TRETIA KNIHA
(Žalmy 73–89)
Asafov+ nápev.
73 Boh je naozaj dobrý voči Izraelu, voči tým, ktorí sú čistého srdca.+
2 Čo sa týka mňa, moje nohy takmer odbočili,+
moje kroky boli takmer privedené k pokĺznutiu.+
3 Lebo som začal závidieť chvastúňom,+
[keď] som vídal ten pokoj zlých.+
4 Lebo nemajú nijaké smrteľné kŕče+
a ich brucho je tučné.+
5 Nemajú dokonca ani ťažkosti smrteľného človeka+
a nie sú stíhaní ranami ako iní ľudia.+
6 Preto im povýšenectvo poslúžilo ako náhrdelník;+
násilie ich halí ako odev.+
7 Oko sa im vypučilo od tučnoty;+
presiahli predstavy srdca.+
8 Posmievajú sa a hovoria o tom, čo je zlé;+
o podvode hovoria nadneseným štýlom.+
9 Svoje ústa vyniesli až do nebies+
a ich jazyk sa prechádza po zemi.+
10 Preto privádza svoj ľud späť sem
a vody [toho], čo je plné, sú pre nich odvedené.
11 A povedali: „Ako sa [to] dozvedel Boh?+
A je u Najvyššieho poznanie?“+
12 Hľa, to sú tí zlí, ktorí sú až na neurčito v pohode.+
Rozmnožili [svoje] prostriedky na obživu.+
13 Istotne je teda márne, že som očistil svoje srdce+
a že si umývam ruky v nevinnosti.+
14 A začal som byť sužovaný po celý deň+
a každé ráno som naprávaný.+
15 Keby som bol povedal: „Ja budem rozprávať taký príbeh,“
hľa, bol by som si počínal zradne
proti pokoleniu tvojich synov.+
16 A stále som uvažoval, aby som to poznal;+
v mojich očiach to boli ťažkosti,
17 kým som potom nevošiel do veľkolepej Božej svätyne.+
Chcel som rozpoznať ich budúcnosť.+
18 Istotne ich staviaš na klzkú zem.+
Nechal si ich rozpadnúť sa na trosky.+
19 Ó, ako sa stali predmetom úžasu akoby v okamihu,+
[ako] skončili, boli privedení k svojmu koncu náhlym zdesením!
20 Ako snom po prebudení, ó, Jehova,+
[tak] keď precitneš, pohrdneš samotným ich obrazom.+
21 Moje srdce totiž zatrpklo+
a v obličkách som cítil ostrú bolesť+
22 a bol som nerozumný a nemohol som poznať;+
z tvojho stanoviska som sa stal podobný zvieratám.+
23 Som však stále s tebou;+
chytil si moju pravicu.+
24 Svojou radou ma povedieš+
a potom ma dovedieš dokonca k sláve.+
25 Koho mám v nebesiach?+
A okrem teba nemám žiadne iné potešenie na zemi.+
26 Moje telo a moje srdce zlyhali.+
Boh je skalou môjho srdca a mojím podielom na neurčitý čas.+
27 Veď, hľa – práve tí, čo bočia od teba, zahynú.+
Istotne umlčíš každého, kto ťa nemravne opúšťa.+
28 Ale ja, pre mňa je dobré približovať sa k Bohu.+
U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište,+
aby som oznamoval všetky tvoje diela.+