Jób

1 V krajine Úc žil muž, ktorý sa volal Jób.*+ Bol to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlému.+ 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Mal 7 000 oviec, 3 000 tiav, 1 000 kusov* dobytka, 500 oslíc a veľmi veľa sluhov. Tento muž bol najvýznamnejší zo všetkých ľudí Východu.

4 Jeho synovia robili hostiny, každý vo svojom dome a v určený deň.* Pozývali na ne aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. 5 Keď sa všetky hostiny skončili, Jób zavolal deti k sebe, aby ich posvätil. Skoro ráno vstal a za každé z nich obetoval zápalné obete,+ lebo si hovoril: „Možno moje deti zhrešili a v srdci sa rúhali Bohu.“ Tak to Jób robieval zakaždým.+

6 Jedného dňa, keď synovia pravého Boha*+ predstúpili pred Jehovu,+ prišiel medzi nich+ aj Satan.+

7 Jehova sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Jehovovi: „Chodil som po zemi a prechádzal som sa po nej.“+ 8 Vtedy Jehova povedal Satanovi: „Všimol si si* môjho služobníka Jóba? Na celej zemi nie je nikto ako on. Je to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ 9 Satan odpovedal Jehovovi: „Či sa Jóbovi neoplatí báť sa ťa?+ 10 Nepostavil si plot okolo neho,+ okolo jeho domu a okolo všetkého, čo má? Žehnáš všetkému, čo robí,+ a jeho stáda sa rozrastajú. 11 Ale vystri ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“ 12 Jehova mu povedal: „Všetko, čo má, je v tvojej moci.* Len naňho samého nesiahni!“ A Satan odišiel spred Jehovu.*+

13 Nastal deň, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.+ 14 Vtedy prišiel k Jóbovi posol a povedal: „Dobytok oral a vedľa sa pásli oslice, 15 keď zrazu zaútočili Sabejci, pobrali zvieratá a sluhov zabili mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“

16 Kým ešte rozprával, prišiel ďalší sluha a povedal: „Z neba padol oheň od Boha,* vzbĺkol medzi ovcami a sluhami a spálil ich! Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“

17 Aj on ešte hovoril, keď prišiel ďalší sluha a povedal: „Chaldejci+ vyslali tri oddiely, urobili nájazd na ťavy, pobrali ich a sluhov pozabíjali mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“

18 Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal ďalší so správou: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. 19 Zrazu sa z pustatiny prihnal silný vietor, oprel sa do všetkých štyroch múrov domu a ten padol na tvoje deti a všetky zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“

20 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj odev a ostrihal si vlasy. Potom padol na zem, poklonil sa Bohu 21 a povedal:

Jehova dal,+ Jehova vzal.

Nech je ďalej chválené Jehovovo meno.“

22 Vo všetkom tom nešťastí Jób nezhrešil ani neobvinil Boha z ničoho zlého.*