Dirigentovi: Jedutún.+ Dávidov žalm.
39 Povedal som: „Dám si pozor na svoje konanie,
aby som nezhrešil jazykom.+
Kým som v prítomnosti zlého človeka,
budem držať svoj jazyk na uzde.“+
2 Mlčal som ako nemý,+
nehovoril som ani o tom, čo je dobré,
ale vnútri som cítil prenikavú bolesť.
3 V mojom srdci to vrelo,
keď som premýšľal, horel vo mne oheň.
Nakoniec som povedal:
4 „Jehova, pomôž mi uvedomiť si, ako rýchlo sa blíži môj koniec
a ako málo mi je vymeraných dní,+
aby som chápal, aký som pominuteľný.
5 Veru, dal si mi len pár dní+
a môj život uplynie pred tebou ako nič.+
Každý človek, aj keď sa zdá neohrozený, je len ako závan vetra.+ (sela)
6 Človek sa mihne životom ako tieň.
Naháňa sa zbytočne,
hromadí bohatstvo a ani nevie, kto ho bude užívať.+
7 V čo teda môžem dúfať, Jehova?
Ty si moja jediná nádej.
8 Zbav ma všetkých mojich hriechov,+
nedovoľ, aby sa mi hlupáci posmievali.
9 Zostával som nemý,
nedokázal som otvoriť ústa,+
lebo to všetko si spôsobil ty.+
10 Odvráť odo mňa svoj trest,
hyniem pod údermi tvojej ruky.
11 Keď človek hreší, naprávaš ho trestom,+
pohlcuješ to, čo mu je drahé, tak ako moľa požiera odev.
Každý človek je len ako závan vetra.+ (sela)
12 Počúvaj moju modlitbu, Jehova,
vypočuj moje volanie o pomoc.+
Neprehliadaj moje slzy.
Veď som u teba len hosťom,+
pocestným, ako všetci moji predkovia.+
13 Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,
kým odídem a už ma viac nebude.“