykúpiteľného ľudstva. „Ak niekto je z toho chleba“, teda ak prejavuje vieru v to, že ho Ježišova obeť môže vykúpiť, má nádej na večný život. Áno, zmienka o možnosti „žiť naveky“ zahŕňala dávnu nádej Židov na večný život na zemi za vlády Mesiáša.
12. Na akú nádej poukazoval Ježiš, keď odporcom povedal, že ‚dá svojim ovciam večný život‘?
12 Neskôr na Sviatok zasvätenia v Jeruzaleme Ježiš odporcom povedal: „Vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas a poznám ich a nasledujú ma. A dávam im večný život.“ (Ján 10:26–28) Vravel Ježiš iba o živote v nebi alebo mal na mysli aj večný život v pozemskom raji? Krátko predtým utešil svojich nasledovníkov slovami: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ (Luk. 12:32) Ale počas toho istého Sviatku zasvätenia povedal: „Mám iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie privediem.“ (Ján 10:16) Preto keď sa Ježiš rozprával s odporcami, svojimi slovami obsiahol tak nádej na nebeský život pre „malé stádo“, ako aj nádej na večný život na zemi pre milióny „iných oviec“.
Nádej, ktorú nebolo treba vysvetľovať
13. Čo chcel Ježiš povedať slovami „budeš so mnou v raji“?
13 Ježiš nevyvrátiteľne potvrdil nádej ľudstva, keď trpel na mučeníckom kole. Zločinec pribitý na kôl vedľa neho povedal: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ježiš mu sľúbil: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ (Luk. 23:42, 43). Tento muž bol zjavne Žid, a tak mu nebolo treba vysvetľovať, čo je raj. Vedel o nádeji na večný život na zemi.
14. a) Z čoho vidno, že pre apoštolov nebolo ľahké porozumieť slovám o nebeskej nádeji? b) Kedy Ježišovi nasledovníci jasne pochopili nebeskú nádej?
14 Čo však bolo treba vysvetliť, bola Ježišova zmienka o nebeskej nádeji. Keď Ježiš učeníkom povedal, že ide do neba, aby im pripravil miesto, nerozumeli, čo tým myslí. (Prečítajte Jána 14:2–5.) „Ešte vám mám mnoho povedať,“ povedal im neskôr, „ale teraz to nemôžete zniesť. Ale keď príde ten duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy.“ (Ján 16:12, 13) Ježišovi nasledovníci až po Letniciach 33 n. l., keď boli Božím duchom pomazaní za budúcich kráľov, pochopili, že tróny budú mať v nebi. (1. Kor. 15:49; Kol. 1:5; 1. Petra 1:3, 4) Nádej na nebeské dedičstvo, ktorú Boh zjavil, bola nová a stala sa ústrednou témou inšpirovaných listov Kresťanských gréckych Písiem. Ale je aj v týchto listoch potvrdená nádej ľudstva na večný život na zemi?
Čo je v inšpirovaných listoch?
15., 16. Ako inšpirovaný list Hebrejom a slová apoštola Petra poukazujú na nádej na večný život na zemi?
15 V inšpirovanom liste Hebrejom apoštol Pavol oslovil spoluveriacich „svätí bratia, účastníci nebeského povolania“. No uviedol tiež, že Boh podriadil Ježišovi „budúcu obývanú zem“. (Hebr. 2:3, 5; 3:1) V Kresťanských gréckych Písmach pôvodné slovo s významom „obývaná zem“ vždy označuje zem obývanú ľuďmi. Preto „budúca obývaná zem“ je budúci pozemský systém vecí pod vládou Ježiša Krista. V tom čase Ježiš naplní tento Boží sľub: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ (Žalm 37:29)
16 Aj apoštol Peter pod inšpiráciou písal o budúcnosti ľudstva. Uviedol: „Terajšie nebesia a zem [sú] zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných.“ (2. Petra 3:7) Čím budú nahradené dnešné nebesia, čiže vlády, a skazená ľudská spoločnosť? (Prečítajte 2. Petra 3:13.) Nahradia ich „nové nebesia“, čiže Božie mesiášske Kráľovstvo, a „nová zem“, čiže spravodlivá ľudská spoločnosť pozostávajúca s pravých ctiteľov Boha.
17. Ako je nádej ľudstva opísaná v Zjavení 21:1–4?
17 Posledná kniha Biblie nás nadchýna obrazom ľudstva pozdvihnutého k dokonalosti. (Prečítajte Zjavenie 21:1–4.) Toto je nádej veriacich ľudí, odkedy človek v záhrade Eden stratil dokonalosť. Spravodliví ľudia budú žiť v raji na zemi nekonečne dlho bez toho, aby starli. Táto nádej je pevne založená tak na Hebrejských, ako aj na Kresťanských gréckych Písmach a dodnes posilňuje verných Jehovových služobníkov. (Zjav. 22:1, 2)
Vieš vysvetliť?
• Čo myslel Ježiš pod „znovustvorením“?
• O čom hovoril Ježiš Nikodémovi?
• Aký sľub dal Ježiš zločincovi pribitom na kole vedľa neho?
• Ako list Hebrejom a slová apoštola Petra potvrdzujú nádej na večný život na zemi?
[Obrázok na strane 8]
Symbolické ovce dostanú večný život na zemi
[Obrázky na strane 10]
Ježiš hovoril s ľuďmi o večnom živote