Nedeľa 1. októbra
Šťastný je ten, kto o mne nepochybuje. (Mat. 11:6)
To, čo vyučujeme a čomu veríme, je založené na Božom Slove. Napriek tomu nás mnohí ľudia odmietajú počúvať. Prekáža im, že náš spôsob uctievania je podľa ich názoru príliš jednoduchý a že to, čo učíme, nie je v súlade s tým, čo chcú počuť. Čo môžeme robiť, aby nás nepremohli pochybnosti? Apoštol Pavol povedal kresťanom v Ríme: „Človek musí najprv počuť, aby mohol uveriť. A počuť môže, iba ak niekto zvestuje o Kristovi.“ (Rim. 10:17) Teda vieru si posilňujeme tak, že študujeme Božie Slovo, a nie tak, že sa zúčastňujeme na nebiblických náboženských obradoch, aj keď možno lahodia oku. Musíme si vybudovať silnú vieru založenú na presnom poznaní, lebo „bez viery nie je možné páčiť sa Bohu“. (Hebr. 11:1, 6) Nepotrebujeme vidieť nejaké pôsobivé znamenie z neba, aby sme sa uistili, že sme našli pravdu. Na to, aby sme sa o tom presvedčili a rozptýlili všetky pochybnosti, stačí dôkladne študovať Bibliu. w21.05 4 – 5 ods. 11 – 12
Pondelok 2. októbra
Moja situácia prispieva k šíreniu dobrej správy. (Fil. 1:12)
Apoštol Pavol zažíval veľa ťažkostí. Bili ho, kameňovali a viackrát sa ocitol vo väzení. Preto potreboval, aby ho Jehova posilňoval. (2. Kor. 11:23–25) Okrem toho úprimne priznal, že občas bojuje s negatívnymi pocitmi. (Rim. 7:18, 19, 24) Mal aj zdravotný problém, o ktorom sa vyjadril, že mu bol daný „osteň do tela“, a zúfalo prosil Boha, aby ho tohto problému zbavil. (2. Kor. 12:7, 8) Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré Pavol mal, Jehova mu dal silu, aby vytrvával v službe. Zamyslime sa, čo všetko zvládol. Napríklad keď bol v domácom väzení v Ríme a nemohol vychádzať von, horlivo obhajoval dobrú správu pred židovskými vodcami a možno aj pred vládnymi úradníkmi. (Sk. 28:17; Fil. 4:21, 22) Zvestoval aj mnohým vojakom z prétoriánskej stráže a všetkým, ktorí k nemu prišli. (Sk. 28:30, 31; Fil. 1:13) V tom istom čase Boh viedol Pavla svojím duchom, aby napísal listy, z ktorých majú úžitok praví kresťania až dodnes. w21.05 21 ods. 4 – 5
Utorok 3. októbra
„Nechoďte nad to, čo je napísané.“ Potom sa nebudete... pýšiť. (1. Kor. 4:6)
Judský kráľ Uzzijah spyšnel, čo viedlo k tomu, že odmietol radu a konal opovážlivo. Uzzijah bol veľmi schopný človek. Dosiahol veľa vojenských úspechov a darilo sa mu aj v oblasti stavebníctva a poľnohospodárstva. „Pravý Boh mu dával úspech.“ (2. Kron. 26:3–7, 10) „Ale keď sa stal mocným, spyšnel a to ho zničilo,“ píše sa v Biblii. Podľa Jehovovho príkazu mohli v chráme páliť kadidlo iba kňazi. Ale kráľ Uzzijah vošiel do chrámu a chcel páliť kadidlo, hoci na to nemal právo. Jehovovi sa to nepáčilo a postihol tohto pyšného človeka malomocenstvom. (2. Kron. 26:16–21) Mohli by sme aj my spyšnieť a chytiť sa do podobnej pasce ako Uzzijah? Áno, keby sme si o sebe priveľa mysleli. Pamätajme na to, že všetky schopnosti, ktoré máme, a úlohy, ktoré v zbore dostaneme, sú od Jehovu. (1. Kor. 4:7) Ak sme pyšní, pre Jehovu sme nepoužiteľní. w21.06 16 ods. 7 – 8