Mme Mbụme Ẹtode Mme Andikot
Nso ke mme ikọ emi ke Mme Hebrew 12:4 ẹwọrọ: “Mbufo ikan̄wanake kan̄a tutu ẹduọk iyịp”?
Ubak udịmikọ emi ‘n̄wana tutu ẹduọk iyịp’ ọnọ ekikere aban̄a ediyọ tutu esịm n̄kpa, ata ata ediduọk iyịp.
Apostle Paul ama ọfiọk ete ke ndusụk Christian ẹdide mme Hebrew ẹma ‘ẹbobiom ọkpọsọn̄ ndusịhede ndutụhọ’ ke ntak mbuọtidem mmọ. (Mme Hebrew 10:32, 33) Ke ini okosiode oro owụt, etie nte Paul akada ebetọ ikọ aban̄ade ndusịhede ke mbuba mbon Greece, emi ekemede ndidi ama esịne itọk, mbọk, utop ita ye utop eduat. Mmọdo, ke Mme Hebrew 12:1, enye ama eteme mme ekemmọ Christian ete: “Ẹyak nnyịn nde ikpọnọde kpukpru mbiomo inịm n̄kan̄ kiet, ye idiọk-n̄kpọ eke eyịrede nnyịn ke kpukpru edem; ẹnyụn̄ ẹyak ifehe mbuba eke anade nnyịn ke iso ye ime.”—Sịghisịghi ubọkn̄wed edi eke nnyịn.
Ufan̄ikọ ita ke ukperedem, ke Mme Hebrew 12:4, ekeme ndidi Paul ọkọwọn̄ọde ntịn̄enyịn ọkpọn̄ mme efehe itọk ebịne mme otopita. (Ẹtịn̄ ẹban̄a mbon mbuba iba emi ke 1 Corinth 9:26.) Mme otopita eset ẹma ẹsida ubọpn̄kpọ ikpaunam ẹbọp efụtubọk ye itọn̄ubọk mmọ. Ekeme ndidi ẹma ẹsikam ẹtebe “n̄ket, m̀mê ukwak, oro ẹkesinọde mme otopita ikpọ unan,” ke ubọpn̄kpọ oro. Utọ afai afai mbuba emi ama esisụn̄ọ ke uduọkiyịp, ndusụk ini idem n̄kpa.
Ke idaha ekededi, mme Christian ẹdide mme Hebrew ẹma ẹnyene nti uwụtn̄kpọ mme anam-akpanikọ asan̄autom Abasi oro ẹkeyọde ndutụhọ ye ibak ibak mfiomo, idem “tutu ẹduọk iyịp,” tutu esịm n̄kpa. Tịm fiọk udọn̄ikọ oro Paul okodụride ntịn̄enyịn owụt se mme anam-akpanikọ mbon eset ẹkesobode:
“Ẹtọn̄ọ mmọ ke itiat, ẹyọk mmọ ẹsịbe mbio iba, ẹdomo mmọ, ẹwot mmọ ke [ofụt]: mmọ oro ẹsịne ikpa-erọn̄ ye ikpa-ebot ẹduyo; mmọ ẹnana n̄kpọ, ẹkụt ukụt, ẹbọ ndutụhọ.” Ke oro ebede, Paul etịn̄ aban̄a Jesus, Andinam mbuọtidem nnyịn ọfọn ama, ete: ‘Enye ama obiom eto ndutụhọ, abat bụt ke ekpri n̄kpọ, onyụn̄ osụhọde etetie ke ubọk nnasia ebekpo Abasi.’—Mme Hebrew 11:37, 38; 12:2.
Ih, ediwak owo ẹma ‘ẹn̄wana tutu ẹduọk iyịp,’ oro edi, ẹn̄wana tutu esịm n̄kpa. En̄wan mmọ ama akan en̄wan esịtidem oro ẹn̄wanade ẹbiọn̄ọ idiọkn̄kpọ unana mbuọtidem. Mmọ ẹma ẹsọn̄ọ ẹda kpa ye ibak ibak mfiomo, ẹmụmde nsọn̄ọnda mmọ ẹkama tutu esịm n̄kpa.
Eyedi mbufa owo ke esop Jerusalem ikosoboke mme utọ ebeubọk idomo oro sia mmọ ẹkekabarede ẹdi mme Christian ke ndotndot ukọbọ oro ama okosụhọde ubọk. (Utom 7:54-60; 12:1, 2; Mme Hebrew 13:7) Kpa ye oro, idem n̄kpri idomo ẹma ẹnam idem emem ndusụk mmọ ndika iso ke en̄wan oro; mmọ ẹma ‘ẹkpa mba ẹnyụn̄ ẹkop mmemidem ke ukpọn̄.’ (Mme Hebrew 12:3) Ama oyom mmọ ẹkọri ẹsịm ọyọhọ idaha. Oro ekenyene ndifori ukeme mmọ ndiyọ n̄kpọ ekededi oro ekenyenede ndisịm mmọ, idem ọkpọkọm oro ekesịne edifiomo mmọ tutu esịm n̄kpa.—Mme Hebrew 6:1; 12:7-11.
Ediwak Christian ke eyomfịn ‘ẹn̄wana tutu ẹduọk iyịp,’ ẹwotde mmọ koro mmọ mîmaha ndikan̄ Ido Ukpono Christ. Utu ke ndikop ndịk mban̄a mme ikọ Paul ke Mme Hebrew 12:4, nnyịn imekeme ndida ke mmọ ẹwụt udomo en̄wan oro nnyịn ibierede ndin̄wana man isọn̄ọ ida inam akpanikọ inọ Abasi. Ke ukperedem Paul ama ewet kpa ke leta oro ọkọnọde ẹsọk mme Hebrew do ete: “Yak nnyịn inyene esịt ekọm, inyụn̄ ida emi inọ Abasi, utom eke enemde Enye esịt ke ukpono ye uten̄e.”—Mme Hebrew 12:28.