2. Samuelova

19 Neskôr oznámili Joábovi: „Hľa, kráľ plače a smúti nad Abšalómom.“+ 2 Záchrana sa teda v ten deň stala príležitosťou na smútok všetkého ľudu, lebo všetci počuli v ten deň hovoriť: „Kráľ sa sužuje nad svojím synom.“ 3 A ľud sa v ten deň začal zakrádať, aby vošiel do mesta+, tak ako sa ľud zakráda, keď sa cíti potupený, lebo utiekol z bitky. 4 A kráľ si prikrýval tvár, a kráľ stále silným hlasom kričal: „Môj syn Abšalóm! Abšalóm, môj syn, môj syn!“+

5 Nakoniec Joáb vošiel ku kráľovi do domu a povedal: „Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich sluhov, tých, ktorí dnes zaobstarali únik tvojej duši+ a duši tvojich synov+ a tvojich dcér+ a duši tvojich manželiek+ a duši tvojich konkubín+, 6 tým, že miluješ tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidíš tých, ktorí ťa milujú; veď si dnes oznámil, že velitelia a sluhovia sú ti ničím, lebo dnes dobre viem, že keby len Abšalóm bol nažive a my všetci ostatní sme boli dnes mŕtvi, áno, tak by to bolo v tvojich očiach správne. 7 A teraz vstaň, vyjdi a prehovor priamo k srdcu svojich sluhov,+ lebo ja prisahám na Jehovu, že ak nevyjdeš, nebude dnes s tebou nocovať ani jeden muž;+ a to bude pre teba istotne horšie ako všetka škoda, ktorá prišla na teba od tvojej mladosti až doteraz.“ 8 Kráľ teda vstal a posadil sa do brány,+ a všetkému ľudu oznámili a hovorili: „Kráľ sedí v bráne.“ A všetok ľud začal prichádzať pred kráľa.

A Izrael, tí sa rozutekali každý do svojho domu.+ 9 A všetok ľud sa vo všetkých izraelských kmeňoch prel, hovoriac: „Kráľ nás [predsa] oslobodil z dlane našich nepriateľov+ a zaobstaral pre nás únik z dlane Filištíncov; a teraz utiekol z krajiny pred Abšalómom.+ 10 A Abšalóm, ktorého sme pomazali nad sebou,+ ten zomrel v boji.+ Prečo teda teraz nič nerobíte, aby ste priviedli kráľa späť?“+

11 Kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádokovi+ a Abiatárovi+ a povedal: „Hovorte judským starším mužom,+ a poviete: ‚Prečo by ste sa mali stať tými poslednými, ktorí privedú kráľa späť do jeho domu, keď ku kráľovi v jeho dome prišlo slovo celého Izraela? 12 Ste moji bratia; moja kosť a moje telo ste.+ Prečo by ste sa teda mali stať poslednými, ktorí privedú kráľa späť?‘ 13 A Amasovi máte povedať:+ ‚Či nie si ty moja kosť a moje telo? Kiež mi tak učiní Boh a kiež tak pridá k tomu,+ ak sa predo mnou trvale nestaneš veliteľom vojska miesto Joába.‘“+

14 A naklonil potom srdcia všetkých judských mužov ako jedného muža,+ takže poslali kráľovi slovo: „Vráť sa, ty a všetci tvoji sluhovia.“

15 A kráľ sa vydal späť a prišiel až k Jordánu. A Júda, ten prišiel do Gilgala+, aby šli kráľovi v ústrety a tak odprevadili kráľa cez Jordán. 16 Potom sa ponáhľal Benjaminec Šimei+, syn Gerov,+ ktorý bol z Bachúrima+, a zišiel kráľovi Dávidovi v ústrety s judskými mužmi. 17 A bolo s ním tisíc mužov z Benjamina. (A boli s ním tiež Ciba+, sluha Saulovho domu, a jeho pätnásť synov+ a jeho dvadsať sluhov, a podarilo sa im prísť k Jordánu skôr ako kráľovi. 18 A prešiel brod+, aby previedol cezeň kráľovu domácnosť, a urobil, čo bolo dobré v jeho očiach.) Šimei, syn Gerov, ten padol pred kráľom, keď sa chystal prejsť Jordán.+ 19 Teraz povedal kráľovi: „Nech mi môj pán nepripisuje previnenie, a nespomínaj na krivdu, ktorú urobil tvoj sluha v deň,+ keď môj pán, kráľ, vychádzal z Jeruzalema, takže by si to kráľ bral k srdcu.+ 20 Veď tvoj sluha dobre vie, že som zhrešil; a tak som dnes prišiel sem prvý z celého Jozefovho+ domu, aby som zišiel v ústrety svojmu pánovi, kráľovi.“

21 Abišaj+, syn Ceruje,+ hneď odpovedal a riekol: „Nemá byť Šimei usmrtený za to, že zvolával zlo na Jehovovho pomazaného?“+ 22 Ale Dávid povedal: „Čo mám s vami,+ synovia Ceruje, že mi máte dnes odporovať+? Bude dnes v Izraeli vôbec niekto usmrtený?+ Či neviem dobre, že som dnes kráľom nad Izraelom?“ 23 Nato povedal kráľ Šimeimu: „Nezomrieš.“ A kráľ mu ďalej prisahal.+

24 A Saulov vnuk Mefibóšet+, ten zostúpil kráľovi v ústrety; a neošetroval si nohy,+ ani si neošetroval fúzy,+ ani si nepral šaty odo dňa, keď odišiel kráľ, až do dňa, keď v pokoji prišiel. 25 A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema v ústrety kráľovi, že mu potom povedal kráľ: „Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?“ 26 Riekol na to: „Môj pane, kráľu, to ma oklamal môj sluha+. Tvoj sluha totiž povedal: ‚Nechaj osedlať pre mňa oslicu, aby som jazdil na nej a šiel s kráľom‘, lebo tvoj sluha je chromý.+ 27 Ohovoril+ teda tvojho sluhu môjho pána, kráľa. Ale môj pán, kráľ, je ako anjel+ [pravého] Boha, a tak konaj, čo je dobré v tvojich očiach. 28 Veď celá domácnosť môjho otca by sa bola stala môjmu pánovi, kráľovi, ničím, iba odsúdenou na smrť, a predsa si svojho sluhu umiestnil medzi tých, čo jedia pri tvojom stole.+ Aký mám teda ešte oprávnený nárok, aby som dokonca kričal+ ku kráľovi?“

29 Kráľ mu však povedal: „Prečo ešte hovoríš svoje slová? Ja hovorím: Ty a Ciba sa máte podeliť o polia.“+ 30 A tak povedal Mefibóšet kráľovi: „Nech si ich vezme aj všetky,+ teraz, keď môj pán, kráľ, v pokoji prišiel do svojho domu.“

31 A Gileádčan Barzillai+ zostúpil z Rogélima, aby šiel ďalej s kráľom k Jordánu a aby ho tak odprevadil k Jordánu. 32 A Barzillai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov;+ a sám kráľa zásoboval potravou, zatiaľ čo býval v Machanajime,+ lebo to bol veľmi veľký+ muž. 33 Kráľ teda povedal Barzillaimu: „Ty sám prejdi so mnou, a istotne ťa budem zásobovať potravou pri mne v Jeruzaleme.“+ 34 Ale Barzillai povedal kráľovi: „Aké sú dni rokov môjho života, aby som mal vyjsť s kráľom do Jeruzalema? 35 Mám dnes osemdesiat rokov.+ Mohol by som rozpoznávať medzi dobrým a zlým, alebo mohol by tvoj sluha vychutnať, čo by jedol a čo by pil,+ alebo mohol by som ešte počúvať+ hlas spevákov a speváčok+? Prečo by sa mal teda tvoj sluha ešte stať bremenom+ svojmu pánovi, kráľovi? 36 Veď tvoj sluha mohol kráľa odprevadiť len kúsok k Jordánu, a prečo by mi mal kráľ odplácať touto odmenou?+ 37 Prosím, nechaj, nech sa tvoj sluha vráti, a nechaj ma zomrieť v mojom meste+ blízko pohrebiska môjho otca a mojej matky.+ Ale tu je tvoj sluha Kimham+. Nech prejde s mojím pánom, kráľom; a učiň mu, čo je dobré v tvojich očiach.“

38 Kráľ teda povedal: „Kimham so mnou prejde, a sám mu učiním, čo je dobré v tvojich očiach; a urobím pre teba všetko, čo by si si vybral [položiť] na mňa.“ 39 Všetok ľud teraz začal prechádzať Jordán, i kráľ prešiel; ale kráľ pobozkal+ Barzillaiho a požehnal+ ho, potom sa vrátil na svoje miesto. 40 Keď prešiel kráľ do Gilgala+, prešiel s ním Kimham a tiež všetok judský ľud a tiež polovica izraelského ľudu, aby previedli kráľa.

41 A hľa, ku kráľovi prichádzali všetci izraelskí muži a povedali kráľovi: „Prečo+ ťa naši bratia, judskí muži, ukradli, aby previedli kráľa a jeho domácnosť a všetkých Dávidových mužov s ním cez Jordán?“+ 42 A tak všetci judskí muži odpovedali izraelským mužom: „Pretože kráľ je s nami úzko spríbuznený;+ a prečo si sa kvôli tej veci rozhneval? Či sme jedli na kráľove útraty, alebo nám bol donesený dar?“

43 Izraelskí muži však odpovedali judským mužom a riekli: „Máme v kráľovi desať dielov,+ takže sme i v Dávidovi viac ako ty. Prečo si si počínal voči nám opovržlivo a prečo sa nestalo najprv+ našou vecou, aby sme svojho kráľa priviedli späť?“ Ale slovo judských mužov bolo prísnejšie ako slovo izraelských mužov.