Deťom nestačí, aby im rodičia len povedali, čo je správne a čo nesprávne. Mali by im tiež pomôcť, aby uvažovali napríklad nad takýmito otázkami: Prečo Biblia zakazuje niektoré veci, hoci nás priťahujú? Čo ma presviedča, že biblické rady sú vždy na moje dobro? (Iz. 48:17, 18) Ak sa vaše dieťa chce dať pokrstiť, pomôžte mu, aby sa zamyslelo aj nad týmito otázkami: Som ochotný prijať zodpovednosť, ktorú budem mať, keď sa dám pokrstiť? Aký úžitok mi to prinesie? Čoho sa budem musieť vzdať? Vnímam to tak, že získam omnoho viac než stratím? (Mar. 10:29, 30) Po krste si takéto otázky pravdepodobne položí každý. Preto je veľmi dôležité dôkladne ich rozobrať s deťmi ešte pred krstom. Keď sa nad nimi vážne zamyslia, samy sa presvedčia, že žiť v súlade s biblickými zásadami je vždy v ich najlepšom záujme. w17.12 21 ods. 14 – 15

Mnohí naši drahí bratia a sestry zápasia s vážnou chorobou. Iní, hoci už sami nie sú najmladší, sa starajú o zostarnutých príbuzných. Ďalší musia vynakladať veľké úsilie, aby svojej rodine zabezpečili nie luxusné, ale iba základné veci potrebné pre život. A vieme, že mnohí zápasia nielen s jedným, ale s viacerými problémami súčasne. Pamätajme však, že ak sa Jehova zaujíma o neživé stvorenie, o čo viac sa zaujíma o teba. Cení si, že mu slúžiš preto, lebo ho miluješ, a nie preto, že by si musel. (Žalm 19:1, 3, 14) Náš nebeský Otec ťa dôkladne pozná. V Biblii čítame, že sú nám „sčítané i všetky vlasy na hlave“. (Mat. 10:30) Okrem toho žalmista nás uisťuje: „Jehova vie o dňoch bezchybných.“ (Žalm 37:18) Teda Jehova vidí, aké skúšky zažívaš, a môže ti vliať potrebnú silu, aby si ich všetky zvládol. w18.01 7 ods. 1; 8 ods. 4

Keď Peter vzkriesil Tabitu, bolo to také pôsobivé, že „mnohí uverili v Pána“. Títo noví učeníci mohli vydávať svedectvo tak o Ježišovi, ako aj o tom, že Jehova dokáže kriesiť mŕtvych. (Sk. 9:36–42) Iní ľudia boli očitými svedkami ďalšieho vzkriesenia. Odohralo sa v Troade na území dnešného Turecka. Na zhromaždení, ktoré sa konalo na treťom poschodí jedného domu, bol aj apoštol Pavol. Hovoril na ňom až do polnoci. Medzi poslucháčmi bol aj mladý Eutychus, ktorý sedel v okne. V jednej chvíli zadriemal a vypadol. Prvý, kto k nemu pribehol, bol možno lekár Lukáš. Prezrel ho a vyslovil jednoznačný záver: Eutychus nie je iba zranený a v bezvedomí, je mŕtvy! Dolu zišiel aj Pavol a objal mŕtve telo. Po chvíli zvolal, čo nikto nečakal: „Jeho duša je v ňom.“ Všetkých očitých svedkov to muselo ohromiť! Keďže videli, ako Pavol vzkriesil mŕtveho, „veľmi sa potešili“. (Sk. 20:7–12) w17.12 5 ods. 10 – 11