5. Mojžišova
2 Moje poučenie bude kvapkať ako dážď,+
a moja reč bude stekať ako rosa,+
ako jemné dažde na trávu+
a ako výdatné lejaky na rastlinstvo.+
4 Skala, dokonalá je jeho činnosť,+
lebo všetky jeho cesty sú právom.+
Boh vernosti+, u ktorého niet neprávosti;+
je spravodlivý a priamy.+
5 Oni, oni si počínali skazonosne;+
nie sú jeho deťmi, je [to] ich vlastná chyba.+
Pokrivené a prevrátené pokolenie!+
ľud hlúpy a nemúdry?+
Či nie je azda tvojím Otcom, ktorý ťa vytvoril,+
on, ktorý ťa urobil a dal ti stálosť?+
uvažujte o minulých rokoch, od pokolenia po pokolenie;
spýtaj sa svojho otca, a môže ti [to] povedať,+
svojich starcov, a môžu ti to povedať.+
8 Keď Najvyšší dával národom dedičstvo,+
keď oddeľoval Adamových synov jedného od druhého,+
stanovil hranicu národom+
so zreteľom na počet synov Izraela.+
10 Našiel ho v krajine pustatiny+
a v prázdnej zavýjajúcej púšti.+
Začal ho obklopovať,+ aby sa oň postaral,+
aby ho ochraňoval ako zreničku svojho oka.+
11 Tak ako orol natriasa svoje hniezdo,
plachtí nad svojimi operenými mláďatami,+
rozprestiera krídla, berie ich,
nosí ich na svojich perutiach,+
12 Jehova ho stále sám viedol+
a nebol s ním nijaký cudzí boh.+
13 Nechával ho jazdiť po výšinách zeme,+
takže jedol výnos poľa.+
A dával mu sať med zo skalného útesu+
a olej z kremennej skaly,+
14 maslo stáda a mlieko stáda drobného dobytka+
spoločne s tukom baranov
a baranov bázanského plemena a capov+
spoločne s najvyberanejším tukom pšenice;+
a krv hrozna si píjaval ako víno.+
15 Keď Ješurun+ začal tučnieť, tak kopal.+
Vytučil si sa, stučnel si, prepchal si sa.+
Tak opustil Boha, ktorý ho urobil,+
a opovrhol Skalou+ svojej záchrany.
17 Obetovali démonom, nie Bohu,+
bohom, ktorých [predtým] nepoznali,+
novým, ktorí nedávno prišli+
a ktorých vaši predkovia nepoznali.
18 Na Skalu, ktorá bola tvojím otcom, si zabudol,+
a začal si vypúšťať z pamäti Boha, Toho, ktorý ťa zrodil v pôrodných bolestiach.+
19 Keď to videl Jehova, vtedy si ich prestal vážiť+
pre útrapy, ktoré spôsobili jeho synovia a jeho dcéry.
20 Povedal teda: ‚Nech pred nimi skryjem svoju tvár,+
nech vidím, aký bude potom ich koniec.
Lebo sú pokolenie zvrátenosti,+
synovia, v ktorých niet vernosti.+
21 Oni, oni ma podnietili k žiarlivosti tým, čo nie je bohom,+
sužovali ma svojimi márnymi modlami;+
a ja, ja ich podnietim k žiarlivosti tým, čo nie je ľudom,+
hlúpym národom ich urazím.+
22 Oheň sa totiž zapálil v mojom hneve+
a prepáli sa dolu do šeolu, [do] najnižšieho miesta,+
a strávi zem i jej výnos+
a zapáli základy hôr.+
24 Budú vyčerpaní hladom+ a strávení spaľujúcou horúčkou+
a horkým zničením.+
A pošlem na nich zuby zvierat+
s jedom plazov z prachu.+
27 keby som sa nebol bál útrap od nepriateľa,+
že by si to ich protivníci mohli zle vysvetliť,+
že by povedali: „Naša ruka sa ukázala ako nadradená+
a nebol to Jehova, kto to všetko spôsobil.“+
Jedine tak, že ich predala ich Skala+
a Jehova ich vydal.
Ich hrozno je hroznom jedu
a ich strapce sú horké.+
V ustanovený čas sa bude ich noha pohybovať neisto.+
Lebo deň ich pohromy je blízko+
a udalosti prichystané na nich ponáhľajú.‘+
36 Lebo Jehova bude súdiť svoj ľud+
a pocíti ľútosť nad svojimi sluhami,+
lebo uvidí, že zmizla opora
a je tu iba [niekto] bezmocný a bezcenný.
37 A istotne povie: ‚Kde sú ich bohovia,+
skala, v ktorej hľadali útočište,+
38 kto jedával tuk ich obetí,+
píjaval víno ich tekutých obetí?+
Nech vstanú a pomôžu vám.+
Nech sa vám stanú skrýšou.+
39 Viďte teraz, že ja – ja som to+
a nie sú spolu so mnou nijakí bohovia.+
Ja usmrcujem a ja oživujem.+
Ťažko som ranil+ a ja – ja uzdravím,+
a niet nikoho, kto by uchvátil z mojej ruky.+
41 ak naostrím svoj ligotavý meč+
a moja ruka sa chopí súdu,+
ja splatím pomstu svojim protivníkom+
a dám odplatu tým, ktorí ma prudko nenávidia.+
43 Radujte sa, národy, s jeho ľudom,+
lebo pomstí krv svojich sluhov+
a splatí pomstou svojim protivníkom+
a dosiahne zmierenie pre zem svojho ľudu.“
44 Tak prišiel Mojžiš a hovoril všetky slová tejto piesne pred ušami všetkého ľudu,+ on a Hošea, Nunov syn.+ 45 Keď dohovoril Mojžiš všetky tieto slová celému Izraelu, 46 ďalej im povedal: „Priložte svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré vám dnes hovorím na výstrahu,+ aby ste prikázali svojim synom, nech dbajú, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona.+ 47 Lebo nie je to pre vás žiadne bezcenné slovo,+ ale znamená váš život,+ a týmto slovom môžete predĺžiť svoje dni na pôde, do ktorej prechádzate Jordán, aby ste ju vzali do vlastníctva.“+
48 A Jehova toho istého dňa hovoril Mojžišovi a povedal: 49 „Vyjdi na tento vrch Abárim+, vrch Nebo+, ktorý je v moábskej krajine oproti Jerichu, a pozri na kanaansku krajinu, ktorú dávam synom Izraela do vlastníctva.+ 50 Potom zomri na vrchu, na ktorý vychádzaš, a buď pripojený k svojmu ľudu,+ tak ako tvoj brat Áron zomrel+ na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu, 51 pretože ste si voči mne počínali nedbalo+ uprostred synov Izraela pri meribských+ vodách Kádeša v pustatine Cin, pretože ste ma neposvätili uprostred synov Izraela.+ 52 Lebo z diaľky uvidíš tú krajinu, ale nepôjdeš tam, do krajiny, ktorú dávam synom Izraela.“+