Nehemiáš
5 Nastal však veľký krik+ ľudu a ich manželiek proti ich židovským bratom.+ 2 A boli tí, ktorí hovorili: „Dávame ako záruku svojich synov a dcéry, aby sme dostali obilie a najedli sa a zostali nažive.“+ 3 A boli tam tí, ktorí hovorili: „Dávame ako záruku svoje polia a svoje vinice a svoje domy,+ aby sme počas nedostatku potravy dostali obilie.“ 4 A boli tam tí, ktorí hovorili: „Peniaze na kráľov poplatok sme si vypožičali+ na svoje polia a svoje vinice.+ 5 A naše telo je predsa rovnaké ako telo našich bratov;+ naši synovia sú rovnakí ako ich synovia, ale tu znižujeme svojich synov a svoje dcéry na otrokov,+ a niektoré z našich dcér už znížené sú; a v našich rukách niet moci, zatiaľ čo naše polia a naše vinice patria iným.“
6 Teraz som sa veľmi rozhneval, akonáhle som počul ich krik a tieto slová. 7 Moje srdce preto zauvažovalo vo mne, a začal som vytýkať chyby+ urodzeným a splnomocneným predákom a ďalej som im povedal: „Vyžadujete úžeru+ každý od svojho brata.“
Ďalej som usporiadal kvôli nim veľké zhromaždenie+ 8 a povedal som im: „My sami sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní národom, pokiaľ to bolo v našej moci;+ a súčasne budete sami predávať svojich bratov,+ a budú predávaní nám?“ Na to onemeli a nenašli ani slova.+ 9 A ďalej som povedal: „To, čo robíte, nie je dobré.+ Či nemáte chodiť v bázni+ pred naším Bohom+ pre pohanu+ národov, našich nepriateľov?+ 10 A aj ja, moji bratia a moji slúžiaci dávame medzi nich peniaze a obilie na pôžičku. Prestaňme, prosím, s tým požičiavaním na úrok.+ 11 Prosím, vráťte im tohto dňa ich polia,+ ich vinice, ich olivové háje a ich domy a stotinu peňazí a obilie, nové víno a olej, čo vyžadujete od nich ako úrok.“
12 A tak povedali: „Vrátime+ a nebudeme od nich žiadať nič späť.+ Urobíme presne, ako hovoríš.“+ Zavolal som teda kňazov a nechal ich prisahať, že urobia podľa tohto slova.+ 13 Vytriasol som tiež svoju náruč a povedal som nato: „Kiež takým spôsobom vytrasie [pravý] Boh každého muža, ktorý nevykoná podľa tohto slova, z jeho domu a z jeho nadobudnutého majetku; a kiež sa tak stane vytraseným a prázdnym.“ Celý zbor na to povedal: „Amen!“+ A začali chváliť Jehovu.+ A ľud urobil potom podľa tohto slova.+
14 Iná vec: Odo dňa, keď ma poveril, aby som sa stal ich miestodržiteľom+ v judskej krajine, od dvadsiateho+ roku do tridsiateho druhého+ roku kráľa Artaxerxa+, dvanásť rokov, sme ja a moji bratia nejedli chlieb patriaci miestodržiteľovi.+ 15 Skorší miestodržitelia, ktorí boli predo mnou, tí to sťažili ľudu a brali od nich denne štyridsať strieborných šeklov na chlieb a víno. Ich slúžiaci tiež boli nad ľudom panovační.+ Ja, ja som to tak nerobil+ z bázne pred Bohom.+
16 A navyše, priložil som ruku k dielu na tomto múre,+ a nenadobudli sme si ani pole;+ a všetci moji slúžiaci tu boli pre prácu. 17 A pri mojom stole boli Židia a splnomocnení predáci, stopäťdesiat mužov, a tí, čo prichádzali k nám z národov, ktoré boli okolo nás.+ 18 Čo sa týka toho, čo bolo denne chystané, pre mňa bol chystaný jeden býk, šesť vybraných oviec a vtáci, a raz za desať dní víno+ každého druhu v hojnosti. A spolu s tým som nežiadal chlieb patriaci miestodržiteľovi, lebo služba ťažko doliehala na tento ľud. 19 Pamätaj na mňa,+ ó, môj Bože, na dobré+, všetko, čo som urobil pre tento ľud.+