Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 13 Azeza
Ọnọ ọ ma eware kpobi họ Ọghẹnẹ.—Hib. 3:4.
U wo oria nọ ọmọ ra o ti kpohọ isukulu te, a ve ti wuhrẹ iẹe nọ u wo izi jọ nọ e lẹliẹ eware buobu nọ ma be ruẹ na rrọ epanọ e rrọ na. Who te rri oghẹrẹ nọ ire buobu e rẹ rọ rro, e tẹ rro te oria jọ no, e vẹ za egha, egha yena e jẹ rro omojọ no, e vẹ za egha efa. Ẹmẹrera na, egha eboba i ve je no egha yena ze. O wọhọ oware nọ a jie uzi kẹ inọ enẹ who re ru nọ whọ tẹ rro te enẹ no. Kọ ono o jie uzi kẹ ure na inọ o ru ere? Ono o ru onaa fihọ ae nọ i ro woma te epanọ e rrọ na? Nọ ọmọ ra ọ tẹ be hai roro kpahe enọ itieye na, ẹsiẹe o te mai mu ei ẹro inọ Ọghẹnẹ ọye ọ ma eware na kpobi. Whọ sae jẹ nọe nọ, “Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ ma omai, kọ ọ gbẹ te vuẹ omai eware nọ ma re ru gbe enọ ma re ru hu re eva e sae were omai?” Kọ etẹe whọ te jọ vuẹe nọ, whaọ Ọghẹnẹ ọ vuẹ omai eware itieye na evaọ Ebaibol. w24.12 16 ¶8
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 14 Azeza
Me yo nọ ọfariẹ-ogbe ọ rrọ udevie rai, oghẹrẹ ọfariẹ-ogbe nọ a rẹ tubẹ jọ udevie erẹwho na ruẹ dede he, inọ ọzae jọ o mi ọsẹ riẹ aye, aimava a tẹ be rria uwou.—1 Kọr. 5:1.
Ẹzi Ọghẹnẹ o fiobọhọ kẹ Pọl ukọ na kere ileta jọ se ukoko yena nọ ọ jọ ta nọ jọ a si ohwo yena nọ ọ be rọwo kurẹriẹ hẹ na no ukoko na no. (1 Kọr. 5:13) Kọ nọ a te si ei no ukoko no, eme inievo nọ i kiọkọ a re ru? Pọl ọ ta kẹ ae nọ jọ a “siọ usu ba ẹnya kugbe” ohwo yena. Kọ eme họ otọ ẹme yena? Pọl o te ru ei vẹ inọ jọ a “tube lele ohwo otiọye na re emu hu.” (1 Kọr. 5:11) Ma tẹ keria bi lele ohwo otiọye na re emu, o rẹ whae ze nọ ma rẹ rọ kẹle iẹe gaga. Fikiere ẹme nọ Pọl ọ be ta na họ, joma go kẹle ohwo otiọye na ha, re ọ gbẹ whẹ ekpehru uruemu riẹ họ omai hi. (1 Kọr. 5:5-7) Inievo na a te lele ohrẹ Pọl na o sae jẹ lẹliẹ ohwo na riẹ nọ oware nọ o ru na u gbo gaga. Oma o vẹ te vo ẹe, ọ vẹ daoma kurẹriẹ. w24.08 15 ¶4-5
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 15 Azeza
Ọghẹnẹ o you akpọ na gaga te epanọ o ro siobọno Ọmọ ọvo riẹ.—Jọn 3:16.
Ọghẹnẹ o fi ẹdẹ jọ họ kẹ ahwo Izrẹl nọ a jẹ hai ro voro oma. A jẹ hai ru oware yena ẹsiẹvo ẹgbukpe. A jẹ hai se ẹdẹ yena Ẹdẹ Omavoro. Ẹdẹ yena, ozerẹ okpehru na ọ rẹ rọ erao dhe idhe fiki izieraha ahwo na. Ma riẹ nọ erao nọ a ro dhe idhe i te oware nọ a rẹ rọ fiki rai rehọ izieraha ahwo vrẹ rai riẹriẹriẹ hẹ. O rrọ ere keme arao o te ohwo-akpọ họ. Rekọ nọ ahwo Izrẹl a te kurẹriẹ no izieraha rai, nọ a je dhe idhe nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ae nọ a dhe, Ọghẹnẹ ọ rẹ rọvrẹ rai. (Hib. 10:1-4) Omavoro na o lẹliẹ ahwo Izrẹl ruẹ nọ erahaizi a ginẹ rrọ. Yọ uzioraha yọ oware aroza ha evaọ aro Ọghẹnẹ. Rekọ Jihova o ru oware jọ nọ ọ rẹ rọ fiki riẹ rehọ izieraha mai vrẹ omai riẹriẹriẹ. O vi Ọmọ riẹ nọ o you gaga na ze re “ọ rọ omariẹ dhe idhe ẹsiẹvo rọkẹ oke kpobi re ọ wha izieraha ahwo buobu vrẹ.” (Hib. 9:28) Jesu o “siobọno uzuazọ riẹ rọkẹ ẹtanigbo ahwo buobu.”—Mat. 20:28. w25.02 4 ¶9-10