Skutky
28 Keď sme sa dostali do bezpečia, dozvedeli sme sa, že sa ostrov volá Malta.+ 2 A ľudia hovoriaci cudzím jazykom nám preukázali mimoriadnu láskavosť+, lebo nakládli oheň a ujali sa nás všetkých, keďže pršalo a bolo chladno.+ 3 Ale keď Pavol nazbieral otiepku raždia a položil ju na oheň, následkom tepla vyliezla zmija a zavesila sa mu na ruku. 4 Keď ľudia hovoriaci cudzím jazykom zbadali jedovatého tvora, ako mu visí z ruky, hovorili si: „Ten človek je istotne vrah a hoci sa zachránil z mora, trestajúca spravodlivosť mu nedovolí žiť ďalej.“ 5 Avšak on striasol jedovatého tvora do ohňa a nič sa mu nestalo.+ 6 Ale oni čakali, že dostane zápal a napuchne alebo náhle padne mŕtvy. Keď už dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili mienku a hovorili, že je bohom.+
7 V susedstve toho miesta mal pozemky popredný muž ostrova menom Publius. Pohostinne nás prijal a dobrotivo nás hostil tri dni. 8 Stalo sa však, že Publiov otec ležal postihnutý horúčkou a úplavicou a Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky+ a uzdravil ho.+ 9 Keď sa to stalo, aj ostatní chorí na ostrove prichádzali k nemu a boli uzdravení.+ 10 A poctili nás aj mnohými darmi, a keď sme odplávali, dali nám veci pre našu potrebu.
11 O tri mesiace sme odplávali loďou z Alexandrie+, ktorá prezimovala na ostrove a mala na prove znak „Synovia Dia“. 12 Dostali sme sa do prístavu v Syrakúzach a zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme plávali oblúkom a prišli do Régia. O deň neskôr sa zodvihol južný vietor a na druhý deň sme prišli do Puteolu. 14 Tu sme našli bratov, ktorí nás naliehavo prosili, aby sme s nimi zostali sedem dní; a takto sme sa priblížili k Rímu. 15 Keď o nás počuli tamojší bratia, prišli nám naproti až po Apiovo trhovisko a k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zbadal, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.+ 16 Keď sme konečne vošli do Ríma, bolo Pavlovi dovolené+, aby zostal sám s vojakom, ktorý ho strážil.
17 O tri dni však pozval popredných Židov. Keď sa zhromaždili, povedal im: „Muži, bratia, hoci som neurobil nič proti ľudu alebo zvykom našich predkov,+ bol som vydaný ako väzeň z Jeruzalema do rúk Rimanov.+ 18 Po výsluchu+ ma chceli prepustiť,+ lebo na mne nenašli príčinu pre smrť+. 19 Ale keď Židia neprestajne hovorili proti tomu, bol som nútený odvolať+ sa na cézara, nie však preto, že by som chcel z niečoho obžalovať svoj národ. 20 Preto som naozaj úpenlivo prosil, aby som vás mohol uvidieť a porozprávať sa s vami, lebo pre nádej+ Izraela mám na sebe túto reťaz.“+ 21 Oni mu povedali: „Nedostali sme z Judey o tebe listy, ani žiaden brat, ktorý prišiel, nič zlé neoznámil ani nehovoril o tebe. 22 Myslíme si však, že je správne počuť od teba ako zmýšľaš, lebo o tejto sekte+ je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“+
23 Dohovorili si s ním deň a prišlo ich mnoho do jeho príbytku. A vysvetlil im vec a dôkladne svedčil o Božom kráľovstve+ a od rána do večera ich presviedčal o Ježišovi z Mojžišovho+ zákona i z Prorokov+. 24 A niektorí verili+ tomu, čo hovoril; iní neverili.+ 25 Keďže boli medzi sebou nejednotní, odchádzali, zatiaľ čo Pavol poznamenal:
„Vhodne hovoril svätý duch prostredníctvom proroka Izaiáša vašim predkom 26 povediac: ‚Choď k tomuto ľudu a povedz: „Počujúc počujete, ale určite neporozumiete, hľadiac budete hľadieť, ale určite neuvidíte.+ 27 Lebo znecitlivelo srdce tohto ľudu a ušami počuli bez ohlasu a oči zatvárali; len aby očami nevideli a nepočuli ušami, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, aby som ich uzdravil.“‘+ 28 Teda vedzte, že tento prostriedok, ktorým Boh zachraňuje, bol poslaný k národom.+ Istotne ho budú počúvať.“+ 29 ——
30 A tak zostal celé dva roky vo svojom najatom dome+ a láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prišli, 31 zvestoval im Božie kráľovstvo a vyučoval ich o Pánu Ježišovi Kristovi s najväčšou voľnosťou reči, bez prekážky.+