Kniha žalmov
DRUHÁ KNIHA
(Žalmy 42–72)
Vedúcemu. Maskil pre Kórachových synov.+
4 Na tieto veci chcem pamätať a chcem v sebe vylievať svoju dušu.+
Lebo som chodieval s davom,
pomaly som pred nimi chodieval k Božiemu domu,+
s hlasom radostného volania a vďakyvzdania+
zástupu, ktorý slávil sviatok.+
5 Prečo si zúfaš, ó, moja duša,+
a prečo sa vo mne búriš?+
Čakaj na Boha,+
veď mu ešte budem chválorečiť ako veľkolepej záchrane mojej osoby.+
6 Ó, môj Bože, moja duša, tá si vo mne zúfa.+
Preto na teba spomínam+
z jordánskej krajiny a zo štítov Hermona,+
z malého vrchu.+
7 Vodná hlbina volá k vodnej hlbine
za zvuku tvojich [vodných] prívalov.
Všetky tvoje vlnobitia a tvoje vlny+ –
prevalili sa ponad mňa.+
8 Vo dne Jehova prikáže svojej milujúcej láskavosti+
a v noci so mnou bude jeho pieseň;+
bude tu modlitba k Bohu môjho života.+
9 Poviem Bohu, svojmu skalnému útesu:+
„Prečo si na mňa zabudol?+
Prečo chodím smutný pre útlak nepriateľa?“+