4. Mojžišova
32 Synovia Rúbena+ a synovia Gáda+ mali teraz veľký počet hospodárskych zvierat, naozaj veľmi mnoho. A uvideli krajinu Jazer+ a krajinu Gileád, a hľa, to miesto bolo miestom pre hospodárske zvieratá. 2 Synovia Gáda a synovia Rúbena teda prišli a povedali Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi a náčelníkom zhromaždenia toto: 3 „Atarót+ a Dibon+ a Jazer a Nimra+ a Chešbon+ a Elaleh+ a Sebam a Nebo+ a Beon+, 4 krajina, ktorú Jehova porazil pred izraelským zhromaždením,+ je krajina pre hospodárske zvieratá a tvoji sluhovia majú hospodárske zvieratá.“+ 5 A ďalej hovorili: „Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech je daná táto krajina tvojim sluhom do vlastníctva. Nenúť nás prekročiť Jordán.“+
6 Vtedy povedal Mojžiš synom Gáda a synom Rúbena: „Majú ísť vaši bratia do vojny, kým vy tu zostávate bývať?+ 7 A prečo zmalomyseľňujete synov Izraela, aby neprešli do krajiny, ktorú im Jehova istotne dá? 8 Tak to robili vaši otcovia,+ keď som ich poslal z Kádeš-barney,+ aby videli krajinu. 9 Keď vyšli do údolia bystriny Eškol+ a videli krajinu, tak zmalomyseľnili synov Izraela, aby nešli do krajiny, ktorú by im Jehova určite dal.+ 10 Toho dňa preto vzplanul Jehovov hnev, takže prisahal+ a povedal: 11 ‚Tí muži, ktorí prišli z Egypta, od dvadsaťročných vyššie,+ neuvidia pôdu, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi,+ lebo ma nenasledovali úplne, 12 okrem Kenizejca Káleba,+ syna Jefunneho, a Jozuu,+ syna Nunovho, pretože tí úplne nasledovali Jehovu.‘ 13 A tak Jehovov hnev vzplanul proti Izraelu, a on ich nechal štyridsať rokov putovať po pustatine,+ kým celé pokolenie, ktoré konalo zlé v Jehovových očiach, neprišlo k svojmu koncu.+ 14 A tu ste povstali na mieste svojich otcov ako plemeno hriešnych ľudí, aby ste ešte pridali k Jehovovmu+ horiacemu hnevu proti Izraelovi. 15 V prípade, že by ste sa odvrátili od jeho nasledovania,+ istotne by ich ešte raz nechal zostať dlhšie v pustatine,+ a konali by ste skazonosne voči všetkému tomuto ľudu.“+
16 Neskôr sa priblížili k nemu a povedali: „Nechaj nás tu vybudovať kamenné ohrady pre stáda drobného dobytka, pre naše hospodárske zvieratá, a mestá pre našich maličkých. 17 Ale my sami pôjdeme vyzbrojení v bojovom šíku pred synmi Izraela+ až dovtedy, kým ich privedieme na ich miesto, zatiaľ čo naši maličkí budú bývať v mestách s opevnením, preč od tváre obyvateľov krajiny. 18 Nevrátime sa do svojich domov, kým si synovia Izraela nezaobstarajú pozemkový majetok, každý svoje vlastné dedičstvo.+ 19 Nedostaneme totiž s nimi dedičstvo zo strany Jordána a ďalej, lebo naše dedičstvo nám prišlo z tej strany Jordána smerom na východ slnka.“+
20 A na to im povedal Mojžiš: „Ak to urobíte, že sa pred Jehovom vyzbrojíte do vojny,+ 21 a každý vyzbrojený z vás naozaj prejde pred Jehovom Jordán, kým nezaženie pred sebou svojich nepriateľov+ 22 a krajina nebude naozaj podmanená pred Jehovom,+ a potom sa vrátite,+ tiež budete bez viny voči Jehovovi a voči Izraelovi; a táto krajina sa stane vaša ako vlastníctvo pred Jehovom.+ 23 Ale ak tak neurobíte, tiež istotne zhrešíte voči Jehovovi.+ V tom prípade vedzte, že váš hriech vás dostihne.+ 24 Postavte si mestá pre svojich maličkých a kamenné ohrady pre svoje stáda drobného dobytka, a máte vykonať, čo vyšlo z vašich úst.“+
25 Potom povedali synovia Gáda a synovia Rúbena Mojžišovi toto: „Tvoji sluhovia urobia tak, ako môj pán prikazuje.+ 26 Naši maličkí, naše manželky, naše hospodárske zvieratá a všetky naše domáce zvieratá zostanú tam v gileádskych mestách,+ 27 ale tvoji sluhovia, každý vyzbrojený do vojska, prejdú pred Jehovom do vojny,+ tak ako hovorí môj pán.“
28 Mojžiš teda dal o nich rozkaz kňazovi Eleazárovi a Jozuovi, Nunovmu synovi, a hlavám otcov kmeňov synov Izraela. 29 Mojžiš im teda povedal: „Ak prejdú Jordán s vami synovia Gáda a synovia Rúbena, každý vyzbrojený do vojny+ pred Jehovom, a krajina pred vami bude skutočne podmanená, dáte im potom krajinu Gileád do vlastníctva.+ 30 Ale ak s vami neprejdú vyzbrojení, potom budú usídlení vo vašom strede v kanaanskej krajine.“+
31 Synovia Gáda a synovia Rúbena na to odpovedali a riekli: „Čo hovoril Jehova tvojim sluhom, tak urobíme.+ 32 My sami prejdeme vyzbrojení pred Jehovom do kanaanskej krajiny+ a vlastníctvo nášho dedičstva u nás bude na tejto strane Jordána.“+ 33 Na to im Mojžiš dal, totiž synom Gáda+ a synom Rúbena+ a polovici kmeňa Jozefovho syna Manašeho,+ dal Mojžiš kráľovstvo Sichona+, kráľa Amorejčanov, a kráľovstvo Óga,+ kráľa Bázanu, krajinu, ktorá patrila k svojim mestám v územiach, a mestá tej krajiny dookola.
34 A synovia Gáda išli stavať Dibon+ a Atarót+ a Aroer+ 35 a Atrót-šofán a Jazer+ a Jogbohach+ 36 a Bet-nimru+ a Bet-háran+, mestá s opevnením,+ a kamenné ohrady pre stáda drobného dobytka.+ 37 A synovia Rúbena postavili Chešbon+ a Elaleh+ a Kirjatajim+ 38 a Nebo+ a Baal-meon+ – ich mená boli zmenené – a Sibmu; a začali mená miest, ktoré postavili, nazývať svojimi vlastnými menami.
39 A synovia Machira,+ syna Manašeho, pochodovali do Gileádu a dobyli ho a zahnali Amorejčanov, ktorí boli v ňom. 40 Mojžiš teda dal Gileád Machirovi, synovi Manašeho, a on sa usadil v ňom.+ 41 A Jair, syn Manašeho, pochodoval a dobyl ich stanové dediny a začal ich nazývať Chavvot-jair.+ 42 A Nóbach pochodoval a dobyl Kenat+ a jeho závislé mestečká; a začal ich nazývať svojím vlastným menom Nóbach.