Ezechiel

2 „Syn človeka,“* povedal mi, „postav sa, chcem s tebou hovoriť.“+ 2 Ako hovoril, vstúpil do mňa Boží duch a podnietil ma vstať,+ aby som počul toho, ktorý so mnou hovoril.

3 Povedal mi: „Syn človeka, posielam ťa k Izraelitom+ – k spurným národom,* ktoré sa proti mne vzbúrili.+ Oni a ich predkovia proti mne hrešili až dodnes.+ 4 Posielam ťa k synom, ktorí sú vzdorovití a bezcitní,+ a povieš im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova.‘ 5 Je to spurný ľud,+ ale či už ťa budú počúvať, alebo nie, uvedomia si, že bol medzi nimi prorok.+

6 Ale ty, syn človeka, sa ich neboj.+ Neboj sa ani ich slov, hoci si obklopený tŕním a bodľačím*+ a bývaš medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov+ a neľakaj sa ich pohľadov,+ veď je to spurný ľud. 7 Musíš im odovzdať moje slová, či už poslúchnu, alebo nie, veď sú to vzbúrenci.+

8 Ale ty, syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím. Nebuď spurný ako tento spurný ľud. Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam.“+

9 Keď som sa pozrel, uvidel som, ako sa ku mne vystrela ruka+ a v nej bol popísaný zvitok.*+ 10 Rozvinul ho predo mnou a bol popísaný z oboch strán.+ Boli na ňom napísané žalospevy, náreky a bedákanie.+