Keď mal judský kráľ Ezechiáš 39 rokov, dozvedel sa, že je vážne chorý. Jehova mu prostredníctvom proroka Izaiáša oznámil, že na tú chorobu zomrie. (2. Kráľ. 20:1) Ezechiášovi sa zdalo, že nemá žiadnu nádej. Bol z toho taký zdrvený, že sa zúfalo rozplakal. A úpenlivo prosil Jehovu o pomoc. Jehovu jeho úpenlivá prosba dojala. Láskavo mu povedal: „Počul som tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy. Uzdravím ťa.“ Zľutoval sa nad ním a prostredníctvom Izaiáša mu sľúbil, že mu predĺži život a zachráni Jeruzalem z rúk Asýrčanov. (2. Kráľ. 20:4–6) Čo ak si vážne chorý a zdá sa ti, že nemáš žiadnu šancu sa uzdraviť? Modli sa k Jehovovi, aj keby to malo byť cez slzy. Biblia nás uisťuje, že náš „súcitný a milosrdný Otec a Boh všetkej útechy“ nás uteší vo všetkých našich trápeniach. (2. Kor. 1:3, 4) w24.12 24 ods. 15 – 17

Vieš si predstaviť, akú radosť budeš mať, keď budeš vítať vzkriesených? Alebo ako ťa bude baviť skúmať všetko, čo Jehova vytvoril, a dozvedať sa o ňom nové veci? (Žalm 104:24; Iz. 11:9) A čo je zo všetkého najlepšie, budeš Jehovu uctievať bez najmenšieho pocitu viny! Vymenil by si túto krásnu budúcnosť za „chvíľkový pôžitok z hriechu“? (Hebr. 11:25) Určite nie! To, čo nás čaká, stojí za akúkoľvek obeť. Nezabúdaj, že večný život v raji na zemi nebude vždy len niečím, na čo čakáme. Raz sa stane realitou. Ale nič z toho by nebolo možné, keby nás Jehova nemiloval tak veľmi, že za nás dal svojho Syna! w25.01 29 ods. 12

V liste Hebrejom sa píše o mnohých ľuďoch, ktorí verili v Jehovu. Jeden z nich, Mojžiš, mal výnimočnú vieru. (Hebr. 3:2–5; 11:23–25) A Jehova ho nesklamal. Zázračne sa postaral o to, aby aj vo vyprahnutej pustatine mal jeho ľud čo jesť a piť. (2. Mojž. 15:22–25; Žalm 78:23–25) No hoci mal Mojžiš silnú vieru, asi rok po tom, čo Jehova vyslobodil Izraelitov z Egypta, začal pochybovať, či im dokáže dať mäso. Nevedel si predstaviť, ako by mohol zabezpečiť toľko mäsa pre milióny ľudí, ktorí táborili v nehostinnej pustatine. Jehova sa vtedy Mojžiša opýtal: „Je azda Jehovova ruka prikrátka?“ (4. Mojž. 11:21–23) Inými slovami, akoby sa ho opýtal: „Naozaj si myslíš, že nedokážem urobiť, čo som povedal?“ w25.03 26 ods. 1 – 2