Jób
32 Vtedy tí traja muži prestali Jóbovi odpovedať, pretože bol presvedčený o svojej spravodlivosti.*+ 2 Ale Elíhu, syn Barachela, Buzčana*+ z Ramovho rodu, sa veľmi rozhneval. Hneval sa na Jóba, lebo vyhlasoval za spravodlivého seba, a nie Boha.+ 3 Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, lebo Jóbovi nedokázali odpovedať a vyhlasovali, že Boh je zlý.+ 4 Elíhu čakal, kým hovorili s Jóbom, pretože boli starší ako on.+ 5 Keď videl, že tí traja muži nevedia, čo odpovedať, nedokázal zadržať svoj hnev. 6 A Elíhu, syn Buzčana Barachela, prehovoril:
Preto som sa úctivo držal v úzadí+
a neodvažoval sa povedať, čo viem.
10 Preto hovorím: ‚Vypočuj ma,
aj ja ti porozprávam, čo viem.‘
12 Pozorne som vás sledoval,
ale nikto z vás Jóbovi nedokázal, že sa mýli,*
nevedeli ste mu uspokojivo odpovedať.
13 Nehovorte: ‚Našli sme múdrosť.
Nie človek, ale Boh Jóba napráva.‘
14 Keďže Jób svoje slová nenamieril proti mne,
nebudem mu odpovedať tak ako vy.
15 Sú zarazení, neodpovedajú,
už nemajú čo dodať.
16 Čakal som, ale oni mlčali,
len stoja a už nič nehovoria.
17 Preto sa teraz vyjadrím ja,
i ja poviem, čo viem.
18 Lebo som plný slov,
duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.
20 Nechajte ma rozprávať, nech sa mi uľaví.
Otvorím ústa a budem odpovedať.
Inak by so mnou môj Tvorca rýchlo skoncoval.