10 Život sa mi zhnusil.+
Dám voľný priechod svojmu žiaľu,
nechám prehovoriť svoje zúfalstvo!
2 Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma.
Prezraď mi, prečo sa so mnou prieš.
3 Čo máš z toho, že ma utláčaš,
že pohŕdaš dielom svojich rúk+
a napomáhaš zámerom zlých?
4 Máš oči človeka
a zrak smrteľníka?
5 Sú tvoje dni ako dni smrteľníka
a tvoje roky ako roky človeka,+
6 že na mne hľadáš chyby
a pátraš po mojom hriechu?+
7 Vieš, že som nevinný.+
Ale z tvojich rúk ma nikto nezachráni.+
8 Vytvoril si ma a sformoval vlastnými rukami+
a teraz ma chceš úplne zničiť?
9 Pamätaj, prosím, že si ma vytvoril z hliny.+
Chceš ma teraz vrátiť do prachu?+
10 Nevylial si ma ako mlieko
a nenechal zraziť sa ako syr?
11 Kožou a mäsom si ma obliekol
a pretkal si ma kosťami a šľachami.+
12 Dal si mi život a obdaril si ma vernou láskou,
starostlivo si bdel nad mojím dychom.+
13 Ale potajomky si plánoval, čím ma postihneš,
viem, že toto je od teba.
14 Ak by som zhrešil, videl by si to+
a neodpustil by si moje chyby.
15 Ak som sa previnil, beda mi!
A ak som nevinný, ani tak nedokážem zdvihnúť hlavu,+
lebo som presýtený potupou a trápením.+
16 Ak zdvihnem hlavu, naháňaš ma ako lev+
a znovu mi dávaš okúsiť svoju moc.
17 Privádzaš proti mne nových svedkov
a hneváš sa na mňa stále viac,
stíha ma jedno nešťastie za druhým.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona?+
Radšej som mal zomrieť, aby ma nikto nevidel.
19 Bolo by to, akoby som nikdy nežil,
z lona matky by ma odniesli rovno do hrobu.‘
20 Nezostáva mi už len niekoľko dní?+ Nech ma nechá tak,
nech odo mňa odvráti svoj pohľad, aby som si aspoň trochu oddýchol,+
21 skôr ako nenávratne odídem+
do krajiny najhlbšej temnoty,+
22 do krajiny nepreniknuteľnej tmy,
kde vládne hlboký tieň a zmätok,
kde i svetlo je temnou tmou.“