Kniha žalmov
Vedúcemu na strunové nástroje. Maskil. Dávidov.
2 Venuj mi pozornosť a odpovedz mi.+
Moja starosť ma nepokojne poháňa sem a tam+
a nemôžem nič iné, iba prejavovať znepokojenie
3 pre hlas nepriateľa, pre nátlak zlého.+
Lebo zhadzujú na mňa to, čo škodí,+
a v hneve prechovávajú nevraživosť voči mne.+
ubytoval by som sa v pustatine.+ – Sélah –
8 Ponáhľal by som sa na miesto úniku pre mňa
pred ženúcim sa vetrom, pred búrkou.“+
12 Veď to nebol nepriateľ, ktorý sa pustil do môjho hanobenia,+
inak by som sa s tým mohol vysporiadať.
Nebol to ten, kto ma prudko nenávidí, ktorý sa nado mňa vypínal;+
inak by som sa mohol pred ním skryť.+
13 Bol si to však ty, smrteľný človek, ktorý mi bol roveň,+
niekto mne dôverný a môj známy,+
14 pretože sme sa spolu tešievali zo vzájomnej sladkej dôvernosti;+
s davom sme chodievali do Božieho domu.+
15 Nech na nich [prídu] spustošenia!+
Nech zostúpia do šeolu zaživa;+
veď mali v sebe zlé veci, keď bývali ako cudzí usadlíci.+
17 Večer a ráno a na poludnie nemôžem iné, ako prejavovať starosť a vzdychám;+
a on počuje môj hlas.+
18 Istotne vykúpi moju dušu [a dá jej] pokoj od boja, ktorý je proti mne.+
Je ich nakoniec proti mne množstvo.+
19 Boh vypočuje a odpovie im;+
áno, ten, ktorý sedí [na tróne] ako v minulosti+ – Sélah –
tým, ktorí sa nemenia+
a ktorí sa neboja Boha.+
21 Hladšie ako maslo sú [slová] jeho úst,+
jeho srdce však je naladené do boja.+
Jeho slová sú hladšie ako olej,+
ale sú to tasené meče.+