Jób

30 A teraz sa mi vysmievajú+

títo, [ktorí sú] mladší ako ja počtom dní,+

a ich otcov bol by som odmietol

umiestniť ku psom svojho stáda.

 2 Aj sila ich rúk – na čo mi bola?

Zanikla v nich životná sila.+

 3 Sú neplodní z nedostatku a hladu,

obhrýzajú bezvodný kraj,+

[ktorým sa] včera prehnala búrka a spustošenie.

 4 Šklbali slanú bylinu okolo kríkov

a ich potravou bol koreň kručinky.

 5 Vyháňaní boli z obce;+

ľudia kričali na nich ako na zlodeja.

 6 Prebývať [musia] na svahu údolí bystrín,

v prašných dierach a skalách.

 7 Uprostred krovia kričali;

pod žihľavami sa schúlili.

 8 Synovia nerozumného+ aj synovia bezmenného,

boli z krajiny von vyhnaní.

 9 A teraz som sa stal dokonca námetom ich piesne+

a slúžim im za príslovie.+

10 Opovrhli mnou, držia sa ďaleko odo mňa+

a [svoje] sliny nezadržali pred mojou tvárou.+

11 Lebo on uvoľnil [moju] tetivu a začal ma pokorovať,

a kvôli mne si oni popustili uzdu.

12 Dvíhajú sa [mi] po pravici ako kŕdeľ;

moje nohy nechali ísť,

ale nahádzali proti mne svoje hrádze pohrôm.+

13 Moje cesty postŕhali;

boli mi užitoční iba na protivenstvá,+

žiadneho pomocníka nemali.

14 Prichádzajú ako cez široký prielom;

privalili sa za búrky.

15 Náhle hrôzy sa obrátili na mňa;

moje urodzené spôsoby sú hnané ako vietor

a moja záchrana odtiahla ako oblak.

16 A moja duša je teraz rozliata vo mne;+

zmocňujú sa ma dni súženia+.

17 V noci boli moje kosti+ prevŕtané [a odpadávali] zo mňa,

a [bolesti], ktoré ma hryzú, neoddychujú.+

18 Hojnosťou sily sa mení môj odev;

ako golier môjho dlhého odevu ma to opásava.

19 Zrazil ma do hliny,

takže sa javím ako prach a popol.

20 Volám k tebe o pomoc, ale neodpovedáš mi;+

stál som, aby si mi prejavil pozornosť.

21 Meníš sa a stávaš sa ku mne krutým;+

celou mocou svojej ruky prechovávaš nepriateľstvo voči mne.

22 Dvíhaš ma do vetra, nechávaš ma [na ňom] jazdiť;

potom ma s rachotom rozpúšťaš.

23 Veď ja dobre viem, že ma donútiš obrátiť sa k smrti+

a k domu, kde sa stretnú všetci žijúci.

24 Lenže nikto nevystiera ruku oproti holej hŕbe trosiek,+

ani keď sa niekto rozpadá, nevolá pre ne o pomoc.

25 Ja som veru plakal nad tým, ktorý mal ťažký deň,+

moja duša smútila nad biednym.+

26 Hoci som očakával dobro, prišlo zlo;+

čakal som na svetlo, ale prišla temnota.

27 Moje črevá boli uvedené do varu a neutíchli;

dni útrap prišli mi oproti.

28 Smutný+ som sa prechádzal, keď nebolo slnečného svetla;

postavil som sa v zhromaždení, ustavične som volal o pomoc.

29 Stal som sa bratom šakalov

a druhom dcér pštrosa.+

30 Aj moja koža sčernela+ [a poodpadávala] zo mňa,

a moje kosti sa rozpálili od vyschnutia.

31 A moja harfa bola napokon len na smútenie

a moja píšťala pre hlas plačúcich.