Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 11 Asoi
Siọ iku erue nọ e rẹ wha ọghọ se Ọghẹnẹ hẹ.—1 Tim. 4:7.
Who te yo ikpehre eme jọ nọ ahwo a be ta kpahe ukoko na hayo inievo jọ, kareghẹhọ nọ ere ọvona ewegrẹ Ọghẹnẹ a gu erue kpahe Jesu gbe ikọ riẹ. Ebaibol ọ ta nọ a ti kpokpo ahwo Jihova je gu erue fihọ ae uzou. (Mat. 5:11, 12) Nwanọ oye o be via na. Ma tẹ kareghẹhọ nọ ahwo nọ a be lalọ ọrue na kpobi, Ẹdhọ ọye ọ be rehọ ai ru iruo, ma ti ru oware jọ vẹrẹ vẹrẹ. Eme ma ti ru? Whọ gaviezọ kẹ iku erue he. Ohwo jọ o te bi gbiku erue, Pọl ukọ na ọ vuẹ omai oware nọ ma re ru. Ọ ta kẹ Timoti nọ jọ ọ “vẹvẹ otujọ unu inọ” jọ a “gaviezọ kẹ iku erue” he. A vẹ jẹ “siọ iku erue nọ e rẹ wha ọghọ se Ọghẹnẹ hẹ.” (1 Tim. 1:3, 4) Ma rẹ siọ iku erue thahe thahe keme ma riẹ obonọ i bi no ze. “Emamọ eme” gbe iku uzẹme ọvo ma rẹ raha oke mai gaviezọ kẹ.—2 Tim. 1:13. w24.04 11 ¶16; 13 ¶17
Edivẹ-Oka, Ẹdẹ avọ 12 Asoi
A rẹ rọ eme awere gbe eme ujiro igbenu su udu enọ i rri otọ mu hu thọ.—Rom 16:18.
Whọ nyasiọ ahwo nọ e be gọ Jihova ba re whọ jọ ora sa ha. Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ mai kpobi ma gọe kugbe. Nọ mai kpobi ma te bi ru eware nọ a bi wuhrẹ omai, okugbe ọ rẹ jọ udevie mai. Ohwo kpobi nọ ọ nyasiọ oware nọ ukoko na o ta ba, ọ jẹ be ta ofa, o re fi ohẹriẹ họ ukoko na. Yọ Ọghẹnẹ ọ vuẹ omai nọ ma “kẹnoma” kẹ ohwo otiọye na. O gbẹ rrọ ere he a ve ti si omai lele oma no ukoko na no. (Rom. 16:17) Nọ ma tẹ riẹ uzẹme na no, joma kru rie kekereke. Keme nọ ma te ru ere, o rẹ whae ze nọ ma sae rọ gọ Ọghẹnẹ ziezi, je ru oware nọ ọ gwọlọ ẹsikpobi. (Ẹf. 4:15, 16) Yọ o te jẹ whae ze nọ Setan ọ gbẹ te rehọ erue nọ o bi gu viẹ omai họ họ. U ve ti ru nọ Jihova ọ te rọ thọ omai evaọ oke uye ulogbo na. Fikiere, kru uzẹme na gaga koi. Keme nọ who te ru ere, ‘Ọghẹnẹ udhedhẹ na ọ te jọ kugbe owhẹ.’—Fil. 4:8, 9. w24.07 13 ¶16-17
Edesa-Oka, Ẹdẹ avọ 13 Asoi
Ọzae nana o dhe idhe ẹsiẹvo fiki izieraha rọkẹ oke kpobi.—Hib. 10:12.
Ahwo nọ o jẹ kẹ uye inọ erahaizi a rrọ, Jesu ọ jẹ hai muẹrohọ ae gaga. Yọ o se rai re a jọ ilele riẹ. Ọ riẹ nọ uzioraha họ oware nọ o wha uye nọ o rrọ akpọ na kpobi ze. Fikiere ọ jẹ hai se ahwo nọ ahwo a rri nọ erahaizi gboma. Jesu ọ kẹ oriruo jọ. Ọ ta nọ: “Ahwo nọ oma rai o ga a gwọlọ ọbo-imu hu, rekọ enọ e be mọ e gwọlọ ọbo-imu.” Nọ ọ ta ere no, ọ tẹ ta nọ: “Erahaizi mẹ nyaze ti se, orọnikọ ahwo okiẹrẹe he.” (Mat. 9:12, 13) Jesu o gine ru epanọ ọ ta na. Oke jọ, aye jọ ọ nyaze te viẹ fihọ awọ Jesu jẹ rọ irui-oviẹ riẹ ririe awọ Jesu. Ọ rọ izieraha aye na vrẹ riẹ. (Luk 7:37-50) U no ere no, Jesu o wuhrẹ aye Sameria nọ avọ iẹe a jẹ ta ẹme evaọ akotọ oza na eware jọ nọ i wuzou gaga. Jesu o wuhrẹ i riẹ dede nọ ọ riẹ nọ aye na o je gbe-ọfariẹ. (Jọn 4:7, 17-19, 25, 26) Ere ọvo ho, uwhu nọ u re no uzioraha ze na, Ọghẹnẹ ọ kẹ Jesu ogaga nọ o ro fi ei kparobọ. Ọ kpare ahwo nọ i whu no ze, te ezae te eyae, te emaha te ekpako.—Mat. 11:5. w24.08 4 ¶9-10