Dvadsiaty tretí žalm je pieseň, v ktorej Dávid opisuje, ako sa oňho Jehova s láskou stará. Nazýva ho svojím Pastierom, z čoho vidno, aký blízky vzťah bol medzi nimi. Keď dovolil Jehovovi, aby ho viedol, cítil sa v bezpečí a úplne sa naňho spoliehal. Bol si istý, že Jehovova láska ho bude sprevádzať po všetky dni jeho života. Prečo si tým bol taký istý? Dávid to mohol povedať, lebo Jehova mu vždy dal to, čo potreboval. Vedel tiež, že je jeho priateľom a že má jeho priazeň. Preto si bol istý, že bez ohľadu na to, čo ešte zažije, Jehova sa oňho vždy postará. A tak si nerobil starosti o to, čo prinesie budúcnosť, ale bol šťastný a spokojný. (Žalm 16:11) w24.01 4:12-13

Od druhej svetovej vojny sa Boží služobníci v mnohých krajinách tešia z pokoja a slobody, vďaka čomu môžu horlivo zvestovať. A tak sa dobrá správa šíri po celej zemi. Dnes sa členovia vedúceho zboru nechávajú viesť Ježišom Kristom. Chcú, aby pokyny, ktoré dávajú, boli v súlade s tým, ako sa na veci pozerá Boh a Ježiš. A používajú krajských starších a zborových starších, aby tieto pokyny odovzdali zborom. Starší, ktorí patria k pomazaným, a v podstate aj všetci starší sú v Kristovej „pravej ruke“. (Zjav. 2:1) Sú však nedokonalí, a tak, samozrejme, robia chyby. Tie niekedy robili aj takí Boží služobníci ako Mojžiš, Jozua či apoštoli. (4. Mojž. 20:12; Joz. 9:14, 15; Rim. 3:23) Napriek tomu jasne vidíme, že Ježiš vedie verného a rozvážneho otroka a starších vymenovaných svätým duchom a bude v tom pokračovať. Preto môžeme úplne dôverovať tým, ktorých vybral, aby nás viedli. w24.02 8:13-14

Ako môžeme Jehovovi robiť radosť? Tak, že z našich slov bude vidieť, akí sme mu vďační a ako ho máme radi. Keď sme v službe, naším hlavným cieľom je pomôcť ľuďom spoznať Jehovu, aby ho aj oni vnímali ako svojho milujúceho Otca. (Jak. 4:8) Sme šťastní, keď im môžeme z Biblie ukázať, aký je Jehova, a povedať im o jeho krásnych vlastnostiach, ako je láska, spravodlivosť, múdrosť, moc a ďalšie. A ako môžeme Jehovu chváliť v každodennom živote? Tak, že sa snažíme čo najlepšie prejavovať vlastnosti, aké má on. Niektorí si potom možno všimnú, že sme iní ako ľudia v tomto zlom svete, a môže ich zaujímať prečo. (Mat. 5:14–16) Možno budeme mať príležitosť im to vysvetliť. A tak niektorí úprimní ľudia budú chcieť Boha lepšie spoznať. Keď takto chválime Jehovu, má z nás radosť. (1. Tim. 2:3, 4) w24.02 6:7