Zamysli sa nad tým, akí úprimní a odvážni boli pisatelia Biblie. Mnohí pisatelia v staroveku vykresľovali svoj národ a vodcov len v tom najlepšom svetle. Jehovovi proroci však vždy písali pravdu. Boli ochotní priznať nedostatky svojho národa a dokonca i kráľov. (2. Par. 16:9, 10; 24:18–22) A nezakrývali ani svoje vlastné chyby alebo chyby iných Božích služobníkov. (2. Sam. 12:1–14) Mnoho ľudí je presvedčených, že Biblia musí byť od Boha, aj preto, že sú v nej praktické rady do života. (Žalm 19:7–11) Biblické zásady nás chránia, aby sme sa nezaplietli do falošného uctievania a nedali sa zotročiť rôznymi poverami. (Žalm 115:3–8) A napríklad evolučná teória robí boha z prírody a prisudzuje jej moc, ktorú má len Jehova. Ľudia, ktorí hovoria, že Boh neexistuje, v podstate tvrdia, že budúcnosť je len v našich rukách. No neponúkajú žiadnu spoľahlivú nádej na lepšiu budúcnosť. (Žalm 146:3, 4) w16.09 4:10, 11

Boázovi zjavne nebolo ľahostajné, v akej zúfalej situácii je cudzinka Rút. Obával sa, že muži pracujúci na poli by ju mohli obťažovať, a tak jej navrhol, aby sa pridala k skupine mladých žien. Zaistil, aby mala dostatok jedla a vody rovnako ako jeho nádenníci. Okrem toho sa Boáz k tejto chudobnej cudzinke nesprával povýšenecky, ale bol k nej úctivý a povzbudil ju. (Rút 2:8–10, 13, 14) Na Boáza zapôsobilo nielen to, že Rút prejavila svojej svokre Noeme nesebeckú lásku, ale aj to, že začala uctievať Jehovu. Boázova láskavosť voči Rút bola prejavom vernej lásky „Jehovu, Boha Izraela, pod ktorého krídla... prišla hľadať útočište“. (Rút 2:12, 20; Prísl. 19:17) Vďaka nášmu láskavému správaniu môžu i dnes všetci ľudia bez rozdielu spoznať biblickú pravdu a pocítiť, ako veľmi ich Jehova miluje. (1. Tim. 2:3, 4) w16.10 1:10 – 12

Aj my sa môžeme Jehovovi zdôveriť so všetkými svojimi starosťami, lebo vieme, že nás vypočuje a posilní, aby sme s radosťou vytrvali. A keď vypočúva naše modlitby, posilňuje to našu vieru. (1. Jána 5:14, 15) Ježiš nás nabádal, aby sme „stále prosili“ o Božieho ducha, lebo viera patrí k jeho ovociu. (Luk. 11:9, 13) V modlitbách by sme sa však nemali obmedzovať len na prosby o pomoc. Môžeme Jehovovi dennodenne ďakovať a chváliť ho za jeho „podivuhodné diela“, lebo „je ich viac, ako môžeme vypočítať“. (Žalm 40:5) Mali by sme sa modliť aj za našich bratov na celom svete. Napríklad máme „pamätať na tých, ktorí sú vo väzenských putách, akoby sme boli spútaní s nimi“. A mali by sme sa modliť aj za tých, „ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia“. Keď vidíme, že Jehova vypočúva naše modlitby, cítime sa k nemu ešte bližšie a naša viera rastie. (Hebr. 13:3, 7) w16.10 3:8, 9