Plač Jeremiáša
א [Alef]
2 Ako len zahaľuje Jehova v svojom hneve mrakom dcéru Siona!+
Z neba na zem zvrhol+ krásu Izraela.+
V deň svojho hnevu nepamätal na svoju podnož+.
ב [Bet]
2 Jehova prehltol, neprejavil súcit s nijakými miestami Jakobovho bývania+.
Vo výbuchu svojho hnevu zboril opevnené miesta+ dcéry Júdu.
Priviedol do styku so zemou,+ znesvätil kráľovstvo+ a jeho kniežatá.+
ג [Gimel]
3 V žiari hnevu zoťal každý roh Izraela.+
Obrátil svoju pravicu späť pred nepriateľom;+
a v Jakobovi stále horí ako planúci oheň, ktorý všade dookola pohlcuje.+
ד [Dalet]
4 Zošliapol svoj luk ako nepriateľ.+ Jeho pravica+ zaujala polohu
ה [He]
5 Jehova sa stal podobným nepriateľovi.+ Prehltol Izrael.+
Prehltol všetky jeho obytné veže,+ zničil všetky svoje opevnené miesta.+
A rozhojňuje smútok a nariekanie dcéry Júdu.+
ו [Vav]
6 A so svojím prístreškom+ zaobchodí násilne, ako s tým v záhrade.+ Zničil svoj sviatok.
Jehova spôsobil, že sa zabudol na Sione sviatok+ i sabat,
a v svojom hnevlivom verejnom odsúdení neukázal nijaký rešpekt pred kráľom a kňazom.+
ז [Zajin]
7 Jehova odvrhol svoj oltár.+ Odsotil svoju svätyňu.+
Múry ich obytných veží vydal do ruky nepriateľa.+
V Jehovovom dome nechali znieť [svoj] hlas ako v deň sviatku.+
ח [Chet]
8 Jehova myslel na to, že zničí múr+ dcéry Siona.
Natiahol mernú šnúru.+ Neodvrátil svoju ruku od pohltenia.+
A pôsobí, že násyp a múr smútia.+ Spolu sa rozpadávali.
ט [Tet]
9 Jej brány+ zapadli až do zeme. Zničil a rozlámal jej závory.
Jej kráľ a jej kniežatá sú medzi národmi.+ Niet zákona.+
Jej proroci tiež nenašli videnie od Jehovu.+
י [Jod]
10 Starší muži dcéry Siona sedia na zemi, [kde] mlčia.+
Na hlavu si nasypali prach.+ Opásali sa vrecovinou.+
Panny Jeruzalema sklonili svoje hlavy po zem.+
כ [Kaf]
11 Moje oči dospeli ku koncu v čistých slzách.+ Moje črevá kvasia.+
Moja pečeň je vyliata na samu zem+ pre rozvrat dcéry môjho ľudu,+
lebo omdlieva dieťa i dojča na námestiach mesta.+
ל [Lamed]
12 Hovorili svojim matkám: „Kde je obilie a víno?“+
Lebo omdlievali ako niekto zabitý na námestiach mesta,
lebo ich duša sa vylievala do náručia ich matiek.
מ [Mem]
13 Na čo ťa mám použiť ako svedka? K čomu ťa mám pripodobniť, dcéra Jeruzalema?+
Čo mám urobiť tebe rovné, aby som ťa utešil, ó, panenská dcéra Siona?+
Veď tvoj rozvrat+ je taký veľký ako more. Kto ti môže priniesť uzdravenie?+
נ [Nun]
14 Tvoji proroci videli pre teba vo videní bezcenné a neuspokojivé veci+
a neodkryli tvoje previnenie, aby odvrátili tvoje zajatie,+
ale stále videli pre teba vo videní bezcenné a zvádzajúce vyhlásenia.+
ס [Samech]
15 Všetci, čo prechádzali po ceste, tlieskali nad tebou rukami.+
Hvízdali+ a potriasali hlavou+ nad dcérou Jeruzalema [a hovorili]:
„Toto je to mesto, o ktorom hovorievali: ‚Je dokonalosťou krásy, jasotom pre celú zem‘?“+
פ [Pe]
16 Všetci tvoji nepriatelia otvorili nad tebou ústa.+
Hvízdali a škrípali zubami.+ Povedali: „My [ju] prehltneme.+
Toto je naozaj deň, v ktorý sme dúfali.+ Našli sme! Videli sme!“+
ע [Ajin]
17 Jehova uskutočnil, čo zamýšľal.+ Dovŕšil svoj výrok,+
to, čo prikazoval od dávnych dní.+ Zboril a neprejavil súcit.+
A pôsobí, že sa nepriateľ nad tebou raduje.+ Vyvýšil roh tvojich protivníkov.+
צ [Cade]
18 Ich srdce volalo k Jehovovi,+ ó, múry dcéry Siona.+
Spôsob, nech dňom a nocou stekajú slzy ako bystrina.+
Nedovoľ ochabnutie. Kiež nemá pokoj zrenica tvojho oka.
ק [Kof]
19 Vstaň! Fňukaj za noci po začiatok ranných stráží.+
Vylej svoje srdce+ pred Jehovovou tvárou+ ako vodu.
Zodvihni k nemu dlane+ kvôli duši svojich detí,
ktoré omdlievajú pre hlad vo vchodoch do každej ulice.+
ר [Reš]
20 Pozri, ó, Jehova, no pozri+ predsa na toho, s kým si tak kruto zaobchodil.
Mali by ženy stále jesť svoje vlastné plody, deti, ktoré sa narodili plne vyvinuté,+
alebo by mal byť kňaz a prorok zabitý v Jehovovej svätyni?+
ש [Šin]
21 Chlapec a starec+ ľahli si na zem ulíc.+
Moje panny a moji mladí muži padli mečom.+
Zabíjal si v deň svojho hnevu.+ Pobíjal si;+ nemal si nijaký súcit.+
ת [Tav]