Po zmienke o rôznych mužoch a ženách, ktorí mali vieru, sa Pavol zameriava na najvýznamnejší príklad zo všetkých — nášho Pána Ježiša Krista. V Hebrejom 12:2 o ňom čítame: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ O jeho viere v tých najťažších skúškach by sme mali „dôkladne uvažovať“. Podobnú vieru prejavili prví kresťanskí mučeníci, ako napríklad Antipas, ktorý odmietol urobiť kompromis vo vernosti. (Zjav. 2:13) Čakala ich odmena v podobe vzkriesenia k nebeskému životu, odmena prevyšujúca i „lepšie vzkriesenie“, na ktoré sa tešili muži viery zo staroveku. (Hebr. 11:35) Krátko po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914 boli títo verní pomazaní vzkriesení k nebeskému životu, aby spolu s Ježišom vládli nad zemou. (Zjav. 20:4) w16.10 3:12

Niektorí rodičia svoje deti nechvália, lebo ich samých rodičia nikdy nepovzbudzovali. A zamestnanci sa tiež len málokedy dočkajú pochvaly za svoju prácu. Povzbudiť niekoho často znamená pochváliť ho za to, čo sa mu podarilo. Povzbudzovať môžeme aj tak, že niekoho ubezpečíme, že má pekné vlastnosti, alebo tak, že budeme „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami“. (1. Tes. 5:14) Grécke slovo, ktoré sa zvyčajne prekladá výrazom „povzbudiť“, doslova znamená „zavolať k sebe“. Keďže s bratmi a sestrami chodíme do služby, pravdepodobne máme príležitosti povedať im niečo povzbudzujúce. (Kaz. 4:9, 10) Využívame vhodné situácie, aby sme im povedali, prečo ich máme radi a prečo si ich vážime? Môžeme sa zamyslieť nad týmto príslovím: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ (Prísl. 15:23) w16.11 1:3 – 5

Boh o svojom ľude predpovedal: „Zjednotím ich ako stádo v ohrade.“ (Mich. 2:12) A prostredníctvom proroka Sofoniáša vyhlásil: „Lebo vtedy zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci,“ čiže jednotne. (Sof. 3:9) Sme veľmi vďační, že môžeme jednotne uctievať Jehovu! Je zrejmé, že keď kresťania v prvom storočí uplatňovali rady z Božieho Slova, podporovali v zboroch čistotu, pokoj a jednotu. (1. Kor. 1:10; Ef. 4:11–13; 1. Petra 3:8) Aj dnes je Jehovov ľud jednotný a organizovaný. Výsledkom je, že dobré posolstvo o Božom úžasnom predsavzatí sa zvestuje po celej zemi. w16.11 2:16, 18